Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
8a6/373042.4abf8b.pdf
PDF · 110.19 KB
No categories available
5Cdo/54/2008
Najvyšší súd 5 Cdo 54/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky S. P. K., B.,
zastúpenej JUDr. Mgr. E. D., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v S., proti
odporcovi D. C., bývajúcemu v B., o vypratanie bytu, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde
Bratislava V pod sp.zn. 5 C 114/2007, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 13. decembra 2007 sp.zn. 6 Co 402/07, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. decembra 2007 sp.zn. 6 Co 402/07
z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 13. decembra 2007 sp.zn.
6 Co 402/07 odmietol odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V
(súd prvého stupňa) z 21. augusta 2007 č.k. 5 C 114/2007-27, ktorým bolo konanie zastavené
podľa § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
predpisov (O.s.p.). Odvolací súd tak rozhodol podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. majúc za to,
že navrhovateľka podala odvolanie oneskorene. Za deň doručenia rozhodnutia súdu prvého
stupňa navrhovateľke (ňou zvolenej zástupkyni) považoval podľa § 47 ods. 2 O.s.p. deň
27. august 2007. Pätnásťdňová odvolacia lehota, počítaná podľa § 57 ods. 1 O.s.p., tak
uplynula 11. septembra 2007. Navrhovateľka ale podala odvolanie osobne na súde prvého
stupňa až 14. septembra, teda oneskorene.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu navrhovateľka podala dovolanie. Navrhla napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jeho
postupom a rozhodnutím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia
§ 237 písm. f/ O.s.p. Uviedla, že v danej veci nemohli nastať účinky doručenia podľa § 47
ods. 2 O.s.p., pretože adresátka zásielky (ňou splnomocnená advokátka, ktorá nemá
zamestnancov) sa v čase doručovania zásielky nezdržovala v mieste doručenia; z dôvodu
osobnej starostlivosti o svoje dieťa počas materskej dovolenky sa zdržovala v mieste svojho
trvalého bydliska v B..
Odporca sa k dovolaniu navrhovateľky nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), postupujúc
podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie § 372p ods. 1 O.s.p.
k úpravám účinným od 15. októbra 2008 vykonaným zákonom č. 384/2008 Z.z.), skúmal
v prvom rade, či je dovolanie navrhovateľky vôbec prípustné, pretože dovolaním možno
napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu len pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Ak dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008). Proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené, je dovolanie
prípustné vtedy, ak v ňom odvolací súd vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), alebo ak
ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), alebo
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Dovolaním navrhovateľky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave
z 13. decembra 2007 sp.zn. 6 Co 402/07, ktorým bolo odmietnuté odvolanie navrhovateľky,
nemá znaky vyššie uvedených uznesení a dovolanie proti nemu podľa ustanovení § 239 O.s.p.
nie je preto prípustné.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vždy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie
prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal i otázkou, či konanie a rozhodnutie
odvolacieho súdu nie sú postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ustanoveniach § 237
O.s.p. Podľa nich dovolanie je prípustné, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť
účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je pritom predmet
konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v tomto
ustanovení, možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým dovolanie inak nie je procesne
prípustné. Pre posúdenie existencie procesnej vady v zmysle uvedeného ustanovenia nie je
významný subjektívny názor účastníka o tom, že v konaní došlo k niektorej z týchto vád, ale
len jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté
takouto vadou.
V prejednávanej veci navrhovateľka odôvodnila prípustnosť dovolania vadou
uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. tým, že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať
pred súdom tvrdiac, že odvolací súd nesprávne odmietol jej odvolanie, pretože v danej veci
neplatila fikcia doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľka vytýka vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. odvolaciemu súdu
dôvodne.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd dospel k záveru, že
navrhovateľka podala odvolanie oneskorene vychádzajúc z toho, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa bolo navrhovateľke (jej zástupkyni) doručované „v súlade s § 47 ods. 2 O.s.p.“, čo
malo za následok, že uplynutím tretieho dňa od uloženia zásielky na pošte nastala fikcia
doručenia. Tieto premisy odvolacieho súdu sú ale nesprávne.
Ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p., ktoré na danú vec (v znení do 15. októbra 2008)
aplikoval odvolací súd, upravuje postup pri doručovaní písomností a následok účinného
uloženia zásielok určených do vlastných rúk. V danej veci ale nešlo o taký spôsob
doručovania; uznesenie súdu prvého stupňa z 21. augusta 2007 č.k. 5 C 114/2007-27 nebolo
doručované účastníkom, resp. ich zástupcom do vlastných rúk (porovnaj doručenky pripojené
k č.l. 28 spisu súdu prvého stupňa).
Doručovanie písomností, ktoré nie sú určené do vlastných rúk adresáta, upravovalo
ustanovenie § 46 ods. 1 a 2 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008, podľa ktorého adresátovi
možno doručiť písomnosť v byte, v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek
bude zastihnutý (odsek 1). Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia,
doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo
zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak
nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa
vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú
dňom, keď bola uložená, i keď sa adresát o uložení nedozvedel (odsek 2). V ustanovení § 46
ods. 2, posledná veta O.s.p. v znení do 15. októbra 2008 bola pri náhradnom doručení
konštruovaná právna fikcia, že účinky doručenia písomnosti nastanú ex lege dňom, keď
zásielka bola uložená aj voči takému adresátovi, ktorý zásielku fakticky neprevzal. Fikcia
doručenia, ako nástroj odmietnutia reality právom, nastane len vtedy, ak sú splnené všetky
náležitosti, s ktorými zákon jej vznik spája. Podmienkou náhradného doručenia v zmysle
ustanovenia prvej vety odseku 2 je, že adresát sa zdržuje v mieste doručenia, hoci prípadne
len prechodne, a niektorá iná dospelá osoba, ktorá býva v tom istom byte alebo dome, alebo je
zamestnaná na tom istom pracovisku, je ochotná prevziať písomnosť a obstarať jej
odovzdanie. Ak sú splnené uvedené podmienky, pokladá sa také doručenie za riadne
vykonané aj vtedy, keď fakticky písomnosť nebola adresátovi odovzdaná; za deň doručenia sa
pokladá deň prevzatia inou osobou. Náhradné doručenie uložením v zmysle druhej vety
odseku 2 možno vykonať len po bezúspešnom pokuse o náhradné doručenie odovzdaním inej
dospelej osobe. Aj tu je podmienkou riadneho doručenia, aby sa adresát zdržiaval v mieste
doručenia, preto treba, aby doručovateľ túto okolnosť vždy zisťoval. Ak by vyšlo najavo, že
podmienka zdržiavania sa v mieste doručenia nebola splnená, doručenie uložením by bolo
právne neúčinné; o uložení treba adresáta informovať (napr. oznámením v schránke na listy,
pripevnením oznámenia na dvere bytu a pod.).
Doručovanie písomností určených advokátovi bolo v čase doručovania uznesenia súdu
prvého stupňa z 21. augusta 2007 č.k. 5 C 114/2007-27 osobitne upravené v ustanovení § 48
ods. 4 O.s.p. v znení do 15. októbra 2008 (teraz § 48 ods. 5 O.s.p.).
Odvolací súd, vychádzajúc z nesprávneho záveru, neskúmal, ktorý z vyššie uvedených
spôsobov doručenia prichádzalo do úvahy zástupkyni navrhovateľky a či v danej veci bol
tento postup zachovaný.
Len riadne a predpisom zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať
dôsledok, že sa uplatní ustanovenie § 46 ods. 2 posledná veta O.s.p. v znení do 15. októbra
2008, t.j. že sa písomnosť pokladá za doručenú, keď bola uložená. Pri vadnom náhradnom
doručení zásielky odvolacia lehota začne adresátovi plynúť až odo dňa, keď písomnosť
na pošte skutočne prevzal, i keď sa tak stalo až po jej uložení.
Odvolací súd tým, že odmietol odvolanie navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/
O.s.p. ako oneskorene podané, hoci pre také rozhodnutie tu podmienky zistené neboli, odňal
uvedenej účastníčke konania možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/
O.s.p. (R 23/1994).
Uvedená procesná vada zakladá podľa uvedeného ustanovenia prípustnosť dovolania
a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť,
pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť
považované za správne.
Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského
súdu v Bratislave podľa § 243b ods. 2 a 3 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z. uznesením
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. januára 2009
JUDr. Ladislav Górász, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková