Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/28/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Mihala a členov senátu JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Jany Serbovej,

v trestnej veci proti obvinenému R. O. , vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn.

, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2009 v Bratislave

prerokoval dovolanie obvineného R. O., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. J. H. proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27. novembra 2007, sp. zn. a

rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného R. O. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. apríla 2007, č. k.

-140, bol obvinený R. O. uznaný za vinného zo spáchania trestného činu

ublíženia na zdraví podľa ( v znení

účinnom do 31. decembra 2005 vrátane – ďalej len Tr. zák.), ktorého sa mal dopustiť tým,

že inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa

zákona, a to na skutkovom základe, že

dňa 25. júla 2005 v čase okolo 19.00 hod. nezabránil vybehnutiu psa nemeckého

ovčiaka z dvora rodinného domu na C. a tento pes uhryzol maloletú N. I. do oblasti ľavého

ramena, čím jej spôsobil povrchové zranenie hryzno-tržnú ranu veľkosti 2 cm a škriabance

v oblasti ľavého prsného svalu na prednej bočnej ploche hrudníka, čo si vyžiadalo liečenie

v trvaní desať dní, podľa znaleckého posudku dobu liečenia 10 – 12 dní, pričom týmto porušil

povinnosť uloženú v ustanovení zákona číslo

Za to mu okresný súd podľa § 223 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 53 ods. 2 písm. b/

Tr. zák. uložil peňažný trest vo výmere desaťtisíc slovenských korún. Podľa § 54 ods. 3

Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil

súd náhradný trest odňatia slobody v trvaní troch mesiacov. Podľa bol

poškodený E. I. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie o veciach

občianskoprávnych.

Na základe odvolania podaného obvineným druhostupňový Krajský súd v Bratislave

uznesením zo dňa 27. novembra 2007, č. k. -163, podľa § 319 Trestného

poriadku jeho odvolanie zamietol.

Z uvedeného vyplýva, že k právoplatnému odsúdeniu R. O. došlo na podklade vyššie

citovaných rozhodnutí dňom 27. novembra 2007.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v spojení s prezentovaným uznesením

okresného súdu podal v zákonnej trojročnej lehote dňa 10. júna 2008 na príslušný Okresný

súd Bratislava III prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. J. H. (plná moc zo dňa 4. júna 2008

na č. l. 176 spisu) vo svoj prospech dovolanie obvinený R. O..

V dôvodoch dovolania (č. l. 174-175 spisu) v podstate namietal viacero skutočností

vyplývajúcich z postupu konania a tiež z citovaných rozhodnutí súdov oboch stupňov.

Uviedol, že odvolací súd pri rozhodovaní o riadnom opravnom prostriedku postupoval

nesprávne, keď posúdil skutkový stav veci v zhode so závermi konajúceho prvostupňového

súdu, a to za situácie, že sa nevysporiadal ani s jedinou odvolaním koncipovanou námietkou

spochybňujúcou vinu obvineného a trestnosť skutku. Dovolateľ vyslovil názor,

že z obžalobného skutku sa cíti byť nevinným z dôvodu, že sa nestal skutok, ktorý by bol

trestným činom. Trestný čin, ktorý sa mu kládol v pôvodnom konaní za vinu (a za ktorý bol

aj právoplatne odsúdený) si totiž vyžaduje naplnenie zákonných znakov porušenia dôležitej

povinnosti a nielen porušenia akejkoľvek bežnej povinnosti, ktoré nie je súdeným trestným

činom. Porušenie ustanovenia zákona číslo , ktorým sa upravujú

niektoré podmienky držania psov a na ktoré sa odsudzujúce rozhodnutia odvolávajú, nie je

porušením dôležitej povinnosti, ktorú trestnosť trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 223

ods. 1 Tr. zák. vyžaduje.

V ďalšom dal obvinený do pozornosti, že osobne nebol ani držiteľom psa, ani osobou,

ktorá psa viedla, a ani osobou nad psom vykonávajúcou dohľad, pretože pes sa nachádzal

na pozemku, ktorý bol a je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Popritom

jeden z jeho synov za psa platil daň a druhý syn sa o psa staral a cvičil ho.

Dovolateľ vyslovil názor, že v predmetnom protiprávnom konaní sa môže maximálne

jednať o priestupok, ktorý je však v zmysle o priestupkoch

v platnom znení premlčaný, pretože od jeho spáchania uplynuli dva roky.

Výrok o vine odsudzujúceho prvostupňového rozhodnutia podľa dovolateľa

neobsahuje objektívnu stránku, ktorá by odôvodňovala závery o porušení dôležitej povinnosti,

pretože nebolo explicitne vyslovené, prečo vôbec k nej došlo a v čom porušenie dôležitej

povinnosti súdy videli. Keďže podľa názoru dovolateľa nebola porušená dôležitá povinnosť,

nemohlo dôjsť ani k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa

§ 223 ods. 1 Tr. zák. Ak súdy k takýmto záverom nedošli, jedná sa v ich postupe o nesprávne

právne posúdenie, zakladajúce dôvody dovolania v zmysle ust. ,

ktorému navrhol vyhovieť a rozhodnúť v súlade s ust. ,

Okresný prokurátor Bratislava III v písomnom vyjadrení k podanému dovolaniu dňa

22. septembra 2008 (č. l. 185-186 spisu) v podstate uviedol, že rozhodnutia súdov oboch

inštancií pôvodného konania považuje za zákonné a správne, pričom dovolanie obvineného

navrhol podľa odmietnuť. Prokurátor zvýraznil skutočnosť,

že obvinený sám v prípravnom konaní vo svojej výpovedi uviedol, že on sám bol tou osobou,

ktorá otvorila bránu do dvora a odstraňovala nahromadenú vodu, teda v podstate umožnila

psovi utiecť na ulicu. Prokurátor tiež poukázal na vykonané dôkazy, z ktorých vyplýva,

že v pôvodnom konaní bolo nesporne objektívne zistené, že pes ktorý uhryzol maloletú I. mal

ostrú povahu. Podľa prokurátora obvinený v inkriminovanom čase zodpovedal za psa a keďže

vykonával nad ním dohľad, musí niesť zodpovednosť za útok na maloletú I. a zranenia, ktoré

jej útočiaci voľne pohybujúci sa pes spôsobil. Keďže obvinený nechal nezabezpečenú bránu

od svojho pozemku v dôsledku čoho nebezpečný pes dohrýzol dieťa, má za to, že porušil

dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva zo

Zákonný zástupca poškodenej maloletej sa k dôvodom dovolania obvineného

v predpísanej lehote písomne nevyjadril.

Po predložení veci Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 26. septembra 2008

spoločne s predkladacou správou a kompletným spisovým materiálom dovolací súd

na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. januára 2009 postupom podľa

prejednal dovolanie podané obvineným R. O. a zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa

Podľa dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

K písomným dôvodom dovolania zaujíma Najvyšší súd Slovenskej republiky

nasledovné stanovisko.

Obvineným prezentované dôvody dovolania primárne jednoznačne smerujú voči

skutkovým zisteniam súdov oboch stupňov rozhodujúcich v pôvodnom konaní. Zo znenia

zákonného ustanovenia i zo samotného inštitútu dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku je však zrejmé, že trestné konanie je vo svojej

podstate a zásadách dvojinštačné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci

o mimoriadnom opravnom prostriedku – dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistili súdy prvého a druhého stupňa v pôvodnom konaní. Rovnako ani nie je oprávnený

posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré

sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. V posudzovanej veci je totiž z obsahu dôvodov

dovolania (čo sa napokon zhoduje s obhajobným postojom obvineného pred druhostupňovým

súdom) jasné, zrozumiteľné a nesporne čitateľné, že tento namietal spôsob hodnotenia

dôkazov vo svoj neprospech v označenom pôvodnom konaní. Rovnako je zrejmá okolnosť,

že sa obhajoval tvrdením, že v inkriminovanom čase osobne nezodpovedal za nemeckého

ovčiaka, ktorý vybehol na C. z jeho rodinného domu, ktorý má s manželkou v bezpodielovom

spoluvlastníctve, pričom dohrýzol maloletú N. I.. Dovolací súd dáva do pozornosti, že súdy

oboch stupňov právoplatne skutkovo ustálili, že napriek spoluvlastníckym vzťahom to bol

práve obvinený R. O., ktorý v inkriminovanom čase ako jediný zodpovedal za pohyb

nebezpečného psa, napokon podľa vlastných slov to bol osobne on, ktorý psa vypustil

z koterca a otvoril bránu na ulicu, takže priamo umožnil psovi voľný pohyb mimo svojho

pozemku (výpoveď zo dňa 4. septembra 2006 na č. l. 6 spisu, v ktorej obvinený R. O.

dokonca sám seba označil za vlastníka psa, nespochybnil že v čase skutku bol jednou z osôb

žijúcich v spoločnej domácnosti, ktorá za psa bola objektívne všeobecne zodpovedná

a dokonca sám priznal, že z búrky vystrašenému psovi sám osobne otvoril voliéru a umožnil

mu dostať sa až na ulicu mimo objektu pozemku, prehlásiac, že nik iný psa nevypustil len on).

Odhliadnuc od posledne opísaných skutočností, ak súdy oboch stupňov v pôvodnom konaní

právoplatne skutkovo ustálili osobu R. O. za páchateľa zodpovedného za vzniknutý následok,

nemá dovolací súd v zmysle skôr uvedených zákonných ustanovení oprávnenie skutkové

okolnosti hodnotiť.

Odvolací súd sa v konaní o riadnom opravnom prostriedku správne vysporiadal

aj s ďalšími odvolacími námietkami obvineného, ktoré sú vo svojej podstate úplne identické

s dôvodmi dovolania v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku pred Najvyšším súdom

Slovenskej republiky. Predovšetkým spoľahlivo zistil, že nemecký ovčiak, ktorý dňa

25. júla 2005 uhryzol maloletú N. I. bol (medzičasom došlo k úmrtiu psa) v zmysle § 2 ods. 7

písm. b/ nebezpečným psom (viď. tvrdenie svedkov v pôvodnom

konaní aj ošetrujúceho zverolekára, ktorý práve pre ostrosť psa chodil tohto očkovať

do voliéry v mieste jeho držby). V zmysle § 4 ods. 1 uvedeného zákona vodiť psa mimo

chovného priestoru, alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky

spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby

pes útočil alebo iným spôsobom ohrozoval človeka alebo zvieratá, a zabraňovať vzniku škôd

na majetku, prírode a životnom prostredí, ktoré by pes mohol poškodiť. Podľa

§ 4 ods. 3 citovaného zákona za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie

alebo nad psom vykonáva dohľad.

Z ustáleného skutku v napadnutých rozhodnutiach nesporne vyplýva, že zavinenie

vo vzťahu k škodlivému následku spôsobil v inkriminovanom čase pes za priameho

vykonávania dohľadu výlučne obvineným R. O..

Pokiaľ ide o škodlivý následok súdy oboch stupňov správne ustálili ľahkú ujmu

na zdraví poškodenej maloletej N. I. s dobou liečenia od 10 do 12 dní so súčanou pracovnou

nespôsobilosťou počas mokvania rán v dobe 3 až 5 dní. Maloletá pritom nebola obmedzená

žiadnym podstatným spôsobom, ani bezvládna a ani pripútaná na lôžko. Trvalým následkom

môže byť len jazva, z psychického hľadiska plačlivosť a pomočovanie.

Podľa § 223 ods. 1 Tr. zák. kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší

dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie

alebo uloženú mu podľa zákona, potresce sa odňatím slobody až na jeden rok alebo zákazom

činnosti.

Formulácia „dôležitá povinnosť vyplývajúca zo zamestnania, povolania, postavenia

alebo funkcie“ je zákonodarcom volená tak, aby zahŕňala porušenie všetkých možných

dôležitých povinností, ktoré páchateľovi vyplývajú z jeho povolania, zamestnania

a pracovného zaradenia, pričom ide o povinnosti, ktoré majú vzťah k ochrane života a zdravia

ľudí a ktoré sú z tohto hľadiska dôležité a uložené zákonom. Prax túto povinnosť interpretuje

tak, že môže byť obsiahnutá okrem zákona aj v inom všeobecne záväznom právnom predpise

alebo aj v konkrétnom príkaze vydanom na základe zákona a spôsobom uvedeným v zákone.

Súdy oboch druhov a stupňov preto postupovali v súlade so zákonom a správne,

keď ustálili porušenie dôležitej povinnosti obvineným R. O. práve vo vzťahu k ustanoveniu

(resp. i ods. 3) Zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo

zo 16. mája 2002, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, zohľadniac vznik

inkriminovaného škodlivého následku, jednoznačne majúceho povahu ublíženia na zdraví

v zmysle príslušného platného . Priamym porušením týchto konkrétnych

špecifikovaných povinností zo strany R. O. došlo v inkriminovanom čase k takému porušeniu

dôležitej povinnosti, aké má na mysli ustanovenie

Zb. v znení neskorších predpisov účinných do 31. decembra 2005 vrátane. Nejde pritom len

o porušenie obyčajnej, resp. tzv. bežnej povinnosti ako to tvrdí obvinený vo svojom dovolaní.

Ostrý, nebezpečný a veľký pes vinou obvineného opustil vyhradený priestor a na mieste

prístupnom verejnosti sa, presne v rozsahu svojej povesti aj prejavil tak, že okamžite čo mu to

situácia (voľný priechod na verejné priestranstvo) dovolila, napadol malé bezbranné

osemročné dieťa, ktoré dohrýzol tak, že je zjazvené. Tento nemecký ovčiak mal povesť

nebezpečného a zlého zvieraťa, ktoré sa práve a výlučne z tohto dôvodu muselo už

pred skutkom podrobovať veterinárnym zákrokom vo svojom domácom koterci, v čase

skutku nebolo kontrolované, zabezpečené vôdzkou ani náhubkom. V konečnom dôsledku

preto len zhodou náhod a nezávisle od vôle obvineného nedošlo k ťažšiemu následku

na zdraví, či dokonca na živote poškodenej maloletej, pretože pes zaútočil na hornú časť tela

dieťaťa, vonkoncom nie ďaleko od jeho krku, kde sú umiestnené veľké životne dôležité tepny.

Neobstojí odvolacia námietka obvineného, že skutková veta odsudzujúceho

prvostupňového rozhodnutia v pôvodnom konaní postráda výrokové odôvodnenie porušenia

dôležitej povinnosti. Táto skutočnosť priamo vyplýva zo skutkovej vety rozsudku Okresného

súdu Bratislava III zo dňa 16. apríla 2007, č. k. -140, dovetkom, že spôsobom

popísaným v skutku obvinený R. O. porušil povinnosť uloženú v konkrétnom ustanovení § 4

ods. 1 zákona číslo

Nejedná sa teda o premlčaný priestupok, ale naopak o správne právne posúdenie

zisteného a ustáleného skutku v pôvodnom konaní súdmi oboch druhov a stupňov.

V uvedených súvislostiach dovolací súd v ďalšom už len odkazuje na takto prezentované

závery oboch súdov.

Nezistiac preto dôvody dovolania v zmysle rozhodol Najvyšší súd

Slovenskej republiky tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 21. januára 2009

JUDr. Ján M i h a l , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová