Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/146/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci

žalobcu: I., podnikateľ - S., M., zast. J., advokátom, R., K., proti žalovanému:

I., podnikateľ, M., P., o zaplatenie 3.136,83 eur (94.500,– Sk), o odvolaní žalovaného proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

11. júla 2003 č.k. -131, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajský súd v Košiciach č.k.

-131 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi trovy konania n e p r i z n á v a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet Krajského súdu v Košiciach č.ú.:X, VS X,

KS 0308 dovolací súdny poplatok 313,68 eur.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 94.500,– Sk, trovy konania 20.559,– Sk a trovy štátu 304,– Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy

titulom ceny za vykonané práce podľa hospodárskej zmluvy zo dňa 13. novembra 1990. Práce

boli fakturované faktúrou č. 010591 splatnou 5. júna 1991.

Žalovaný vo svojich vyjadreniach k návrhu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva ani

čo do dôvodu, ani čo do výšky. Zmluvu zo dňa 13.11.1990 považuje za neplatnú, keďže

v čase, keď ju podpisoval, bol opitý. O existencii zmluvy sa dozvedel až počas tohto konania.

Faktúra na sumu 94 500,– Sk, nie je podložená výkonmi. Žalobcovi zaplatil to, čo si zaslúžil

a do 6. decembra 1990 zaplatil sumu 76.039,– Sk, čo zodpovedá cca 1 260 odpracovaným

hodinám, nie však jeho pracovníkmi. Medzi účastníkmi bolo ústne dohodnuté, že žalobca

spracuje koncoročnú uzávierku, čo sa nestalo napriek tomu, že k 6. decembru 1990 mal

žalobca zaplatenú sumu 38.223,– Sk. V decembri 1990 prestal žalobca pre žalovaného robiť

ekonomiku a poklady žalovanému neodovzdal.

Krajský súd v Košiciach vydal vo veci rozsudok zo dňa 10.12.1999 pod č.k.

-61, ktorým žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, Že na ich

náhradu žiaden z účastníkov nemá právo. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal

odvolanie žalobca podaním zo dňa 14.2.2000. Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave

uznesením zo dňa 27.10.2000 pod č.k. -73 zrušil rozsudok Krajského súdu

v K. a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd uviedol, že súd

I. stupňa nedostatočne zistil skutkový stav veci. Svoj záver založil len na zistení,

že žalovaným ako odberateľom, neboli podpísané súpisy vykonaných prác a dodávok.

Nevykonal dokazovanie výsluchom samotných účastníkov, prípadne i svedkov. Ďalej uviedol,

že na vec je treba aplikovať predpisy, platné pred 1. januárom 1992, teda Hospodársky

zákonník a jeho ustanovenie § 356, upravujúce zmluvu o iných prácach a výkonoch.

Súd I. stupňa doplnil dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že medzi účastníkmi

konania bola uzatvorená hospodárska zmluva o dodávke prác a výkonov podľa § 356

Hospodárskeho zákonníka. Účastníci konania si dohodli predmet zmluvy v bode 3/, a to, že

dodávateľ sa zaväzuje za podmienok uvedených v tejto zmluve vykonať stavebnomontážne,

zámočnícke a natieračské práce ako poddodávku pre odberateľa na akciách R., J., nátery

skladov a nádob, montáž a nátery tribún, a pre iných odberateľov podľa požiadavky I..

Odberateľ sa zaviazal zmluvné práce podľa podmienok uvedených v zmluve prevziať

a zaplatiť. Bol dohodnutý tiež čas plnenia v bode

34

4/ zmluvy. V bode 5/ zmluvy si účastníci dohodli cenu za vykonané práce na základe

vyhlášky č. , a to za jednu hodinu výkonu pracovníka v sume 90,– Kčs.

Predpokladaný objem prác a výkonov predstavoval cca 150 000,– Kčs. Z bodu 6/ uvedenej

zmluvy vyplýva, že fakturovať sa bude skutočne odpracovaný počet hodín, podkladom bude

evidencia hodín dochádzky. Na zmluve sú pečiatky a podpisy žalobcu i žalovaného. Súdu

bola predložená evidencia dochádzky, na ktorej sú podpisy žalobcu i žalovaného. Z tejto

evidencie vyplýva, že za mesiac november 1990 odpracovali pracovníci žalobcu 207 hodín,

za mesiac december 1990 – 256 hodín, za mesiac január 1991 – 316 hodín a za mesiace

február, marec a apríl 1991 spolu 271 hodín. Faktúrou č. 010591 zo dňa 22.5.1991

vyfakturoval žalobca žalovanému sumu 94 500,– Kčs. Uvedená faktúra bola splatná dňa

5.6.1991 a žalovaným zaplatená nebola.

Z výsluchu žalobcu na pojednávaní dňa 25.3.2003 vyplýva, že so žalovaným

spolupracoval ešte pred uzatvorením spornej zmluvy. Žalovaný ho požiadal, aby mu pomáhal

pri plnení jeho úloh ako hlavného dodávateľa prác. Dňa 13.11.1990 bola uzatvorená zmluva

medzi žalobcom a žalovaným. V tejto zmluve sa so žalovaným dohodli, že spolu

s pracovníkmi žalobcu vykonajú pre žalovaného práce. Bola dohodnutá cena 90,– Kčs/hod.

a nie je pravou, že bola dohoda na 35,– Kčs/hod. Po vykonaní prác, žalobca vystavil faktúru,

ktorú žalovaný odmietol uhradiť a odmietol podpísať aj súpis vykonaných prác. Žalovaný

až počas konania vyšiel s tým, že ide o nejaký podvrh pri uzavretí hospodárskej zmluvy.

Faktúru, ktorou žalobca vyfakturoval žalovanému práce, žalovaný nevrátil a nepovedal ani

pred začatím súdneho konania, že nesúhlasí s fakturovanou výškou.

Pracovníci žalobcu pre žalovaného pracovali v mesiacoch november, december 1990

a január. Február, marec 1991. Potom im už žalovaný povedal, že u neho pracovať končia.

Žalobca ďalej uviedol, že zmluva zo dňa 13.11.1990 bola uzatvorená v kancelárii žalovaného

riadne. Boli dohodnuté náležitosti zmluvy. Žalovaný nemal pri uzatváraní zmluvy vypité,

ako to v súčasnosti tvrdí. Možno, že si vypil po uzatvorení tejto zmluvy, ale v čase, keď

zmluvu podpisoval, nebol opitý. Práce boli dosť náročné. Išlo o náročné nátery, preto bola aj

dohodnutá cena 90,– Kčs/hod. Dohoda medzi žalobcom a žalovaným bola taká, že pracovníci

žalobcu každý deň nastúpia do práce k žalovanému a podľa pokynov parťákov, ktorí boli

v pracovnom u žalovaného (J. a L.), potom vykonávali zadané práce. Jednotlivé šichtovky

potvrdzovali parťáci, teda potvrdzovali aký skutočný počet hodín odpracovali pracovníci

žalobcu na stavbe. Potvrdzovali teda počet hodín za každý deň, v ktorom pre žalovaného

44

vykonali práce. Následne došlo po skončení prác k vyfakturovaniu predmetnej sumy. Keďže

pracovníci žalobcu a žalovaného pracovali spoločne, k písomnému odovzdávaniu prác

nedochádzalo. Výkon prác spočíval v odpracovaných hodinách. V dohode nebolo stanovené,

čo sa má za hodinu urobiť. Ako dôkaz o skutočne vykonanom počte hodín slúži evidencia

dochádzky, na ktorej je vyznačený počet hodín na fakturáciu a na tejto je podpis S. a P., ktorí

boli pracovníkmi žalovaného.

Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 25.03.2003 vyplýva, že pred rokom 1990,

pracoval ako vedúci P.. Žalobca tam bol ekonómom a navrhol mu, aby si vybavil živnosť,

a že on bude pre neho robiť ekonomiku. Malo ísť o dodávky prác pre R.. Zmluvu zo dňa

13.11.1990, ktorú predložil žalobca, považuje žalovaný za obyčajný podvrh. Je síce na nej

jeho pečiatka aj jeho podpis, ale túto zmluvu nepodpisoval pri plnom vedomí. Bol opitý. Keby

bol o tejto zmluve vedel, hneď

na druhý deň ako vytriezvel, by túto zmluvu zrušil a s pracovníkmi žalobcu by už

nespolupracoval. V evidencii dochádzky je potvrdené, že bol vykonaný určitý počet hodín,

ale tieto práce neboli vykonávané pracovníkmi žalobcu, ale pracovníkmi žalovaného.

Na zmluvu zo dňa 13.11.1990 žalobca nič pre žalovaného neurobil a žiadne práce pre neho

nevykonal. Žalobca sa chce na úkor žalovaného obohatiť. Práce tak, ako ich požaduje zaplatiť

Žalobca, neboli vykonané, ani čo sa týka počtu hodín, ani čo sa týka rozsahu prác. Pri podpise

zmluvy okrem žalobcu a žalovaného nikto iný nebol, žalobca zneužil to, že žalovaný mu príliš

dôveroval.

