Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/315/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ I., bývajúcej v K., 2/a I.,

bývajúceho v K., 2/b R., bývajúceho v M., proti žalovaným 1/ I., bývajúcemu v M.,

zastúpenému JUDr. V., advokátkou v M., 2/ R., bývajúcemu v M., o vydanie bezdôvodného

obohatenia a vzájomnom návrhu žalovaných, vedenej na Okresnom súde Martin pod

sp. zn. , na dovolanie žalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline

z 8. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcom nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom zo 14. mája 2007 č.k. -541 rozhodol tak,

že I. zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 21 822,50 Sk a žalobkyni 2/ I., ktorá

15. augusta 2008 zomrela a právnymi nástupcami ktorej sú žalobcovia 2/a a 2/b sumu

21 822,50 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. vo zvyšku žalobu žalobkýň

proti žalovanému 1/ zamietol, III. zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 9 797,25

Sk a žalobkyni 2/ I., ktorá 15. augusta 2008 zomrela a právnymi nástupcami ktorej sú

žalobcovia 2/a a 2/b sumu 9 597,25 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, IV. vo

zvyšku žalobu žalobkýň proti žalovanému 2/ zamietol, V. vzájomný návrh žalovaných 1/, 2/

proti žalobkyniam 1/, 2/ v celom rozsahu zamietol. Súčasne žalovaných 1/, 2/ zaviazal

v lehote 3 dní nahradiť žalobkyni 1/ trovy konania každého po 1 630,30 Sk a právnej

predchodkyni žalobcov 2/a, 2/b každého po 1 387,10 Sk. V odôvodnení uviedol, že v konaní

bolo preukázané, že od roku 1993 do 10. februára 2004 boli žalobkyne 1/, 2/ vedené ako

podielové spoluvlastníčky k pozemku vedeného na LV č. X. v katastrálnom území Z. ako

parc. č. X. vo výmere X. m², každá v jednej polovici, ako i že žalovaní 1/, 2/ predmetný

-2-3 Cdo 315/2008

pozemok, ktorý sa nenachádzal v záhradkárskej osade, užívali ako záhradku, a to žalovaný 1/

vo výmere X. m² a žalovaný 2/ vo výmere X. m². Ďalej mal preukázané, že žalovaní

v spornom období užívali predmetný pozemok bez právneho dôvodu, čím sa na úkor

žalobkýň bezdôvodné obohacovali. Preto s poukazom na ustanovenie § 451 ods. l

žalovaných zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia

žalobkyniam. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia do 31. decembra 2003 vychádzal z

dovtedy platnej vyhlášky č. a v spojení s ods. l písm. c/ tejto

vyhlášky stanovil ročnú výšku nájomného za 1 m² v sume 3,50 Sk, keď zohľadnil aj

skutočnosť, že žalobkyniam sa podarilo v rozhodnom období za takúto cenu prenajať časť

pozemku Slovenskej republike – Cestnému investorskému útvaru Banská Bystrica nájomnou

zmluvou uzavretou 20. júna 1995. Bol toho názoru, že takúto cenu mohli žalobkyne

požadovať aj za prenajatie zvyšnej časti pozemku, ktorú bezdôvodne užívali žalovaní a že

nájomné v tejto výške „ušlo“ z majetkovej sféry žalobkýň. Za obdobie od 1. januára 2004

vzhľadom na neexistenciu právnej úpravy, ktorá by upravovala výšku (maximálneho)

nájomného a s prihliadnutím na to, že sa nepodarilo zistiť, za aké nájomné sa v tomto období

obvykle prenajímali pozemky v danej lokalite, výšku bezdôvodného obohatenia určil podľa

svojej voľnej úvahy v zmysle rovnako v sume 3,50 Sk za 1 m² ročne. Pri

posudzovaní námietky premlčania vznesenej žalovanými v zmysle § 107 Občianskeho

zákonníka dospel k záveru, že nárok žalobkýň nie je premlčaný za obdobie od 23. apríla 1995

do 22. apríla 1997, od 2. marca 1998 do 31. decembra 1999 a od 6. novembra 2001 do 3.

februára 2004. S prihliadnutím na vyššie uvedené ako aj skutočnosť, že žalovaní sa dostali

s plnením do omeškania ( ), žalovaného 1/ zaviazal na

vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo výmere X. m² celkom v sume

24 268 Sk (vrátane úrokov z omeškania 19 377 Sk), z ktorej každej žalobkyni prináleží

12 134 Sk (vrátane úrokov z omeškania 9 688,50 Sk), a žalovaného 2/ zaviazal na vydanie

bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku vo výmere X. m² celkom v sume 10 680 Sk

(vrátane úrokov z omeškania 8 514,50 Sk), z ktorej každej žalobkyni prináleží 5 340 Sk

(vrátane úrokov z omeškania 4 257,25 Sk), a vo zvyšku žalobu zamietol. Vzájomný návrh

žalovaných, ktorým žalovaný 1/ žiadal od žalobkýň zaplatenie sumy 123 983,70 Sk

a žalovaný 2/ sumy 107 467,40 Sk, obaja titulom investícii do pozemku v čase jeho užívania,

zamietol z dôvodu, že v prípade žalovaných išlo o neoprávnených detentorov časti pozemku

patriaceho vlastnícky žalobkyniam, o ktorej skutočnosti žalovaní vedeli ako i že noví vlastníci

pozemok vypratali a odstránili z neho tzv. investície, ktoré vykonali žalovaní, a preto

žalobkyne nie sú vecne legitimované na uspokojenie akýchkoľvek nárokov žalovaných,

-3-3 Cdo 315/2008

keďže nebolo preukázané, že by sa dopustili nejakého protiprávneho konania, ktorým by

spôsobili škodu na veciach vlastnícky patriacich žalovaným. O náhrade trov konania rozhodol

podľa

Na odvolanie žalovaných 1/, 2/ Krajský súd v Žiline rozsudkom z 8. apríla 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil vo výroku pod bodom I. tak, že

zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 20 340,20 Sk a žalobkyni 2/ I., ktorá

15. augusta 2008 zomrela a právnymi nástupcami ktorej sú žalobcovia 2/a a 2/b sumu

20 340,20 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku ohľadne sumy

1 482,30 Sk žalobu žalobkýň proti žalovanému 1/ zamietol. Ďalej zmenil výrok rozsudku

súdu prvého stupňa pod bodom III. tak, že zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 1/ sumu

9 327 Sk a žalobkyni 2/ I., ktorá 15. augusta 2008 zomrela a právnymi nástupcami ktorej sú

žalobcovia 2/a a 2/b sumu 9 327 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku

ohľadne sumy 270,25 Sk žalobu žalobkýň proti žalovanému 2/ zamietol. Potvrdil výrok

rozsudku súdu prvého stupňa pod bodom V., ktorým bol zamietnutý vzájomný návrh

žalovaných proti žalobkyniam. Žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ a

2/ náhradu trov konania, a to každému zo žalovaných žalobkyni 1/ sumu 2 000 Sk a žalobkyni

2/ sumu 1 500 Sk. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že žalovaní získali

bezdôvodné obohatenie užívaním pozemku vlastnícky patriaceho žalobkyniam bez právneho

dôvodu bez toho, aby žalobkyniam platili úhradu za užívanie a v neskoršom období

nerešpektovali ani právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu o vyprataní pozemku, ako

i s postupom prvostupňového súdu pri stanovení hodnoty užívania pozemku, keď v období do

31. decembra 2003 aplikoval ustanovenie ods. l vyhlášky č. o cenách

stavieb, pozemkov, trvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania

pozemkov a náhradách za dočasné užívanie pozemkov, a keď sa od 1. januára 2004 (do

3. februára 2004) riadil voľnou úvahou v zmysle a za základ rozsahu

bezdôvodného obohatenia vzal hodnotu nájmu 3,50 Sk za 1 m² ročne. Za čiastočne

opodstatnené považoval odvolanie žalovaných vo vzťahu k nimi uplatnenej námietke

premlčania z dôvodu, že súd prvého stupňa do určitej miery nedôsledne vyhodnotil jednotlivé

obdobia premlčania uplatneného nároku, i keď správne aplikoval ustanovenie § 107 ods. l

. Na rozdiel od prvostupňového súdu dospel k záveru, že nárok

žalobkýň je premlčaný za obdobie od 1. januára 1995 do 21. apríla 1995, od 1. januára 1997

do 1. marca 1998 a od 1. januára 2000 do 10. júna 2001, a nie je premlčaný za obdobie od

22. apríla 1995 do 31. decembra 1996, od 2. marca 1998 do 31. decembra 1999 a od

-4-3 Cdo 315/2008

11. júna 2001 do 3. februára 2004. Keďže žalovaný 1/ preukázateľne vo vyššie uvedených

nepremlčaných obdobiach neoprávnene užíval časť pozemku žalobkýň vo výmere X. m², pri

ročnej sadzbe 3,50 Sk za 1 m² náhrada činí celkom 23 080 Sk a vzhľadom na spoluvlastnícky

podiel žalobkýň v ½, povinnosť žalovaného 1/ vydať bezdôvodné obohatenie každej zo

žalobkýň predstavuje sumu 11 540 Sk pre každú. Nakoľko žalovaný 1/ sa dostal s plnením do

omeškania počnúc dňom 14. júna 1997, zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania

v celkovej výške 17 600,40 Sk, z toho pre každú žalobkyňu po 8 800,20 Sk. Povinnosť

žalovaného 1/ teda predstavuje zaplatiť každej zo žalobkýň po 20 347,20 Sk (11 540 + 8

800,20) a pokiaľ súd prvého stupňa mu uložil predmetnú povinnosť v rozsahu 21 822,50 Sk,

žalobu voči nemu ohľadne sumy 1 482,30 Sk zamietol. Keďže aj žalovaný 2/ preukázateľne

v uvedených nepremlčaných obdobiach neoprávnene užíval časť pozemku žalobkýň vo

výmere X. m², pri ročnej sadzbe 3,50 Sk za 1 m² náhrada činí celkom 10 145 Sk a vzhľadom

na spoluvlastnícky podiel žalobkýň v ½, povinnosť žalovaného 2/ vydať bezdôvodné

obohatenie každej zo žalobkýň predstavuje sumu 5 072,50 Sk pre každú. Nakoľko aj žalovaný

2/ sa dostal s plnením do omeškania počnúc dňom 18. júna 1997, zaviazal ho aj na zaplatenie

úrokov z omeškania v celkovej výške 8 509 Sk, z toho pre každú žalobkyňu po 4 254,50 Sk.

Povinnosť žalovaného 2/ teda predstavuje zaplatiť každej zo žalobkýň po (5 072,50 +

4 254,50) a pokiaľ súd prvého stupňa mu uložil predmetnú povinnosť v rozsahu 9 597,25 Sk,

žalobu voči nemu ohľadne sumy 270,25 Sk zamietol. Odvolací súd považoval výrok rozsudku

súdu prvého stupňa v časti zamietnutia vzájomného návrhu žalovaných 1/, 2/ za vecne

správny a v celom rozsahu si osvojil skutkové a na ne naväzujúce právne závery súdu prvého

stupňa.

Žalovaný 1/ podal proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu

prvého stupňa zmenený a on zaviazaný zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 20 340,20 Sk a právnej

predchodkyni žalobcov 2/a, 2/b sumu 20 340, 20 Sk a výroku, ktorým bol jeho vzájomný

návrh proti obom žalujúcim zamietnutý, dovolanie. Namietal záver odvolacieho súdu, pokiaľ

zamietol žalobu každej zo žalujúcich len ohľadne čiastky 1 482,30 Sk a bol toho názoru, že

celý uplatnený nárok je premlčaný. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého

ho označil len za detentora a nepriznal mu postavenie ani domnelého detentora, hoci

preukázal, že v roku 1974 uzavrel zmluvu o prenájme pozemku, v ktorej bola dohodnutá aj

výška nájomného a dohodnuté nájomné riadne zaplatil. Vyčítal odvolacieho súdu, že sa

nezaoberal otázkou nadobudnutia vlastníctva predmetného pozemku žalobkyňami, napriek

tomu že z rozhodnutia pozemkového úradu predloženého v konaní nesporne vyplýva, že

-5-3 Cdo 315/2008

v reštitučnom konaní sa žalobkyne stali dočasnými užívateľkami predmetného pozemku.

Poukázal na to, že žalobkyne sa ničím nepričinili o zhodnotenie nehnuteľnosti, a preto

považoval za nespravodlivé, aby sa výška bezdôvodného obohatenia určovala podľa vyhlášky

č. v znení vyhlášky č. Rozhodnutie považoval za nesprávne aj

v časti, pokiaľ bol jeho vzájomný návrh zamietnutý, nakoľko v konaní preukázal, že do

nehnuteľnosti investoval vlastné prostriedky, podstatnou mierou nehnuteľnosť zhodnotil,

a preto jeho vzájomný návrh je právne dôvodný. Na základe uvedeného dovolateľ žiadal, aby

dovolací súd napadnuté výroky rozsudku odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu

súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa 1/ a právny nástupca žalobkyne 2/ I. vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, že

rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a navrhli dovolanie žalovaného 1/ zamietnuť.

Právny nástupca žalobkyne 2/ R. sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal najskôr, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Bez ohľadu na to, či odvolací súd rozhodol rozsudkom

alebo uznesením, pripúšťa dovolanie proti jeho rozhodnutiu vtedy, ak konanie,

v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád, vymenovaných

v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti

účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne

rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Pokiaľ

odvolací súd rozhodol rozsudkom, je dovolanie proti nemu prípustné za splnenia podmienok

uvedených v

V prejednávanej veci dovolateľ síce netvrdí, že by konanie bolo postihnuté niektorou

z procesných vád vymenovaných v , nakoľko ale na takúto vadu je dovolací súd

povinný prihliadnuť v každom prípade - či už jej existenciu účastník namieta alebo nie (§ 242

ods.1, veta druhá ), skúmal dovolací súd, či došlo k niektorej z nich, no výskyt takéhoto

-6-3 Cdo 315/2008

procesného nedostatku nebol v dovolacom konaní zistený. Prípustnosť dovolania

v prejednávanej veci preto nemožno vyvodiť z ustanovenia

K dovolaniu žalovaného 1/, ktoré smeruje proti "zmeňujúcemu" výroku rozsudku

odvolacieho súdu, ktorými bolo žalobe voči nemu vyhovené (do sumy 20 340,20 Sk pre

každého zo žalujúcich účastníkov), treba uviesť, že podľa je dovolanie

prípustné, ak smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu

prvého stupňa vo veci samej. Prípustnosť dovolania proti takémuto zmeňujúcemu rozsudku je

založená na rozdielnosti rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa.

O rozdielne rozsudky ide vtedy, ak okolnosti významné pre rozhodnutie veci posúdili oba

súdy rozdielne, v dôsledku čoho odlišne určili alebo deklarovali práva a povinnosti

účastníkov. Odlišnosťou sa pritom nemá na mysli rozdielne právne posúdenie veci, pokiaľ

nemalo vplyv na obsah práv a povinností účastníkov, ale záver súdu odlišne konštituujúci

alebo deklarujúci práva a povinnosti v právnom vzťahu účastníkov. Pre posúdenie, či ide

o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, nie je významné formálne hľadisko (ako odvolací

súd formálne rozhodol alebo ako formálne svoj výrok označil), ale obsahové hľadisko

(vzájomný vzťah rozsudku odvolacieho súdu a rozsudku súdu prvého stupňa v tom zmysle, či

práva a povinnosti účastníkov v danom právnom vzťahu posúdili odlišne). Významné nie je

ani to, či výroky rozsudkov súdov oboch stupňov sú alebo nie sú odlišne naformulované – aj

v tomto zmysle je rozhodujúce obsahové hľadisko. Pokiaľ odvolací súd posúdil práva

a povinnosti účastníkov daného právneho vzťahu rovnako (zhodne), nejde o zmeňujúci

rozsudok, ale o potvrdzujúci rozsudok.

I keď teda (v uvedenej časti) ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu označený ako

zmeňujúci, v skutočnosti (po obsahovej stránke) pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia zo strany žalovaného 1/ v sume po 20 340,20 Sk pre každú zo žalujúcich, ide

o rozsudok potvrdzujúci – odvolací súd v tejto časti neupravil práva a povinnosti účastníkov

konania inak, než súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa a odvolací súd čo do sumy

20 340,20 Sk pre každú zo žalujúcich rozhodli rovnako tak, že žalobe voči žalovanému 1/

vyhoveli.

Vzhľadom na to, že v uvedenej časti nejde o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu,

treba pri riešení prípustnosti dovolania žalovaného 1/ vychádzať z , ktorý

upravuje prípustnosť dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho

súdu. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

-7-3 Cdo 315/2008

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu. O uvedený prípad ale v prejednávanej veci nejde, lebo

odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania proti jeho

rozhodnutiu. Prípustnosť dovolania žalovaného 1/ (v uvedenej časti) nemožno preto vyvodiť

ani z Pre úplnosť treba dodať, že dovolací súd dosiaľ v tejto veci

nerozhodoval, nevyslovil preto ani záväzný právny názor, a tak prípustnosť dovolania

žalovaného 1/ (v uvedenej v žalobe vyhovujúcej časti ) nemožno vyvodiť ani z § 238 ods. 2

, v zmysle ktorého dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci. Prípustnosť (v uvedenej žalobe vyhovujúcej časti) dovolania žalovaného1/ preto z týchto

ustanovení nemožno vyvodiť.

Pokiaľ dovolanie žalovaného 1/ smeruje proti výroku rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho vzájomného návrhu

voči obom žalujúcim, ani v tejto časti nie je dovolanie prípustné. Aj v prípade tohto výroku

rozsudku odvolacieho súdu treba vychádzať z ustanovenia (viď citovaného

vyššie). Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania proti

jeho rozhodnutiu, prípustnosť dovolania žalovaného 1/ ani proti tejto časti výroku rozsudku

odvolacieho súdu nemožno preto z § 238 ods. 3 O.s.p nemožno vyvodiť.

Vychádzajúc z obsahu dovolania žalovaný 1/ v dovolaní namietal, že rozhodnutie

odvolacieho súdu v napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení

vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový

stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť

dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľa boli opodstatnené (dovolací súd ich

z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľom vytýkaná skutočnosť by mala za následok

vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania

-8-3 Cdo 315/2008

v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny

právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov

vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo

procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo).

Z hľadiska dovolateľom tvrdenej existencie tzv. inej vady konania v zmysle § 241

ods. 2 písm. b/ treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu

opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde). Vada tejto

povahy je síce relevantným dovolacím dôvodom, ktorý možno uplatniť v procesne

prípustnom dovolaní, sama o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá. Či už teda konanie,

v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, bolo alebo nebolo postihnuté procesnou vadou

v zmysle (pozn.: dovolací súd napadnuté rozhodnutie z tohto

aspektu neposudzoval), nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

1/ odmietol podľa v spojení s , lebo smerovalo

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným žalujúcim vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalovanému 1/, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im nepriznal náhradu

trov dovolacieho konania, lebo nepodali návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( v spojení s a

).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

-9-3 Cdo 315/2008

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková