Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/48/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej

v právnej veci žalobcu: M., P., IČO: X., proti žalovanej: JUDr. D., K., správkyňa konkurznej

podstaty úpadcu P.,

IČO: X., o vydanie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2007 č.k. -33, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2007,

č.k. -33 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobcu,

ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať jeho vlastníctvo s plodmi

a úžitkami za roky 1991 až 2005 a zaplatiť 132 000 000,-- Sk ako ušlý zisk predstavujúci

výnosy z neoprávnene zadržiavanej veci. V prípade nemožnosti vydania vlastníctva s plodmi

a úžitkami sa domáhal uloženia povinnosť žalovanej zaplatiť istinu 135 000 000,-- Sk

ako náhradu škody, ušlý zisk.

Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným zisteným skutkovým stavom

a s odôvodnením. Žalobca na strane obdarovaného uzatvoril dňa 7. decembra 1991 s darcom

prof. M., CSc. darovaciu zmluvu. Predmetom zmluvy bol dar v počte kusov

dážďoviek v cene 2 500 000,-- Sk vrátane substrátu - biohumusu v množstve 40 ton, v ktorom

boli dážďovky uložené, pri cene 200 000,-- Sk za substrát.

Podľa obsahu darovacej zmluvy dážďovky spolu so substrátom mali byť v čase od

21. novembra 1991 do 6. decembra 1991 uskladnené u úpadcu P..

Predmetom sporu je jednak nárok na vydanie veci a tiež nárok na zaplatenie sumy

zodpovedajúcej ušlému zisku vyčíslenému žalobcom v petite žaloby, a to za obdobie rokov

1991 až 2005 Na majetok P. bol 16. decembra 1999 vyhlásený konkurz. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že otázka uskladnenia dážďoviek, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu,

a to na základe darovacej zmluvy zo 7. decembra 1991, je otázkou spornou. Táto skutočnosť

nevyplýva ani z faktúry č. 1750/92 z 15. decembra 1992, ktorá

je vystavená na obchodnú spoločnosť H. a nie na žalobcu. Nevyplýva ani zo žiadneho iného

dôkazného prostriedku, napr. zo zmluvy o uskladnení,

ktorú žalobca v konaní nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie

svojho nároku uplatňovaného v žalobe, a preto žalobu zamietol. Súd prvého stupňa súčasne

konštatoval, že žalobca nedodržal vo vzťahu k k vyčíslenej pohľadávke postup vymedzený

v § 20 ods. 1 a § 31 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní.

O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa s tým,

že úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2

písm. e/ a f/ a , a Namietal, že súd prvého stupňa

vydal napadnuté rozhodnutie predčasne, pretože mu neumožnil predložiť dôkazy, lebo

ho nevyzval podľa s poučením na ich označenie. Tiež namietal, že veci,

dážďovky a biohumus, ktorých vydania sa v konaní domáha, nie sú majetkom úpadcu, preto

nemohli byť ani zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Nie je veriteľom úpadcu, preto

sa na neho zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje. Ak tento majetok sa u úpadcu

nenachádza, tak je povinný nahradiť škodu. Vytýkal súdu, že nevykonal riadne dokazovanie,

lebo mu neumožnil predložiť návrh a vykonanie dôkazov listinami, svedeckými výpoveďami,

aj z obchodnej spoločnosti H., ktorej spoločnosti je zástupcom. Súčasne uviedol, že úpadca

v rokoch 1991 -1997 choval dážďovky a vyrábal z nich biolátky - enzýmy, teda mohol

spotrebovať aj dážďovky, ktoré mal vo vlastníctve. Žiadal,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel jeho žalobe o náhradu spôsobenej

škody v sume 135 000 000,-- Sk.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že žalobca nepreukázal, že by úpadca mal mať

dážďovky v množstve 15 000 000 kusov vo svojej držbe. Svoje nároky neuplatnil

ani v konkurznom konaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal vec

v medziach odvolania podľa a a dospel

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

súdu prvého stupňa v zmysle K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní

odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na prejednanie veci vytýčil

dve pojednávania na prejednanie veci, a to na 28. mája 2007 a 12. novembra 2007.

Predvolania na pojednávania boli žalobcovi doručené v súlade s ustanovením § 115 ods. 2

(na prvé uložením na pošte 16. mája 2007, ktoré prevzal 28. mája 2007, na druhé

pojednávanie prezval predvolanie 31. októbra 2007), t.j. najmenej päť dní pred dňom,

keď sa má pojednávanie konať. Žalobca okrem predloženia dôkazov k žalobe mal povinnosť

podľa na týchto pojednávaniach označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Na predvolaniach na pojednávanie bol žalobca súčasne poučený v zmysle § 120

ods. 4 , že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa procesne nepochybil predtým, ako vydal

napadnuté rozhodnutie. Umožnil žalobcovi podávať návrhy na vykonanie dokazovania,

čo žalobca nevyužil. V tejto časti je odvolanie žalobcu nedôvodné.

Žalobca v odvolaní žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a „nahradiť spôsobenú

škodu v sume 135 000 000,-- Sk“.

Žalobca k žalobe predložil ako dôkazné prostriedky darovaciu zmluvu zo 7. decembra

1991 a faktúru č. 1750/92 z 15. decembra 1992. Súd prvého stupňa žalobcom predložené

dôkazy vecne správne vyhodnotil.

V darovacej zmluve darca síce uviedol, že dar, dážďovky sú uskladnené u úpadcu (P.),

ale nepreukázal, že tento dar bol aj úpadcovi skutočne odovzdaný, preto súd prvého stupňa

správne darovaciu zmluvu vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz o existencii darovaných

dážďoviek.

Faktúrou úpadca síce vyúčtoval náklady na prezimovanie dážďoviek v období

od 1. novembra 1991 do 30. apríla 1992 v sume 530 000,-- Sk, ale toto vyúčtovanie nákladov

bolo určené obchodnej spoločnosti H.. Netýkala sa teda dážďoviek darcu z darovacej

zmluvy.

Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že išlo o dážďovky, ktoré by boli

začiatkom fakturovaného obdobia odovzdané darcom a prevzaté úpadcom.

Pre nedostatok dôkazov je predmetná žaloba podaná neodôvodnene. Ak súd prvého

stupňa z toho dôvodu zamietol návrh, rozhodol vecne správne. Z uvedeného dôvodu odvolací

súd napadnuté rozhodne podľa potvrdil.

Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací

súdu mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1

).

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 22. januára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.