Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)6cd/372748.24bbb1.pdf
PDF · 111.42 KB
No categories available
2Cdo/143/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 143/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ J. E., bývajúceho v Š.,
zastúpeného JUDr. E. B., advokátom so sídlom v N., 2/ A. E., bývajúcej v Š., zastúpenej
JUDr. G. T., advokátom so sídlom v Ž., proti odporcom 1/ J. B., bývajúcej v Š., zastúpenej
JUDr. T. B., advokátkou so sídlom v N., 2/ D. B., bývajúcemu v Š., zastúpenému V., s. r. o.,
so sídlom v B., o 3 000 000 Sk, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
6 C 174/01, o dovolaní odporcov proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2008
sp. zn. 5 Co 313/2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 25. januára 2008
sp. zn. 5 Co 313/2006 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 14. októbra 2002 č. k. 6 C 174/01 – 104 uložil
odporcom povinnosť zaplatiť navrhovateľom 3 000 000 Sk s úrokom z omeškania 17,6 % od
28. 9. 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania 150 000 Sk ( súdny poplatok ) a 56 250 Sk
( trovy právneho zastúpenia ) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzájomný návrh
odporcov a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení uviedol, že
navrhovatelia poskytli odporcom 3 000 000 Sk ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti – rodinného
domu, vedenej na LV č. X., EL č. X., súpisné číslo X., parcela č. X., o výmere
2
X. m, kat. územie Š., vo vlastníctve odporkyne. Zvyšok ústne dohodnutej kúpnej ceny
( 3 500 000 Sk ) mal byť zaplatený po podpísaní kúpnej zmluvy, k čomu nedošlo. Odporcom
preto vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľov plnením z neplatného právneho
úkonu ( zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá ústne ), ktorého výšku nespochybnili.
Nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú odporcami vzhľadom na
nepreukázanie v akom období a v akých splátkach navrhovatelia sumu 3 000 000 Sk
odporcovi 2/ ( prijímal plnenie ) vyplatili. Vzájomný návrh odporcov považoval za
neopodstatnený z dôvodu absencie nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a predbežné
opatrenie za neaktuálne, pretože odporkyňa nehnuteľnosť ( rodinný dom ) v septembri 2002
predala ( za kúpnu cenu 3 800 000 Sk ). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
Krajský súd v Nitre uznesením z 28. februára 2003 sp. zn. 5 Co 23/2003 na odvolanie
odporcov a navrhovateľa 1/ rozsudok súdu prvého stupňa ( okrem výroku o zamietnutí návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia ) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd Nové Zámky v poradí druhým rozsudkom z 3. júna 2004 č. k. 6 C 174/01-210
konanie o zaplatenie 400 000 Sk zastavil ( späťvzatie návrhu v tejto časti ), návrh proti
odporkyni 1/ zamietol, odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 275 000 Sk do
15 dní od právoplatnosti rozsudku a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov
konania – odporkyni 1/ 78 422 Sk, odporcovi 2/ 76 172 Sk k rukám právnych zástupcov do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. Dospel k záveru o dôvodnosti námietky premlčania vznesenej
odporcami v časti pohľadávky 2 825 000 Sk vychádzajúc z prehľadu vyhotoveného
odporcom 2/ o čase a výškach plnenia navrhovateľmi. Doplňujúcim rozsudkom z 29. júna
2004 č. k. 6 C 174/01-214 návrh navrhovateľov na zaplatenie 2 325 000 Sk zamietol
( 275 000 Sk priznal a v časti 400 000 Sk konanie zastavil ).
Krajský súd v Nitre v poradí druhým uznesením z 24. augusta 2005 sp. zn. 5 Co 228/04,
5 Co 229/04 rozsudok súdu prvého stupňa na odvolanie navrhovateľov v napadnutej časti
výroku, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov proti odporkyni 1/ a ktorým bolo
rozhodnuté o náhrade trov konania spolu s doplňujúcim rozsudkom vo výroku, ktorým bol
zamietnutý návrh v časti 2 325 000 Sk zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd Nové Zámky v poradí tretím rozsudkom z 23. mája 2006 č. k. 6 C 174/01-297
návrh proti odporkyni 1/ o zaplatenie 750 000 Sk s príslušenstvom a proti odporcovi 2/
o zaplatenie 920 000 Sk s príslušenstvom zamietol. Odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom 705 000 Sk so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 28. 9. 2001 do
zaplatenia a navrhovateľom spoločne a nerozdielne zaplatiť odporkyni 1/ náhradu trov
konania 112 109 Sk k rukám právnej zástupkyne. Navrhovateľom náhradu trov konania
nepriznal. V odôvodnení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že jednotlivé sumy plnenia
bez právneho dôvodu ( nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy ani písomnej zmluvy o budúcej
zmluve ) v čase a výške podľa rozpisu vyhotovenom odporcom 2/ ako jedinom smerodajnom
dôkaze prevzal odporca 2/ ( nebol vlastníkom rodinného domu ), návrh voči odporkyni 1/
považoval za nedôvodný ( 700 000 Sk prevzala od odporcu 2/ ). Súčasne vyslovil, že ak by
uvedený dôkaz ( rozpis ) neexistoval, bolo by potrebné návrh pre nedostatok dôkazov
na strane navrhovateľov v plnom rozsahu zamietnuť. Skúmal námietku premlčania nároku
uplatneného navrhovateľmi a dospel k záveru, že subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
dňa, kedy sa navrhovatelia dozvedeli, že nehnuteľnosť – rodinný dom im nebude predaný
(28.9.2001), pričom objektívna premlčacia lehota ( tri roky ) uplynula dňa, ktorý predchádzal
dňu podania návrhu na súde. Viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vychádzal potom
z toho, že právo na vrátenie súm, ktoré odporca 2/ prevzal od navrhovateľov do 12. 11. 1997
je premlčané a vyhovel návrhu v časti 705 000 Sk ( 275 000 Sk bolo právoplatne priznané ).
O príslušenstve rozhodol podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka a trovách konania podľa
§ 142 ods. 1 O. s. p. Opravným uznesením z 11. septembra 2006 č. k. 6 C 174/01-319
opravil prvú vetu rozsudku z 23. mája 2006 tak, že správne znie : Súd návrh navrhovateľov
v 1. a 2. rade proti odporkyni 1/ o zaplatenie 700 000 Sk zamieta.
Krajský súd v Nitre rozsudkom ( v poradí tretím rozhodnutím ) z 25. januára 2008 sp. zn.
5 Co 313/06 na odvolanie navrhovateľov a odporcu 2/ rozsudok súdu prvého stupňa v spojení
s opravným uznesením zmenil tak, že odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
1/ a navrhovateľke 2/ každému po 350 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 28. 9. 2001
do zaplatenia a náhradu trov konania navrhovateľovi 1/ 152 239 Sk, navrhovateľke 2/ 69 813
Sk na účet právnych zástupcov do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, odporcovi 2/ povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 1/ a navrhovateľke 2/ každému po 812 500 Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od 28. 9. 2001 do zaplatenia. V odôvodnení konštatoval nespornosť skutočnosti,
že navrhovatelia 1/, 2/ titulom kúpy rodinného domu vyplatili odporcovi 2/ sumu 3 085 000
Sk, pričom návrhom uplatňovali len zaplatenie sumy 3 000 000 Sk s príslušenstvom.
Odporcovia neuniesli dôkazné bremeno o vrátení sumy 2 160 000 Sk, keď odporca 2/ na
rozpis splátok s uvedením tejto sumy prvýkrát poukazuje až v apríli 2006, viac ako 2,5 roka
po podaní návrhu na začatie konania. Odporkyňa 1/ nepoprela, že od navrhovateľa 1/ od roku
1997 do júna 2000 prevzala 700 000 Sk. Dôkazné bremeno o vrátení mu 280 000 Sk
neuniesla. Preto dospel k záveru, že na strane odporcov došlo k bezdôvodnému obohateniu
vzniknutému jednak na základe plnenia z neplatného právneho úkonu ( zmluva o budúcej
zmluve nebola uzavretá písomne ) a jednak na základe plnenia z právneho dôvodu,
ktorý neskôr odpadol ( nedošlo k celkovému zaplateniu kúpnej ceny a tým k odpredaju
nehnuteľnosti ). Na strane odporkyne 1/ výška bezdôvodného obohatenia predstavuje 700 000
Sk, čo pri požadovanom deliteľnom plnení zo strany navrhovateľov pre každého predstavuje
350 000 Sk. Na strane odporcu 2/ výška bezdôvodného obohatenia predstavuje spolu sumu
1 625 000 Sk, čo pri požadovanom deliteľnom plnení zo strany navrhovateľov pre každého
z nich predstavuje sumu 812 500 Sk. Spolu priznané plnenie v prospech navrhovateľov
vo vzťahu k odporcom potom predstavuje 2 325 000 Sk. Pokiaľ ide o námietku premlčania,
túto považoval za nedôvodnú, pretože nemôžu byť premlčané jednotlivé splátky, ak bola
zo strany odporcov posúvaná lehota splatnosti kúpnej ceny za rodinný dom. V tejto súvislosti
poukázal na obsah odôvodnenia zrušujúceho uznesenia z 24. 8. 2005 ( č.l. 241 ). O úrokoch
z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a trovách konania podľa
§ 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie odporcovia 1/, 2/. Žiadali rozsudok
krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odporca 2/ namietal vykonanie
dôkazov nad rámec zákonného ustanovenia § 205a O. s. p., priznanie väčšieho nároku ako
požadovaného navrhovateľmi a nesprávne posúdenie premlčania. Podľa jeho názoru krajský
súd nebol v rámci odvolacieho konania oprávnený vykonať nový dôkaz ( čierna a hnedá
písanka ) a z neho vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti odvolania, ale mal sa riadiť výlučne
dôkazmi včas predloženými v konaní na súde prvého stupňa do skončenia dokazovania.
Poukázal na zmenu odvolacieho petitu, keď navrhovateľ 2/ jasne uviedol, čo žiada a je
neprípustné, aby súd v rámci návrhových konaní suploval úkony účastníkov konania alebo
tieto svojvoľne menil. Pri posúdení premlčania odvolací súd nerozlišuje medzi objektívnou
a subjektívnou premlčacou lehotou a nerešpektuje, že dĺžka trvania subjektívnej premlčacej
lehoty nemôže byť dlhšia ako trojročná objektívna premlčacia lehota. Keďže vo vzťahu
k nemu navrhovatelia plnili bez právneho dôvodu ( nebol vlastníkom nehnuteľnosti ) tak
v rámci plnenia v splátkach dochádza k obohateniu prijatím každej splátky a preto bol súd
povinný posudzovať premlčanie každej splátky zvlášť a mal vziať zreteľ na v začiatku sporu
predložený a nikým nepopieraný zoznam platieb ním vyhotovených a posúdiť následné
tvrdenia navrhovateľov. Odporkyňa 1/ namietala nesprávne zistenie skutkového stavu
a nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že skutočnosti, ktoré boli medzi účastníkmi
sporné neboli spoľahlivo zistené a odvolací súd vôbec neprihliadol na jej jasné, jednoznačné
a nemenné stanoviská v priebehu celého konania. V priebehu konania nebolo preukázané,
že by existovala dohoda o splátkovom kalendári a predlžovaní splátok medzi ňou
a navrhovateľmi. Čo sa týka okolností a účelu úradného záznamu, ktorý bol napísaný
u JUDr. C. 25. 2. 2000 poukázala na správne vyhodnotenie skutkového stavu súdom prvého
stupňa, keď odvolací súd nebral do úvahy skutočnosť, že sami navrhovatelia uviedli, že
všetky finančné prostriedky dali k rukám odporcu 2/ a nie jej ako vlastníčke nehnuteľnosti.
Navrhovatelia sa k dovolaniu odporcov 1/, 2/ nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníci konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), ktorí sú zastúpení
advokátmi ( § 241 ods. 1 O. s. p. ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O. s. p. ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez
nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p. ) a dospel k záveru, že ho treba
zrušiť.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že dovolaním možno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( § 238 ods. 1 O. s. p. ).
Podľa ustanovenia § 241 ods. 2 O. s. p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 O. s. p., b) konanie je postihnuté
inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmať
len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím
dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil ( § 242 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených
v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ až d/ O. s. p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O. s. p.
neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže by tieto vady mali
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Zákonné ustanovenie § 237 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
( rozsudku či uzneseniu ) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté
niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto
ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci
právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ).
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací
súd predovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k uvedeným vadám konania. Existencia
niektorej z vyššie uvedených vád však nebola dovolacím súdom v konaní zistená ani
dovolateľmi v dovolaní namietaná.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním
namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je
postihnuté vadou tejto povahy, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pretože odôvodnenie napadnutého rozsudku je v rozpore s požiadavkou preskúmateľnosti
a presvedčivosti súdnych rozhodnutí.
Rozsudok musí obsahovať odôvodnenie v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. To znamená, že
súd rozhodujúci o uplatnenom nároku sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho závery musia byť dostatočne vysvetlené. Súdne rozhodnutie musí preto
obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti
výroku. Odôvodnenie musí byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd,
ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku.
Dovolaním napadnutý rozsudok uvedené náležitosti nemá.
Navrhovatelia svojím návrhom ( z 13. 11. 2001 ) uplatňovali voči odporcom nárok na
zaplatenie 3 000 000 Sk titulom bezdôvodného obohatenia. V priebehu konania návrh v sume
400 000 Sk zobrali späť ( rozsudkom z 3. 6. 2004 bolo konanie v tejto časti zastavené )
a v sume 275 000 Sk im bol uplatnený nárok právoplatne priznaný ( rozsudok z 3. 6. 2004
právoplatný 20. 8. 2004 ). Na pojednávaní 3. 3. 2006 súd prvého stupňa pripustil zmenu
návrhu, podľa ktorej navrhovatelia uplatnili voči odporcovi 2/ zaplatenie 1 625 000 Sk
a odporkyni 1/ 700 000 Sk ( s príslušenstvom a náhradou trov konania ). Súd prvého stupňa
o takto zmenenom návrhu rozhodol tak, že návrh voči odporkyni 1/ zamietol ( 700 000 Sk )
a odporcovi 2/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom 705 000 Sk a v sume 920 000 Sk
voči nemu návrh zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovatelia ( v jeho
zamietajúcej časti - 700 000 Sk voči odporkyni 1/, 920 000 Sk voči odporcovi 2/ ) a
odporca 2/ ( v jeho vyhovujúcej časti – 705 000 Sk ). Na pojednávaní 25. 1. 2008 odvolací
súd pripustil zmenu odvolacieho petitu navrhovateľov ( nie návrhu na začatie konania ) v časti
týkajúcej sa zamietnutia návrhu (700 000 Sk voči odporkyni 1/, 920 000 Sk voči
odporcovi 2/ ) v znení, že odporkyňa 1/ je povinná zaplatiť navrhovateľom každému 350 000
Sk ( spolu 700 000 Sk ) a odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľom každému 460 000 Sk
( spolu 920 000 Sk ) s príslušenstvom. Napadnutým rozsudkom odvolací súd rozhodol
o odvolaniach navrhovateľov ako i odporcu 2/ tak, že odporkyni 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľom každému 350 000 Sk a odporcovi 2/ zaplatiť navrhovateľom každému
812 500 Sk ( 920 000 + 705 000 = 1 625 000 Sk : 2 = 812 500 Sk, po odpočítaní 400 000 Sk
a 275 000 Sk z celkovej sumy 2 300 000 Sk uplatňovanej voči odporcovi 2/ ).
Súd prvého stupňa dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu proti odporkyni 1/, pretože
bezdôvodné obohatenie získal na úkor navrhovateľov len odporca 2/ prevzatím súm podľa
rozpisu ním vyhotoveného a dôvodnosti návrhu proti odporcovi 2/ len v sume 705 000 Sk,
keď v sume 920 000 Sk považoval nárok za premlčaný ( odporcovia vzniesli námietku
premlčania ). Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu voči
odporkyni 1/ v sume 700 000 Sk a nedôvodnosti námietky premlčania vznesenej odporcami.
S otázkou premlčania sa odvolací súd nedostatočne vysporiadal. Jeho záver založený na
konštatovaní, že jednotlivé splátky ( navrhovatelia plnili v splátkach ) nemôžu byť premlčané,
ak bol zo strany odporkyne 1/ posúvaný dátum splatnosti kúpnej ceny za predmetný
rodinný dom ( kúpna zmluva ani písomná zmluva o budúcej zmluve uzavreté neboli ) je
nezrozumiteľný a nejasný.
Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je v § 107 Občianskeho
zákonníka ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna ( v odseku 1 )
a objektívna ( v odseku 2 ). Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný a na sebe
nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú
nemožno prekročiť.
Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď
sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal.
Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej
v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu
bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.
V súlade s uvedeným bolo potrebné posúdiť aj otázku premlčania uplatneného nároku
plneného navrhovateľmi v splátkach vo vzťahu ku každému subjektu, ktorý bezdôvodné
obohatenie získal.
Keďže konanie, v ktorom bol napadnutý rozsudok vydaný, je postihnuté tzv. inou vadou
konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 1 písm. b/ O. s. p.)
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie ( § 243b ods.1, 3 O. s. p. ).
S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
( nepreskúmateľnosť ), nezaoberal sa opodstatnenosťou ďalších námietok dovolateľov .
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania
( § 243d ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: