Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/20/2007

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana

Lipovského a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jany Serbovej v trestnej veci obžalovaného

S. F. pre trestný čin podvodu podľa , v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) a iné prerokoval na verejnom zasadnutí 21. januára 2009

v Bratislave odvolanie obžalovaného, ktoré podal proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 6. decembra 2006, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa , , v znení neskorších

predpisov prvostupňový rozsudok s a z r u š u j e vo výroku o treste.

Na základe v znení neskorších predpisov

s a

obžalovaný S. F., nar. X., trvale bytom

V., prechodne bytom

B., bez zamestnania,

o d s u d z u j e :

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr. zák.),

ods. 1 Tr .zák. a § 40 ods. 1 Tr .zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 58 ods.1 písm. a/ a § 59 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 6. decembra 2006, sp. zn.

, bol obžalovaný S. F. uznaný za vinného v bodoch 1/ a 2/ rozsudku z trestného

činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a v bode 3/ rozsudku z trestného činu

sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

1/ 26. septembra 1996 v Lučenci uzatvoril s K. G. zmluvu o pôžičke a zároveň toho

istého dňa záložnú zmluvu, tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke, na základe

ktorej K. G. S. F. požičal finančnú sumu 523 000 Sk a ktorú tento mal vrátiť do 7. decembra

1996, pričom S. F. v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke vedome ručil majetkom, ktorý

nevlastnil, a to pílou UP 1000 v hodnote nie menej ako 1 980 000 Sk , povinnosti vyplývajúce

zo zmluvy si neplnil a už v čase uzatvorenia zmluvy vedel, že splatenie pôžičky nebude

vedieť zrealizovať, nakoľko nemal dostatok finančných prostriedkov a ku dňu splatnosti

z pôžičky uhradil len 120 000 Sk a K. G. tak spôsobil škodu vo výške nie menej

ako 403 000 Sk,

2/ 10. júna 1996 v Bratislave ako súkromný podnikateľ, majiteľ spoločnosti

E. – S. F., uzavrel zmluvu o úvere č. X. s C. (neskôr D.) v celkovej výške 3 840 000 Sk,

pričom zárukou úveru bolo uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva k hnuteľným veciam

č. X.-ZSN z toho istého dňa, ktorá obsahovala podmienku, uzavretia dodatku č. 1 k tejto

zmluve o záložnom práve s uvedením konkrétnych predmetov záložného práva

nadobudnutých z finančných prostriedkov z poskytnutého úveru po ich zakúpení, ktorý bol

uzavretý dňa 26. augusta 1996, kde ako predmety záložného práva boli na základe

predložených faktúr založené kotúčová píla UP1000 – 12m, verzia s podložím, výrobného

čísla X. v hodnote nie menej ako 1 980 000 Sk, nákladné motorové vozidlo s hydraulickou

rukou Tatra 815 6x6 VVN, výrobného čísla T. v hodnote nie menej ako 1 306 014 Sk

a vysokozdvižný vozík zn. Desta DVHM 3522 v hodnote nie menej ako 553 500 Sk, ktoré

predmety v dobe uzavretia dodatku č. 1 k zmluve nevlastnil a teda vedome ručil majetkom,

ktorý nemal, povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere si neplnil, finančné prostriedky

získané z úveru použil pre vlastnú potrebu a C. (neskôr D. B.) spôsobil škodu vo výške nie

menej ako 3 839 814 Sk,

3/ 16. januára 1997 v Lučenci odpredal J. R. podľa kúpnej zmluvy za finančnú čiastku

vo výške 1 610 000 Sk, ktorou chcel uspokojiť svoj záväzok voči J. R., kotúčovú pílu

UP1000 6m, výrobného čísla X., hoci vedel, že táto nie je jeho majetkom, nakoľko na túto

pílu dňa 8. augusta 1996 uzavrel leasingovú zmluvu č. X. so spoločnosťou B. v zmluvnej

hodnote 2 105 500 Sk, ktoré povinnosti si neplnil a z celkovej sumy uhradil len čiastku

620 509 Sk a spoločnosti B. tak spôsobil škodu vo výške nie menej ako 1 476 000 Sk.

Za to bol obžalovanému S. F. uložený podľa § 250 ods. 5 Tr. zák. s použitím § 35

ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov.

Podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 a § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému bol uložený aj trest zákazu

činnosti vykonávať živnostenskú činnosť na dobu päť rokov.

Podľa obžalovaný bol zaviazaný nahradiť škodu

- poškodenému K. G. v sume 403 000 Sk,

- poškodenej strane B. v sume 1 476 000 Sk,

- poškodenej strane T. v zastúpení P. . v sume 2 882 796 Sk.

Podľa táto poškodená organizácia bola so zvyškom uplatneného

nároku na náhradu škody odkázaná na konanie o občianskoprávnych veciach.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný S. F., ktoré

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch podaného odvolania ku skutku v bode 1/ rozsudku uviedol,

že poškodeného G. upozornil, že píla ktorá bola predmetom ručenia vrátenia požičanej sumy,

bola kúpená na leasing. Ručenie na požičané peniaze bolo čisto formálne. Pôžičku realizoval

bez toho, aby mal úmysel poškodeného podviesť.

I ku skutku ustálenému v bode 2/ rozsudku uviedol, že nekonal v úmysle niekoho

podviesť, jednoducho nezvládal podnikanie.

Pre poškodenú spoločnosť B.. sa snažil vrátiť dlh až do výšky 620 509 Sk,

z čoho je zrejme, že nemal úmysel spreneveriť peniaze. Kotúčová píla mu bola násilne

odobratá jeho veriteľom J. B..

Vyslovil názor, že krajský súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy svedčiace v jeho

prospech, nezaoberal sa jeho obhajobou najmä vo vzťahu k subjektívnej stránke žalovaných

trestných činov. Nemal úmysel spáchať trestnú činnosť. Rozhodnutie krajského súdu

považuje za nezákonné, a preto sa odvolaním domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec mu vrátil na nové

prejednanie a rozhodnutie.

Na podklade podaného odvolania, keď odvolací súd zistil, že neboli dané dôvody

pre rozhodnutie podľa , podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie

i správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pri tom

i na vady, ktoré neboli odvolaním vytýkané.

Po preskúmaní obsahu predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil,

že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v smere a rozsahu potrebnom pre náležité

objasnenie skutkového stavu veci, všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom, súd ich

dôsledne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach, riadiac sa pri tom ustanovením

a na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne ustálil skutkový

stav, vinu obžalovaného S. F. a jeho konanie i správne právne kvalifikoval.

V súlade s ustanovením prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch

rozsudku vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové

zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania.

Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného S. F. a tiež akými

právnymi úvahami sa súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti v otázke viny ako

trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. a trestný čin sprenevery podľa § 248

ods. 1, ods. 4 Tr. zák. S dôvodmi rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd v tomto

rozsahu stotožnil.

Obhajobné tvrdenie obžalovaného S. F., že nemal podvodné úmysly vo vzťahu

k poškodeným, nemohol na základe dôkazov zadokumentovaných v spise akceptovať

ani odvolací súd. Poškodený K. G. vo všetkých svojich výpovediach a tiež pri konfrontácii

s obžalovaným poprel, že by ho obžalovaný pri podpisovaní záložnej zmluvy upozornil na to,

že píla ktorá bola predmetom ručenia, nie je jeho vlastníctvom, že ju má zakúpenú na leasing.

Je nelogické, aby svedok pristúpil na to, že obžalovaný mu bude ručiť predmetom, ktorého

nie je vlastníkom. Takáto zmluva by vo svojej podstate bola pre poškodeného bezcenná

a určite pokiaľ by ho obžalovaný upozornil na skutočnosť, že píla je zakúpená na leasing a nie

je ešte vyplatená, teda nie je jej majiteľom, nepristúpil by na ňu a hľadal by iné formy, ako sa

domôcť požičaných peňazí. Obhajobné tvrdenie obžalovaného, že nemal podvodný úmysel

ani vo vzťahu ku skutku ustálenému v bode 2/ rozsudku, bolo vyvrátené najmä časovými

súvislosťami. Obžalovaný v čase keď podpisoval dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ktorého

predmetom bol vznik záložného práva na hnuteľné veci, ktoré zakúpil za požičanú sumu,

už tieto veci nemal. Vrátil ich predajcom, peniaze si nechal vyplatiť v hotovosti a použil ich

pre vlastnú potrebu. Pokiaľ by skutočne dôvodom vrátenia týchto vecí bol ich zlý technický

stav, informoval by o tom banku a zakúpil by si ihneď tieto veci znovu u týchto predajcov.

Obžalovaný však opätovnú kúpu vozíka a nákladného auta vydokladovať nevie a ani

svedkovia vo veci vypočutí nemajú vedomosť o tom, že by obžalovaný tieto hnuteľné veci

mal. Obžalovaný tiež vedome odpredal J. R. pílu, ku škode poškodenej organizácii B.,

u ktorej mal túto pílu zakúpenú na leasing, teda predával opäť niečo, čo nebolo jeho

majetkom.

Na rozdiel od tvrdenia odvolateľa – obžalovaného F., aj odvolací súd konštatuje,

že obžalovaný svojim konaním naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu

podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., keď na škodu cudzieho majetku obohatil seba

tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu

(skutky v bode 1/ a 2/ rozsudku) a trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4

písm. c/ Tr. zák., keď si prisvojil cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobil tak na cudzom

majetku značnú škodu po subjektívnej i objektívnej stránke.

Na podklade podaného odvolania však odvolací súd podľa § 258 ods. 1 písm. d/,

písm. e/, ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu

a na základe vo veci rozhodol sám. Opätovne pri úvahách o treste

dôsledne zvažoval všetky zákonné kritéria významné pre voľbu druhu a výmery trestu.

Prihliadol na stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaného, výšku spôsobenej

škody, ktorá je úplne na hranici škody veľkého rozsahu (skutky v bode 1/ a 2/) a značnej

škody (skutok 3/). Skutky obžalovaný F. spáchal na prelome rokov 1996 a 1997, teda

od ich spáchania uplynula už doba trinásť rokov. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania

doplnil dokazovanie oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov a zistil z neho,

že obžalovaný F. sa po túto dobu trinástich rokov žiadnej ďalšej protiprávnej činnosti

nedopustil.

Podľa orgány činné v trestnom konaní musia (okrem iného) trestné

veci prejednávať, čo najrýchlejšie a musia dôsledne zachovávať občianske práva zaručené

. Podľa , každý má právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov. S poukazom na tieto ustanovenia ako i čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd neúmernú dĺžku konania môže súd zohľadniť

pri výmere trestu. Trestné stíhanie v posudzovanej veci bolo začaté v marci 1997, teda

pred dvanástimi rokmi, obžalovaný sa úkonom trestného stíhania podroboval, po dobu

od spáchania skutkov - teda trinásť rokov viedol riadny život, ďalšej trestnej činnosti sa už

nedopustil, preto odvolací súd s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, za primeraný

považoval trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého mu podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov. Odvolací súd je toho názoru, že po trinástich rokoch,

keď obžalovaný svojim ďalším životom preukázal, že išlo zrejme o ojedinelé vybočenie

z riadneho života, by výkon trestu spojený s obmedzením jeho osobnej slobody mal výlučne

represívny účel a neplnil by účel prevýchovný. Pokiaľ by však obžalovaný počas skúšobnej

doby troch rokov spáchal akýkoľvek trestný čin, musel by vykonať aj trest v trvaní dva roky.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa verejného zasadnutia pred odvolacím

súdom nezúčastnil, nebolo možné zistiť, či počas doby trinásť rokov po spáchaní skutkov

vykonával živnostenskú činnosť. Trest zákazu činnosti vykonávať živnostenskú činnosť bol

uložený neprávoplatným rozsudkom. Odvolací súd však vychádzal zo skutočnosti,

že ak obžalovaný v tejto dobe podnikal, podnikal zrejme v súlade so zákonom

a keď nepodnikal, ukladať mu tento trest po trinástich rokoch od spáchania žalovaných

skutkov, by bolo výlučne represívnym aktom. Odvolací súd preto trest zákazu činnosti už

obžalovanému v tomto štádiu konania neuložil.

Výrok o náhrade škody ostal rozsudkom odvolacieho súdu nedotknutý.

S ohľadom na tieto skutočnosti, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené

vo výroku rozsudku.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 21. januára 2009

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová