Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sža/49/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci navrhovateľky: X. Z., čínskej štátnej príslušnosti, chánskej národnosti, t.č. miesto pobytu Záchytný tábor, zastúpenej JUDr. J. P., advokátom, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonkova 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-161-13/PO-Ž-2008 zo dňa 21. mája 2008, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -39 zo dňa 8. septembra 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

č.k. -39 zo dňa 8. septembra 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 8. septembra 2008, č.k. 4 Saz

5/2008-39 potvrdil rozhodnutie odporcu zo dňa 21. mája 2008, ČAS: MU-161- 13/PO-Ž-2008. Týmto rozhodnutím odporca podľa , o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle) zamietol žiadosť navrhovateľky ako zjavne neopodstatnenú. Krajský súd dospel k záveru, že odporca vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a vec správne právne posúdil. Stotožnil sa so záverom odporcu, že v prípade navrhovateľky nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej republiky.

Proti rozsudku navrhovateľka podala odvolanie a žiadala, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Namietala, že krajský súd ani odporca neprihliadli na vážnosť politickej situácie v krajine pôvodu navrhovateľky. V tejto súvislosti poukázala na správy organizácií ako Amnesty International – Amnesty International report 2008 on China, Správa Human Rights Watch – HRW World Report 2008: Events in China in 2007, Správa Ministerstva zahraničných vecí USA – US Department of State Report on Human Richts Practices in China, a.i., ktoré kriticky hodnotia úroveň ľudských a občianskych práv v Číne.

Navrhovateľka vyjadrila obavy, že v prípade návratu do krajiny pôvodu jej

hrozí obmedzenie osobnej slobody a vytláčanie zo spoločenského života.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že z výpovedí

navrhovateľky je zrejmé, že v krajine pôvodu nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia zo strany štátnych orgánov. Dôvody, ktoré navrhovateľka uvádzala v žiadosti o udelenie azylu sú výlučne ekonomického charakteru. Navrhovateľka nespĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle zákona o azyle a Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení utečencov. Navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.01.2009 ( a ).

Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone

o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie

poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd ( prvá veta ).

Podľa Z,z, o azyle (účinného od 01.01.2008)

ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú, ak žiadateľ

odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b.

Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania;

po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. Ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch ako v § 8, 10, 13a alebo 13b, najmä na dôvodoch, ako je hľadanie zamestnania alebo lepších životných podmienok (ods. 3).

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu

alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu, nepredĺži doplnkovú ochranu alebo zruší doplnkovú ochranu, okrem zrušenia doplnkovej ochrany podľa § 15b ods. 1 písm. d), vo výroku rozhodnutia tiež uvedie, či existuje prekážka administratívneho vyhostenia osobitného predpisu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania

bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku, a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Odporca zdôvodnil rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne

neopodstatnenej skutočnosťou, že navrhovateľka nesplnila zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplynulo, že navrhovateľka

nielenže nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchu ani netvrdila.

Zo spisu odvolací súd zistil, že na území Slovenskej republiky sa navrho-

vateľka zdržiava od roku 2004, kedy požiadala aj o udelenie azylu. Odporca konanie v danej veci podľa § 19 ods. 1 písm. f) zákona o azyle zastavil, pretože svojvoľne opustila záchytný tábor a mimo azylového zariadenia sa zdržiavala viac ako 30 dní. Od tejto doby sa na území Slovenskej republiky zdržiavala bez povolenia príslušných úradov. Dňa 20.02.2008 bola zaistená políciou a následne umiestnená do ÚPZ Sečovce, kde požiadala o udelenie azylu. Okrem ekonomických dôvodov uviedla v žiadosti o udelenie azylu všeobecné údaje o nedodržiavaní ľudských práv v jej krajine pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľka nielen

že nepredložila žiaden dôkaz preukazujúci jej prenasledovanie v krajine pôvodu, ale takéto okolnosti počas výsluchov ani netvrdila.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav podľa

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací sa stotožňuje s názorom

krajského súdu, že odporca náležite zistil skutkový stav a správne naň aplikoval citované ustanovenia zákona o azyle. Odvolací súd v podrobnostiach na tento správny záver odkazuje, pričom považuje za dôležité zdôrazniť, že navrhovateľka v priebehu administratívneho konania žiadnym spôsobom individuálne neidentifikovala svoje konkrétne problémy v súvislosti s politickými dôvodmi. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ sa navrhovateľka domnievala, že spĺňa podmienky pre udelenie azylu aj z ďalšie dôvodu, mala túto svoju domnienku uviesť už v priebehu správneho konania. Vzhľadom k tomu, že sa tak nestalo, nemohol krajský súd a rovnako ani Najvyšší súd SR k týmto tvrdeniam nijako prihliadnuť. Z ustanovenia totiž vyplýva, že pri preskúmavaní rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia.

Rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu

o zamietnutí žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, preto odvolací súd ako vecne správny potvrdil ( v spojení s ).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že účastníkom

nepriznal právo na ich náhradu ( v spojení s a ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 15. januára 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová