Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ce8/372339.6b83c4.pdf
PDF · 120.27 KB
No categories available
3Cdo/318/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 318/2008
Slovenskej republiky 3 Cdo 319/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu I., bývajúceho v B., proti
žalovanej S., so sídlom v B., o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod
sp. zn. 8 C 714/1998, na dovolania žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove
z 27. marca 2000 sp. zn. 4 Co 568/1999, uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. augusta
2001 sp. zn. 4 Co 369/2000, uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. decembra 2002
sp. zn. 4 Co 483/2002 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. januára 2008 sp. zn.
2 Co 11/2008, takto
rozhodol:
1. Dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo 16. decembra 2002
sp. zn. 4 Co 483/2002 a dovolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 31. januára 2008 sp. zn. 2 Co 11/2008 o d m i e t a .
2. Konanie o dovolaní proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. marca 2000 sp. zn.
4 Co 568/1999 a o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2001
sp. zn. 4 Co 369/2000 z a s t a v u j e .
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa žalobou z 18. mája 1998 domáhal, aby žalovaná bola súdom zaviazaná zaplatiť
mu 200 Sk ako náhradu škody, ktorú mu spôsobila.
-2-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
Okresný súd Bardejov rozsudkom zo 4. augusta 1998 č.k. 8 C 714/1998-21 žalobu
zamietol ako neopodstatnenú, lebo dospel k záveru, že žalobcovi nevznikla majetková ujma,
za ktorú by niesla žalovaná zodpovednosť.
Uvedený rozsudok napadol žalobca odvolaním. Krajský súd v Prešove vytýčil odvolacie
pojednávanie na 26. január 2000. Žalobca v podaní z 24. januára 2000 odvolaciemu súdu
oznámil, že pojednávania sa nezúčastní, lebo je pre neho „neidentifikovateľné“ (na tom istom
súde sa vedie viacero sporov s tými istými účastníkmi) a „nevie s istotou posúdiť, o čo
konkrétne ide“. Predmetné pojednávanie sa neuskutočnilo a odvolací súd vytýčil ďalší termín
pojednávania na 27. marca 2000; predvolanie na toto pojednávanie prevzal žalobca osobne
25. februára 2000. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 27. marca 2000 sp. zn. 4 Co 568/1999
rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil; žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Výrok vo veci samej odôvodnil vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Potvrdzujúci
rozsudok odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním, v ktorom rozhodnutia súdov označil
za nezákonné. Odvolaciemu súdu vytkol, že rozsudok vyhlásil v jeho neprítomnosti, že
„nedodržal 30-dňovú zákonnú lehotu na vypravenie rozsudku odvolacím súdom pre
účastníkov konania“ a že nerešpektoval jeho „univerzálne ospravedlnenie zo zdravotných
dôvodov“ z 24. februára 2000 a vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Uznesením z 13. septembra 2000 č.k. 8 C 714/1998-46 Okresný súd Bardejov nepriznal
žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov s odôvodnením, že jeho majetkové pomery
dovoľujú, aby platil súdne poplatky a že v jeho prípade ide o svojvoľné uplatňovanie práva na
náhradu škody. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 31. augusta 2001
sp. zn. 4 Co 369/2000 napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na jeho vecnú správnosť.
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Rozhodnutie, proti
ktorému ho podal, označil za „nereálne, neaktuálne, neopodstatnené a zavádzajúce“.
Okresný súd Bardejov uznesením z 12. júla 2002 č.k. 8 C 714/1998-63 rozhodol, že
žalobcovi neustanovuje zástupcu pre dovolacie konanie z radov advokátov. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením zo 16. decembra 2002 sp. zn. 4 Co 483/2002
napadnuté rozhodnutie potvrdil, lebo odvolacie námietky považoval za nedôvodné.
-3-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadol žalobca dovolaním. Rozhodnutie
odvolacieho súdu je podľa jeho názoru nespravodlivé a v rozpore so zákonom prehliada, že
v jeho prípade boli splnené predpoklady pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov.
Po podaní žiadosti žalobcu zo 18. júna 2007, ktorou sa domáhal ustanovenia zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov, Okresný súd Bardejov uznesením z 26. novembra 2007
č.k. 8 C 714/1998-100 žalobcovi neustanovil zástupcu pre dovolacie konanie. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Prešove uznesením z 31. januára 2008 sp. zn. 2 Co 11/2008 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil s odôvodnením, že v danom prípade neboli splnené
podmienky pre ustanovenie zástupcu účastníkovi konania (§ 30 O.s.p.). Toto uznesenie
odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca s tým, že rozhodnutie je „nereálne, neaktuálne,
neopodstatnené a zavádzajúce“, a to predovšetkým preto, lebo súdy nesprávne vyhodnotili
jeho majetkové a sociálne pomery. Ich postupom mu bola v konaní odňatá možnosť pred
súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Žalovaná sa k dovolaniam žalobcu písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podal včas účastník konania, skúmal, či sú splnené procesné predpoklady pre to,
aby bolo možné preskúmať napadnuté rozhodnutia z hľadiska ich vecnej správnosti.
1. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p.), posudzoval dovolací súd
najskôr to, či sú procesne prípustné dovolania žalobcu smerujúce proti uzneseniam Krajského
súdu v Prešove zo 16. decembra 2002 sp. zn. 4 Co 483/2002 a z 31. januára 2008 sp. zn.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, (len) pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci smeruje dovolanie
proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce
-4-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska
(§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p je dovolanie prípustné tiež
proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu
na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide
o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže v prípade dovolateľom napadnutých
uznesení ide o také uznesenia odvolacieho súdu, ktoré nevykazujú znaky uznesení uvedených
v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., nemožno prípustnosť dovolaní žalobcu vyvodiť z týchto ustanovení.
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. a tiež
so zreteľom na námietku dovolateľa sa dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo
k niektorej z procesných vád, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj
uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na
začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska posúdenia existencie
niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že
v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len zistenie, že konanie je skutočne
postihnuté takouto vadou.
Žalobca netvrdil, že by v konaní pri rozhodovaní o jeho žiadostiach, aby mu súd ustanovil
zástupcu z radov advokátov, došlo k procesným vadám v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
-5-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
O.s.p.; existencia vád takej povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť
dovolaní žalobcu preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Dovolateľ tvrdí, že mu v konaní pri rozhodovaní o uvedených žiadostiach bola postupom
odvolacieho súdu odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti pred
súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť závadný procesný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
K odňatiu týchto práv dochádza v dôsledku nesprávneho – zákonu sa priečiaceho postupu
súdu, ktorým je účastník vylúčený z ich realizácie.
Podľa § 30 O.s.p. účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od
súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným
predpokladom pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle tohto ustanovenia sú vo
všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie predpokladov pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany záujmov účastníka konania, ktorá je
v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť účastníkovi zástupca ustanovený,
musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Žalobca podal žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím došlo k splneniu
vyššie uvedeného predpokladu označeného pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia ďalšieho
z predpokladov (viď vyššie b/), treba uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre
oslobodenie účastníka konania od súdneho poplatku sú významné hľadiská uvedené v § 138
O.s.p. (najmä existencia pomerov účastníka odôvodňujúcich oslobodenie a skutočnosť, že
v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ
najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne pomery, výšku súdneho poplatku,
predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto
aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to
-6-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak len ak
účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo zrejme bezúspešne.
Žalobca sa na pojednávaní 4. augusta 1999 (viď č.l. 17 spisu) pred Okresným súdov
Bardejov vyjadril, že v konaní sa domáha náhrady škody v zmysle Občianskeho zákonníka,
a nie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Šetrením osobných majetkových
a sociálnych pomerov žalobcu, ku ktorému v danom prípade pristúpili súdy nižších stupňov,
boli obstarané skutkové zistenia tvoriace podklad pre rozhodnutie súdu.
Zistený skutkový stav podriaďuje súd pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy
v rámci právneho posúdenia. Právne posúdenie je nesprávne, ak sa súd pri ňom dopustil
omylu buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal,
alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval. Právnym posúdením ale
súd nemôže účastníkovi odňať možnosť konať pred súdom, lebo právnym posúdením sa mu
neznemožňuje realizácia jeho procesných práv (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003 a uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 1/2003). Nesprávne právne posúdenie preto treba považovať (len) za relevantný dovolací
dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.); tento dôvod ale sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/
O.s.p. (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2004,
sp. zn. 2 Cdo 282/2006, sp. zn. 3 Cdo 174/2005 a sp. zn. 4 Cdo 165/2003).
V prejednávanej veci zo spisu nevyplýva, že by sa súdy pri rozhodovaní o žiadostiach
žalobcu, aby mu bol ustanovený zástupca z radov advokátov, dopustili porušenia procesných
oprávnení žalobcu majúceho za následok odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
-7-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
Keďže procesná prípustnosť oboch dovolaní žalobcu smerujúcich proti uzneseniam
odvolacieho súdu, ktorými boli potvrdené uznesenia o neustanovení žalobcovi zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov, nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., dovolací súd
odmietol tieto jeho dovolania ako smerujúce proti rozhodnutiam, proti ktorým dovolanie nie
je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
2. Pokiaľ ide o dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 27. marca 2000
sp. zn. 4 Co 568/1999, ktorým bol potvrdený žalobu zamietajúci rozsudok Okresného súdu
Bardejov zo 4. augusta 1998 č.k. 8 C 714/1998-21, a pokiaľ ide o dovolanie žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 31. augusta 2001 sp. zn. 4 Co 369/2000, ktorým bolo
potvrdené uznesenie Okresného súdu Bardejov z 13. septembra 2000 č.k. 8 C 714/1998-46
nepriznávajúce žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov, dovolací súd poukazuje na to,
že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto
ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je
odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa.
Zo spisu vyplýva, že žalobca bol poučený o tom, že dovolateľ bez právnického vzdelania
musí byť zastúpený advokátom. Žalobca nepreukázal, že má právnické vzdelanie a bol
oboznámený s rozhodnutiami súdov oboch nižších stupňov o tom, že sa mu neustanovuje
zástupca z radov advokátov. Napriek tomu však do spisu nezaložil advokátovi udelenú plnú
moc na jeho zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku toho zostal nedostatok uvedenej
osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.)
konanie o týchto dovolaniach žalobcu zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p.
a § 104 ods. 2 O.s.p.), pričom sa nemohol zaoberať ich procesnou prípustnosťou ani
dôvodnosťou.
Žalobca z procesného hľadiska zavinil, že sa jeho dovolania museli odmietnuť (resp. že sa
konanie o jeho dovolaniach muselo zastaviť), a preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy
-8-3 Cdo 318/2008
3 Cdo 319/2008 3 Cdo 320/2008 3 Cdo 4/2009
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší
súd Slovenskej republiky nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo
nepodala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 21. januára 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková