Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
29e/369815.b0a7d2.pdf
PDF · 120.99 KB
No categories available
4Obo/70/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 70/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej
veci žalobcu: J., správca konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., J., K., zast. advokátkou J.,
proti žalovanému: J., N., B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: I., s.r.o., B., B., IČO: X.,
zast. advokátkou J., Š., K., o určenie neúčinnosti zmluvy o dielo, na odvolanie žalovaného
proti rozsudku Krajského súdu v K. č.k.
14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28.1.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v K. č.k.
14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28.1.2008 p o t v r d z u j e .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
337 680,– Sk na účet jeho právneho zástupcu.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v K. rozsudkom č.k. 14 Cbi 39/2007–127 zo dňa 28.1.2008 rozhodol tak,
že určil, že zmluva o dielo na vyhotovenie stavebného diela v bytových objektoch na
Obytnom súbore „V.“ v Z. zo dňa 6.7.2001, uzavretá medzi B., s.r.o., K. a I., s.r.o., B. a na ňu
nadväzujúce úkony žalovaného voči žalobcovi – odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa
26.8.2002, uplatnený nárok na zmluvnú pokutu vo výške 26 155 7899,00 Sk a náhradu škody
vo výške 51 791 200,00 Sk, ako aj započítanie žalovaného zo dňa 26.8.2002, ktorým
si započítal svoju pohľadávku titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody vo výške
77 947 099,00 Sk voči pohľadávke spoločnosti B., s.r.o., K. zo zmluvy o dielo na vyhotovenie
stavebného diela zo dňa 6.7.2001, sú voči konkurzným veriteľom
o úpadcu B., s.r.o., K., právne neúčinné. Žalovaného zaviazal vrátiť
do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o., K. sumu 77 947 066,– Sk s 9,52% úrokom
z omeškania od 4.9.2002 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
Z predložených dôkazov zistil, že žalobca návrh na odporovateľnosť uplatňuje podľa
§ 15 ods. 2 a § 15 ods. 5, 6 Zákona o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV). Z vykonaného
dokazovania zistil, že uznesením Krajského súdu v K. č.k. 5 K 12/02–35 zo dňa 3.9.2002, bol
vyhlásený konkurz na majetok dlžníka B., s.r.o., K. a za správcu konkurznej podstaty bol
ustanovený J.. Citoval uznesenie krajského súdu č.k. 1K 127/04-112 zo dňa 15.2.2005,
ktorým bol vyhlásený konkurz
na majetok úpadcu I., s.r.o., a ktorým bola za správkyňu konkurznej podstaty ustanovená J..
Z obsahu spisu zistil, že dňa 6.7.2001, uzavrel úpadca B., s.r.o. so spoločnosťou I., s.r.o.
zmluvu o dielo
na vyhotovenie stavebného diela objektov na Obytnom dome „V.“ v Z.. Uviedol, že podaním
zo dňa 26.8.2002 spoločnosť I., s.r.o., odstúpila
od zmluvy o dielo, a že toto odstúpenie bolo doručené spoločnosti B., s.r.o. dňa 30.8.2002.
Súčasne dňa 26.8.2002 spoločnosť I., s.r.o. oznámila úpadcovi, že si jednostranne započítava
pohľadávku ako žalobcovu platbu vo výške 79 000 000,– Sk voči pohľadávke na zaplatenie
zmluvnej pokuty, vo výške 26 155 899,– Sk, voči pohľadávke 51 791 200,-- Sk, vyplývajúcej
z nároku na náhradu škody na majetku spôsobenej omeškaním plnenia si záväzkov zo strany
objednávateľa, ktoré oznámenie o jednostrannom zápočte bolo spoločnosti B., s.r.o. doručené
taktiež dňa 30.8.2002. Konajúci súd citoval ustanovenie § 15 ods. 2 Zákona o konkurze
a vyrovnaní a § 9c zákona č. 328/1991 Z.z., z ktorého jednoznačne vyplýva, že akékoľvek
právne úkony, učinené bez súhlasu predbežného správcu konkurznej podstaty, sú neplatné,
neúčinné. Z konkurzného spisu
5K 12/02 vo veci úpadcu B., s.r.o. zistil, že predbežný správca bol ustanovený 11.3.2002.
Uviedol, že spoločnosť I., s.r.o. podaním zo dňa 26.8.2002 odstúpila od zmluvy o dielo
a podaním toho istého dňa pristúpila k jednostrannému zápočtu pohľadávok a konštatoval,
že obidva úkony spoločnosť I., s.r.o. doručila až 30.8.2002, kedy boli už pobočky B., s.r.o.
uzavreté. Uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností súd mal za to, že
jednostranným zápočtom pohľadávok spoločnosťou I., s.r.o. došlo k podstatnému zníženiu
majetku úpadcu tvoriaceho konkurznú podstatu. Konajúci súd zmluvu o dielo s poukazom na
§ 15
ods. 1,2 ZKV, považoval za neúčinnú a konštatoval, že uvedená zmluva bola podpísaná
v lehote 3 roky pred vyhlásením a za zjavne nevýhodných podmienok. Za nepreukázané
označil, za čo zaplatil objednávateľ v mesiaci júl 2001 preddavok vo výške 91 000 000,-- Sk,
keďže stavba sa v tom čase nerealizovala, dokonca nebolo vydané ani územné rozhodnutie.
Konajúci súd mal za zrejmé, že úpadcovi, spoločnosti B., s.r.o., ako aj spoločnosti I., s.r.o.
muselo byť zrejmé, že k realizácii zmluvy nikdy nedôjde, keďže spoločnosť B., s.r.o. na
zaplatenie zmluvnej ceny za dodanie diela v zmysle uzavretej zmluvy, v tom čase už nemala
dostatok finančných prostriedkov. Jednostranný zápočet konajúci súd označil za úkon, ktorý
mal slúžiť k legalizácii finančných prostriedkov, ktoré mu poskytla spoločnosť B., s.r.o.
V zmysle uvedených skutočností konajúci súd dospel k záveru, že keďže zmluva o dielo
uzavretá 6.7.2001 a na ňu nadväzujúce úkony odstúpenie od zmluvy, započítanie pohľadávok
titulom zmluvnej pokuty a náhrady škody
sú neúčinné, uložil žalovanému vrátiť do konkurznej podstaty sumu 77 947 099,– Sk.
S poukazom na ustanovenia § 369 ods. 1 a § 502 Obchodného zákonníka, priznal úrok
z omeškania a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podaním doručeným súdu 1.4.2008 podal
odvolanie žalovaný a navrhol prvostupňové rozhodnutie zrušiť. Namietal, že konajúci súd
nevykonal navrhnuté dôkazy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia. Namietal, že
nie je možné, aby súd, ktorý v tomto konaní rozhodoval o neúčinnosti zmluvy, rozhodoval
zároveň o tom, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi do konkurznej podstaty sumu
77.947.099,– Sk. Ďalej namietal, že odstúpenie od zmluvy a započítanie, boli úkonmi
veriteľa, nie dlžníka, a preto nemôžu byť podľa ustanovenia § 15, § 16 zákona č.
328/1991 Zb. predmetom odporovateľnosti. Taktiež namietal, že nebolo vykonané žiadne
dokazovanie, či bol úmysel na druhej strane uzavretím zmluvy o dielo ukrátiť konkurzného
veriteľa. Konštatovanie, že obidvom spoločnostiam muselo byť zrejmé, že k realizácii stavby
nedôjde, žalovaný kvalifikoval za také, ktoré je postavené iba na domnienke. Namietal, že aj
druhý účastník je v konkurze, a že taktiež môže dôjsť k poškodeniu jeho konkurzných
veriteľov. Súčasne namietal, že nie je možné súhlasiť s lehotou, od ktorej si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania, nakoľko ani správca, a ani predbežný správca, nepožiadali až do podania
žaloby, o vrátenie uvedenej sumy s tým, že by ho upozornili na neplatnosť zápočtu. Podľa
žalovaného úrok z omeškania je možné uplatniť až od momentu, kedy si žalobca prihlásil
pohľadávku do konkurzu. Súčasne namietal, že konajúci súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie súdneho poplatku, a pritom žalovaný je od platenia súdneho poplatku
oslobodený. Podľa názoru žalovaného by mal byť oslobodený od súdneho poplatku podľa
§ 4 ods. 2 písmeno m/ zákona č. 71/ 1992 Zb. v platnom znení, aj žalovaný. Nesúhlasil, že bol
zaviazaný aj na náhradu trov právneho zastúpenia. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť na nové konanie.
K odvolaniu zaujal stanovisko žalobca podaním doručeným súdu 14.4.2008 a navrhol
prvostupňový rozsudok potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1,
§ 214 ods. 1 O.s.p. na pojednávaní dňa 16.12.2008 za účasti žalobcu s tým, že doručenie
o predvolaní bolo žalovanému riadne vykázané v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p.
Predmetom odvolania je posúdiť, či prvostupňový súd rozhodol správne, keď žalobe
vyhovel a určil, že zmluva o dielo uzavretá medzi B., s.r.o. a I., s.r.o., dňa 6.7.2001 a na ňu
nadväzujúce úkony vo výroku rozhodnutia uvedené, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu
B., s.r.o. právne neúčinné a zároveň, či správne rozhodol, keď žalovaného zaviazal do
konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. K. vrátiť sumu 77 947 099,-- Sk s 9,52% úrokom
z omeškania od 4.9.2002 do zaplatenia. Z ustanovenia § 15 ods. 2 ZKV vyplýva, že
odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred
začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť
druhej strane známy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zmluva o dielo a na ňu
nadväzujúce úkony, boli urobené v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu. Odvolací
súd sa jednoznačne stotožnil so zistením prvostupňovým súdom, že týmito úkonmi došlo
k ukrátenia konkurzných veriteľov úpadcu B., s.r.o. s úmyslom ich ukrátiť, ktorý úmysel byť
druhej strane známy. Je pravdou, že žalovaný žiadnym dôkazom nespochybnil, že k ukráteniu
konkurzných veriteľov úpadcu B., s.r.o. predmetnými úkonmi nedošlo. Z konania
v prvostupňovom konaní nie je zrejmé, aké dokazovanie žalovaný ešte navrhoval, na základe
čoho odvolací súd jeho tvrdenie v odvolaní, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu, označil odvolací súd za právne bezpredmetné.
Prvostupňový súd rozhodol v súlade, keď v danom prípade zaviazal žalovaného
do konkurznej podstaty úpadcu B., s.r.o. sumu 77 947 099,– Sk vrátiť. S tvrdením
žalovaného v odvolaní, od kedy mal byť priznaný úrok z omeškania žalobcovi, sa odvolací
súd taktiež nestotožnil, nakoľko ide o oprávnenú pohľadávku žalobcu, a teda, keď mu bol
priznaný úrok z omeškania od následného dňa po vyhlásení konkurzu, prvostupňový súd
nepochybil. Námietku ohľadne povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok, odvolací súd
kvalifikuje taktiež za bezpredmetnú. V prvostupňovom konaní bolo o trovách konania
rozhodnuté podľa úspešnosti. Fakt, že žalobca bol od platenia súdnych poplatkov oslobodený
je pre rozhodnutie o povinnosti platiť súdny poplatok účastníka, ktorý bol v konaní neúspešný
a od platenia od súdnych poplatkov neoslobodený, právne bezvýznamný. Žalovaný
od povinnosti platiť súdny poplatok oslobodený nebol a v odvolacom konaní sa zaoberať, či
mal byť oslobodený, je právne bezpredmetné. Prvostupňový súd nepochybil, keď úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania priznal podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na zdôvodnenie prvostupňového súdu,
a vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, rozsudok Krajského súdu v K.
14 Cbi 39/2004–127 zo dňa 28. januára 2008 podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu vo výške 337 680,– Sk za dva
úkony právnej pomoci to jest 2 x 168 650,– Sk a režijný paušál 2 x 190,– Sk.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V B. 16. decembra 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková