Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
19e/370837.2ff495.pdf
PDF · 101.81 KB
No categories available
5Obo/47/2008
Najvyšší súd 5 Obo 47/2008-168 Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I.. L. B., bytom D. U. č. X.,
Komárno, zastúpeného advokátom JUDr. R. S. so sídlom N., X., proti žalovanej Z. D., nar.
X., bytom C., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. N. so sídlom H., 974 01 Banská Bystrica,
o zaplatenie
197 998 Sk s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 34Cb 3/02-Sn-139 zo dňa 14. februára 2005, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 34Cb 3/02-Sn-139
zo dňa 14. februára 2005 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu trovy
konania vo výške 32 008 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie
197 998 Sk na základe Zmluvy o predaji zariadenia, ktorá bola medzi účastníkmi konania
uzatvorená dňa 1. marca 1999. V zmluve sa žalobca zaviazal previesť na žalovanú vlastnícke
právo k hnuteľným veciam a iným majetkovým hodnotám slúžiacim na prevádzkovanie
videopožičovne v B. na N., špecifikované v prílohách
č. 1 a 2 k zmluve a žalovaná zaplatiť 50 000 Sk pri podpise zmluvy a mesačné splátky
po 13 000 Sk podľa splátkového kalendára s tým, že predmet predaja zostáva až do zaplatenia
poslednej splátky vo vlastníctve predávajúceho (žalobcu). Žalovaná pri podpise zmluvy
uhradila sumu 50 000 Sk, v marci 1999 sumu 13 000 Sk, v apríli a v máji 1999 po 7 000 Sk
a od mesiaca jún 1999 vôbec neuhrádzala dohodnuté splátky. Tieto skutočnosti nie sú medzi
účastníkmi konania sporné. Žalobca tvrdil, že žalovaná mu dlhuje na splátkach ku dňu
31. mája 2000 sumu 168 000 Sk. Zároveň si vyúčtoval podľa bodu III predmetnej Zmluvy
za každý deň omeškania splátky pokutu vo výške 0,2%, čo ku dňu 31. mája 2000 predstavuje
sumu 29 998 Sk. V priebehu konania žalovaná predložila súdu odstúpenie od zmluvy zo dňa
25. júna 1999, v ktorom poukazuje na vady na dodanom tovare, na ktoré bol povinný žalobca
upozorniť žalovanú. Z čl. V Zmluvy o predaji zariadenia vyplýva, že kupujúci – žalovaná
súhlasí s tým, že v prípade nesplatenia minimálne 6 splátok bude jej zariadenie odobraté bez
náhrady a bez ohľadu na výšku splatenej sumy.
Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalovaná riadne odstúpila
od zmluvy a žalobca mal právo prevziať predané veci späť, čo neurobil. Súd mal ďalej
za preukázané, že predmetné zariadenie – predmet zmluvy, nebolo spôsobilé
na prevádzkovanie videopožičovne. Účastníci konania sa preto dohodli na znížení kúpnej
ceny o 12 000 Sk a žalobca v súvislosti s touto dohodou vzal späť žalobu v časti 12 000 Sk.
Pretože predmet zmluvy bol vadný a žalovaná riadne odstúpila od zmluvy, žalobca bol
povinný po odstúpení od zmluvy prevziať zariadenie videopožičovne a nevzniklo mu právo
na doplatenie kúpnej ceny.
Z uvedeného dôvodu súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej žalovanej priznal ich náhradu v celkovej
výške 32 008 Sk.
Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd nesprávne vyhodnotil
predložené dôkazy, v dôsledku čoho aj vo veci nesprávne rozhodol. Namieta záver súdu, že
žalovaná platne odstúpila od zmluvy, a preto nebola povinná platiť ďalšie splátky. Podľa
žalobcu je toto tvrdenie súdu zavádzajúce a ničím nepreukázané. Po uzavretí zmluvy žalovaná
namietala, že 84 videokaziet je vadných. Túto skutočnosť zmluvné strany kúpnej zmluvy
potvrdili zápisom u advokátky JUDr. Ž. a z tohto dôvodu aj bola znížená kúpna cena o 12 000
Sk, kde v tejto časti došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby. Z tohto zistenia zároveň vyplýva,
že ostatné videokazety spĺňali podmienky pre požičiavanie. Je teda absolútne nesprávny záver
súdu, že kvôli týmto 84 ks vadných videokaziet videopožičovňa nemohla riadne fungovať.
Naopak to preukazuje, že žalovaná vo videopožičovni mohla bez problémov požičiavať
videokazety a riadne videopožičovňu prevádzkovať. Z toho je zrejmé, že jej odstúpenie od
zmluvy bolo iba účelové, aby nemusela platiť zvyšné splátky. Súd považoval odstúpenie od
zmluvy za platné, hoci v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie a v tejto časti je jeho
rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Nesúhlasí ani so záverom súdu, že pre
omeškanie žalovanej s platením šiestich splátok bol povinný videokazety vziať späť, pretože
tu mal právo voľby, a keďže v čase odstúpenia od zmluvy vykonával inú podnikateľskú
činnosť, nemal dôvod ani povinnosť videokazety prevziať. Navrhol preto, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Tvrdenie žalobcu, že mohla predmet zmluvy užívať a zabezpečiť riadny chod
videopožičovne, považuje za nepravdivé a v konaní vyvrátené. Nemožnosť užívania
priestorov videopožičovne preukazuje aj skutočnosť, že žalobca pred uzavretím kúpnej
zmluvy nezaplatil za dodanú elektrickú energiu a nedoplatok vo výške 19 808 Sk mal
za následok odpojenie prevádzky videopožičovne dňom 03. 06. 1999 od elektrickej energie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O. s. p., a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
Ako vyplýva z obsahu spisu, predmetom konania je žalobcom uplatnené právo
na doplatenie kúpnej ceny za zariadenie slúžiace na prevádzku videopožičovne, ktoré
vyvodzuje zo Zmluvy o predaji zariadenia na mesačné splátky č. 01/99 zo dňa 1. marca 1999,
a to vo výške 168 000 Sk a 29 998 Sk z titulu zmluvnej pokuty za omeškanie žalovanej
s platením splátok ku dňu 31. 05. 1999. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalovaná
predmetné zariadenie prevzala, a že z dohodnutej ceny 270 000 Sk zaplatila iba 77 000 Sk
(50 tis. Sk pri podpise zmluvy, riadnu splátku 13 000 Sk v marci 1999 a 2 x 7 000 Sk
v mesiacoch apríl a máj 1999). Žalovaná však uplatnenú pohľadávku neuznáva a bráni sa tým,
že od predmetnej zmluvy platne odstúpila, čím jej záväzok na doplatenie kúpnej ceny zanikol
a okrem toho tvrdí, že v súlade s čl. V zmluvy, po nesplatení šiestich splátok žalobca si mal
predmetné zariadenie odobrať, keď navyše zmluva bola uzavretá s výhradou vlastníckeho
práva do úplného splatenia kúpnej ceny.
V prvom rade treba uviesť, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s otázkou,
akým právnym predpisom sa daný právny vzťah spravuje, ani o aký zmluvný typ ide, ani
v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie. Konanie pôvodne začalo na okresnom súde,
ktorý vec postúpil krajskému súdu s odôvodnením, že sa jedná o zmluvu o predaji podniku.
Predmet zmluvy špecifikovaný v prílohách č. 1 a 2 k zmluve však vzhľadom na zákonnú
definíciu podniku ako súboru hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, vrátane
všetkých záväzkov súvisiacim s podnikom, takémuto záveru nenasvedčuje. Posúdenie tejto
otázky má význam aj pre záver o tom, či zo strany žalovanej došlo k platnému odstúpeniu
od zmluvy, a s akými účinkami.
Účastníci uzavreli zmluvu 1. marca 1999 a žalobca ako predávajúci sa v nej zaviazal
odovzdať a previesť vlastnícke právo k predmetu kúpy na žalovanú ako kupujúcu s výhradou
vlastníckeho práva až do zaplatenia celej kúpnej ceny a kupujúca sa zaviazala predávajúcemu
zaplatiť cenu 270 000 Sk podľa dohodnutého splátkového kalendára. Pre prípad omeškania
splátky strany dohodli majetkovú sankciu, a to vo výške 0,2 % zo splátky (t. j. 26,– Sk)
za každý deň omeškania so zaplatením splátky.
Z prílohy č. 1 Zmluvy vyplýva, že predmetom kúpy bolo celkom 1 290 ks videokaziet
a podľa prílohy č. 2 Zmluvy, jej predmetom boli aj ďalšie predmety slúžiace pre prevádzku
videopožičovne ako obaly, pulty, regále, počítač, registračná pokladňa, stolička koberec,
stojany, reklamné tabule, alarm a podobne.
Vzhľadom na obranu žalovanej sa v priebehu konania ohliadkou reklamovaných
videokaziet dňa 12. júna 2001 zistilo, že k 84 ks videokaziet zaniklo autorské právo ešte pred
podpisom Zmluvy, takže nemohli slúžiť na požičiavanie, preto žalobca s prihliadnutím na ich
hodnotu znížil kúpnu cenu o 12 000 Sk a v tejto časti vzal žalobu späť, súd o tomto
čiastočnom späťvzatí žaloby však vôbec nerozhodol.
Podľa obsahu spisu, žalovaná od Zmluvy odstúpila listom zo dňa 25. júna 1999. Súd
dospel k záveru, že odstúpenie bolo platné, a to bez toho, aby túto skutočnosť skúmal
z hľadiska príslušných zákonných ustanovení, teda, či bola porušená zmluva, akým
spôsobom, a či teda boli splnené zákonné podmienky na takýto právny úkon, a napokon,
aj aké dôsledky z neho pre oboch účastníkov vyplývajú. Žalovaná ako dôvod odstúpenia
uviedla skutočnosť, že až 70 % kaziet je neupotrebiteľných vzhľadom na ich znehodnotenie –
sú pokrčené a nejde na nich obraz, a ani zvuk. Na preukázanie tohto dôvodu však v konaní
nebolo vykonané žiadne dokazovanie, hoci dôvod odstúpenia nie je možné dodatočne meniť
(k odstúpeniu z iného dôvodu nedošlo), preto z hľadiska platnosti tohto právneho úkonu
žiaden iný dôvod nie je právne relevantný. Prvostupňový súd sa nevysporiadal ani
so skutočnosťou, že žalovaná i po tomto úkone rokovala so žalobcom o poškodených
videokazetách, resp. 12 júna, t. j. takmer po dvoch rokoch, spolu spísali reklamáciu. Okrem
toho, zo spisu vyplýva, že žalovaná bola pred uzavretím zmluvy zamestnankyňou žalobcu
v tejto videopožičovni, čiže možno dôvodne predpokladať, že poznala stav požičiavaných
videokaziet, ako i zariadení, a tiež korešpondenciu týkajúcu sa autorských práv.
Odvolací súd nepovažuje za správny ani záver súdu prvého stupňa, že žalobca bol
v zmysle zmluvy povinný po nezaplatení šiestich splátok žalovanou predmet zmluvy odobrať
bez náhrady a bez ohľadu na výšku zaplatenej sumy. Táto v zmluve dohodnutá možnosť
zakladala jeho právo takto postupovať, ale nie povinnosť ako alternatívu k povinnosti
žalovanej splniť svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil, resp. vôbec neposúdil a v dôsledku toho nedostatočne zistil
skutkový stav, preto jeho odvolaním napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/
a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd
prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. decembra 2008
JUDr. Zuzana Ď u r i š o v á, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.