Zo svedeckej výpovede svedka J. P. vyplýva, že v rokoch 1990-1991 pracoval pre I.

ako robotník-zámočník. Presne si už nepamätá, aké práce vykonával a na akých akciách sa

zúčastňoval. I., mu dával pokyny, nakoľko bol u neho v pracovnom pomere, I. chodil

kontrolovať svojich pracovníkov. Svedok nikdy nejednal s I., a ani nebol prítomný pri

rokovaniach I.

a I.. Nezúčastnil sa žiadnych dohôd o cene ani o vykonaných prácach. K týmto informáciám

nemal prístup. Svedok nevedel, či podpisoval nejaké papiere, nejaký súpis prác. Po

nahliadnutí na č.l. 11 svedok uviedol, že na tomto súpise je jeho podpis.

Zo svedeckej výpovede F. vyplýva, že bol v pracovnom pomere u I.. Vykonával pre

neho práce. Pracoval spolu s pracovníkmi I.

na natieračských prácach konštrukcií. Práce mu zadávali parťáci P. a S.. Nevedel sa vyjadriť

54

k počtu hodín, ktoré odpracoval na jednotlivých akciách. Nebol prítomný pri žiadnych

rokovaniach medzi I.O. a I. a nevedel, aké dohody mali oni medzi sebou uzatvorené. Po

nahliadnutí na č.l. 11 a 12 svedok uviedol, že je tam jeho podpis. Pamätal si, že evidenciu

dochádzky podpisoval na konci mesiaca. Evidenciu dochádzky vypisoval parťák a on to

podpísal.

Zo svedeckej výpovede svedka I. vyplýva, že bol v pracovnom pomere u I. od roku

1991 do augusta 1992. Pre I. vykonával takmer všetko, čo mu I. prikázal. S I. nikdy nejednal

a nebol prítomný ani

pri uzatváraní zmluvy s I., keďže táto zmluva bola uzatvorená v roku 1990 a v tomto čase ešte

nebol v pracovnom pomere u I.. Evidoval dochádzku pracovníkov žalovaného, ale dochádzku

pracovníkov žalobcu a počet hodín, odpracovaných pracovníkmi žalobcu, nekontroloval.

Zo svedeckej výpovede svedka L. S. vyplýva, že asi 2-3 roky pracoval pre I. ako

zvárač a vodič a mal s I.O. uzatvorenú pracovnú zmluvu. Svedkovi zadával úlohy I. a on ich

potom zadával ďalej. Všetci, ktorí

so svedkom na zákazke robili, boli maximálne využití a nestáli ani minútu. Každý deň vypísal

papier – šichtovku, kde napísal, ktorí ľudia tam pracovali, ako aj počet hodín. Šichtovku

podpísal a potom ju odovzdal I.O. a I.. Keď odovzdal šichtovky

I.O., ďalej sa už o nič nestaral. Svedok ďalej uviedol, že nebol pri žiadnych rokovaniach

medzi I. a I.O..

Svedkyňa M. vo svojej svedeckej výpovedi uviedla, že

je manželkou I. a pamätá si, že v jeden podvečer prišiel k nim domov

I. a doviezol domov manžela opitého. Vie, že I. viedol pre manžela agendu a manžel sa na

neho spoliehal. Pri žiadnych jednaniach medzi manželom

a I., nikdy nebola. Manžel sa sťažoval, že I. mu musel podhodiť nejaké papiere, keď bol opitý

a dal mu podpísať nejakú zmluvu, o ktorej nevedel, že

ju podpisuje.

Súd vec posudzoval podľa ustanovení Hospodárskeho zákonníka s odkazom na § 763

ods. 1 Obch.Z.

Podľa § 153 ods. l Hospodárskeho zákonníka, hospodárska zmluva vzniká, ak

dôjde k dohode o predmete a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých

64

pri dojednaní zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda o nich je nevyhnutná pre vznik

zmluvy. Ak sa cena tvorí dohodou organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde aj k dohode

o výške ceny alebo o spôsobe, akým sa cena určí. Ak nedôjde k dohode o celom

požadovanom rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah plnenia, o ktorom sa dosiahla

dohoda, ak tomu nebráni prejav organizácie, povaha záväzku alebo právny predpis.

Podľa § 356 ods. l Hospodárskeho zákonníka organizácia, ktorá sa zaviazala druhej

organizácii vykonať opravu (vrátane generálnej opravy) jej strojov, zariadení alebo iných

výrobkov, prípadne, ktorá sa zaviazala vykonať iné práce alebo výkony, zodpovedá za to, že

dohodnuté práce, alebo výkony urobí v lehote a určeným spôsobom, prípadne spôsobom

dohodnutým.

Záväzok dodávateľa sa splní odovzdaním prác odberateľovi, pri výkonoch ich

urobením. Pri prácach, ktoré dodávateľ vykonáva na veciach odberateľa vo svojej

prevádzkarni, záväzok dodávateľa sa splní odovzdaním vecí, na ktorých sa práce vykonali.

Odberateľovi, prípadne ich odovzdaním verejnému dopravcovi alebo pošte (§ 356

Hospodárskeho zákonníka).

Súd mal dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená

platná hospodárska zmluva podľa ust. § 356 Hospodárskeho zákonníka dňa 13.11.1990.

Zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, bol tu dohodnutý predmet zmluvy, čas plnenia

a bola tu dohodnutá aj cena za vykonanie prác. Žalovaný sa počas konania bránil, že uvedená

zmluva nie je platná, keďže ju podpísal v opitosti a nevedel, že túto zmluvu podpisuje.

V ustanovení § 22 Hospodárskeho zákonníka sú ako náležitosti právneho úkonu

uvedené sloboda, vážnosť, určitosť, zrozumiteľnosť. Sloboda a vážnosť sú náležitosťami

vôle, určitosť a zrozumiteľnosť sú náležitosťami prejavu. Podobne predmetné ustanovenie

za dôvod neplatnosti právneho úkonu, považuje aj lesť a bezprávnu vyhrážku. Vo všetkých

vyššie uvedených prípadoch však ide o tzv. relatívnu neplatnosť. V zmysle § 22 ods. 2

Hospodárskeho zákonníka sa totiž týchto dôvodov neplatnosti môže dovolávať iba

organizácia, na ochranu ktorej je dôvod neplatnosti ustanovený. V danom prípade bolo

dokazovaním preukázané, že zmluva zo dňa 13.11.1990 bola platne uzatvorená. V konaní

nebolo preukázané, že by tento úkon bol niektorým z účastníkov urobený pod nátlakom,

ale bolo preukázané, že bol urobený slobodne a vážne. Súd preto pri posudzovaní nároku

na zaplatenie predmetnej sumy, vychádzal z platne uzatvorenej hospodárskej zmluvy zo dňa

13.11.1990. Súd mal dokazovaním za preukázané, že žalobca vykonával pre žalovaného

stavebno-montážne, zámočnícke a natieračské práce na akcii R.,

J., nátery skladov a nádob, montáž a nátery tribún podľa požiadaviek žalovaného. Vykonaním

prác, resp. ich urobením, vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie dohodnutej ceny za prevedené

práce, a to 90,– Sk/hod. V zmluve nebol dohodnutý rozsah a objem prác, aký mal byť

urobený za hodinu. Z evidencie dochádzky, potvrdenej pracovníkmi žalobcu i žalovaného,

vyplýva počet hodín, ktoré odpracovali pracovníci žalobcu pre žalovaného.

Súd teda na základe vykonaného dokazovania mal za to, že žalobcovi vzniklo právo

na vystavenie faktúry č. 010591 a na zaplatenie ceny za vykonané práce v sume 94 500,– Sk.

Z tejto sumy žalovaný doposiaľ nič nezaplatil. O tom, že žalovaný akceptoval, že sa bude

uhrádzať za práce na základe evidencie dochádzky žalobcu, svedčí i list žalovaného zo dňa

27.05.1991.

Podľa § 375a ods. 2 Hospodárskeho zákonníka, odberateľ je oprávnený pred

uplynutím lehoty splatnosti vrátiť bez zaplatenia faktúru, ktorá neobsahuje niektorú

z náležitostí, alebo má iné vady v obsahu. Vo vrátenej faktúre musí vyznačiť dôvod vrátenia.

Žalovaný pred uplynutím lehoty nevrátil žalobcovi faktúru č. 010591 s vyznačením dôvodu

vrátenia. Dôvodnosť tejto faktúry namietal až počas súdneho konania. Súd námietky

žalovaného považoval za irelevantné a na základe dokazovania dospel k záveru, že žalobcovi

vzniklo právo na zaplatenie sumy 94 500,– Sk s poukazom na platne uzatvorenú hospodársku

zmluvu zo dňa 13.11.1990, potvrdené evidencie dochádzky a svedecké výpovede vypočutých

svedkov.

Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a o trovách konania rozhodol podľa § 142

ods.1 v prospech úspešného žalobcu. Priznal i svedočné.

Žalovaný podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 2. septembra 2003.

V odôvodnení odvolania uviedol, že od apríla 1990 popri pridruženej výrobe začal

vedľajšiu podnikateľskú činnosť do augusta 1990. Od 01.09.1990 začal samostatne podnikať

a žalobca mu navrhol, že bude pre neho spracovávať ekonomiku bez úhrady, vrátane

koncoročnej závierky, na základe čoho mu mal zamestnať dvoch pomocných pracovníkov.

Žalobcovi dôveroval. V tomto období boli i vykonávané práce v R.. Všetky práce však

vykonávali pracovníci žalovaného, okrem zamurovania garážových dverí a betónového poteru

v triedičke komunálneho odpadu. Po dokončení prác boli žalovanému poukázané na účet

peniaze a žalobca navrhol, aby mu zaplatil časť vykonaných prác a nejaké peniaze poukázal

dopredu. Navrhol prvý objem poukázaný na moju firmu vo výške

66 359,–Sk znížiť o materiálové náklady cca 43% a rozdiel bola fakturácia čistých peňazí

vo faktúre č. 1/90 vo výške 37 812,-- Sk vystavená aj uhradená 29.11.1990 I.O.. Obdobne to

bolo aj s objednávkou a faktúrou č. 2/90, ktorú uhradil žalobcovi vo výške

38 223,– Sk dňa 06.12.1990. Na poukázaný objem bol vypracovaný súpis vykonaných prác

a dodávok, ktorý navrhol žalobca a to tak, že výkon v sume za prvú a druhú faktúru spolu

76 035,-- Sk, bude predelený dohodnutou hodinovou sadzbou 60,– Sk, čím bude daná celková

hodinová potreba t.j. l267 hodín. K uvedenému súpisu vykonaných prác, nebol doložený

denný záznam stavby, a ani evidencia dochádzky. Toto ním ani nemohlo byť doložené,

pretože spolu bolo pracovníkmi odpracovaných len cca 15% z vykázaného časového fondu

(1267 hodín). Pri tomto procese ani raz nebola spomínaná hospodárske zmluva z 13.11.1990,

o ktorej žalovaný nevedel. Ďalej spochybnil platnosť zmluvy, ktorú podpísal pod vplyvom

alkoholu. Trvá na tom, že žalobca sa chce na jeho úkor obohatiť.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súd doplnil dokazovanie,

na základe čoho správne právne vec posúdil. Žalovaný nevyvrátil svedecké výpovede, ktoré

potvrdili výkon prác. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Trovy konania nevyčíslil, ani

nežiadal o ich náhradu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní preskúmal vec ako súd odvolací

( ) podľa a v znení platnom od 15. októbra

2008 (ďalej len ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené predpoklady

vo veci pojednávať podľa a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti právneho názoru

vysloveného súdom prvého stupňa, ktorý žalobe vyhovel.

V rámci prvostupňového konania po doplnenom dokazovaní listinnými dôkazmi,

výsluchom účastníkov, ako i svedkov bolo preukázané, že medzi účastníkmi vznikla

hospodárska zmluva dňa 13. novembra 1990, ktorá je v súlade s príslušnými ustanoveniami

Hospodárskeho zákonníka, ktorými sa daný právny vzťah riadil. Žalovaný tvrdenia žalobcu

vierohodne nevyvrátil, ako ani tvrdenia predvolaných svedkov, ku ktorým mal možnosť

sa vyjadriť a konfrontovať s nimi sporné okolnosti. Žalovaný v priebehu celého konania

nevyprodukoval žiadny dôkaz, ktorým by zistený skutkový ako i právny stav spochybnil tak,

aby zvrátil rozhodnutie vo svoj prospech.

Súd pri rozhodovaní o žalobe vychádza a rozhoduje podľa skutkového stavu

zisteného vykonaným dokazovaním, pričom sa riadi príslušnými ustanoveniami

V zásade platí, že dôkazné bremeno je na žalobcovi, ktorý svoje uplatnené právo musí

preukázať, pričom predkladá dôkazy svedčiace jeho uplatnenému nároku, avšak žalovaný

má taktiež právo preukázať opak resp. vyvrátiť tvrdenia a dôkazy predložené žalobcom.

V predmetnej veci však žalovaný nepreukázal resp. nevyvrátil opodstatnenosť

žalobcovho nároku, nakoľko nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil

žalobu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného rozsudok podľa § 219

ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142

ods. 1 tak, že žalobcovi trovy odvolacieho ani dovolacieho konania nepriznal, pretože

si ich neuplatnil, ani nevyčíslil podľa ,

Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podané dovolanie

žalobcom, nakoľko žalobca bol od poplatkovej povinnosti oslobodený a v konaní bol úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 20. januára 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková