Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c5f/375677.2280a9.pdf
PDF · 117.36 KB
No categories available
6Obo/48/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 6 Obo 48/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Dariny Ličkovej
v právnej veci žalobcu: M., P., IČO: X., proti žalovanej: JUDr. D., K., správkyňa konkurznej
podstaty úpadcu P.,
IČO: X., o vydanie veci z konkurznej podstaty, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2007 č.k. 35Cbi/49/2006-33, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12. novembra 2007,
č.k. 35Cbi 49/06-33 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobcu,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť vydať jeho vlastníctvo s plodmi
a úžitkami za roky 1991 až 2005 a zaplatiť 132 000 000,-- Sk ako ušlý zisk predstavujúci
výnosy z neoprávnene zadržiavanej veci. V prípade nemožnosti vydania vlastníctva s plodmi
a úžitkami sa domáhal uloženia povinnosť žalovanej zaplatiť istinu 135 000 000,-- Sk
ako náhradu škody, ušlý zisk.
Súd prvého stupňa rozhodol tak s nasledovným zisteným skutkovým stavom
a s odôvodnením. Žalobca na strane obdarovaného uzatvoril dňa 7. decembra 1991 s darcom
prof. M., CSc. darovaciu zmluvu. Predmetom zmluvy bol dar v počte 10 000 000 kusov
dážďoviek v cene 2 500 000,-- Sk vrátane substrátu - biohumusu v množstve 40 ton, v ktorom
boli dážďovky uložené, pri cene 200 000,-- Sk za substrát.
Podľa obsahu darovacej zmluvy dážďovky spolu so substrátom mali byť v čase od
21. novembra 1991 do 6. decembra 1991 uskladnené u úpadcu P..
Predmetom sporu je jednak nárok na vydanie veci a tiež nárok na zaplatenie sumy
zodpovedajúcej ušlému zisku vyčíslenému žalobcom v petite žaloby, a to za obdobie rokov
1991 až 2005 Na majetok P. bol 16. decembra 1999 vyhlásený konkurz. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že otázka uskladnenia dážďoviek, ktoré boli vo vlastníctve žalobcu,
a to na základe darovacej zmluvy zo 7. decembra 1991, je otázkou spornou. Táto skutočnosť
nevyplýva ani z faktúry č. 1750/92 z 15. decembra 1992, ktorá
je vystavená na obchodnú spoločnosť H. a nie na žalobcu. Nevyplýva ani zo žiadneho iného
dôkazného prostriedku, napr. zo zmluvy o uskladnení,
ktorú žalobca v konaní nepredložil. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
svojho nároku uplatňovaného v žalobe, a preto žalobu zamietol. Súd prvého stupňa súčasne
konštatoval, že žalobca nedodržal vo vzťahu k k vyčíslenej pohľadávke postup vymedzený
v § 20 ods. 1 a § 31 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní.
O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s tým,
že úspešnej žalovanej v konaní žiadne trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie s poukazom na § 205 ods. 2
písm. e/ a f/ O.s.p. a § 205a ods. 1 písm. b/, c/ a d/ O.s.p. Namietal, že súd prvého stupňa
vydal napadnuté rozhodnutie predčasne, pretože mu neumožnil predložiť dôkazy, lebo
ho nevyzval podľa § 120 ods. 4 O.s.p. s poučením na ich označenie. Tiež namietal, že veci,
dážďovky a biohumus, ktorých vydania sa v konaní domáha, nie sú majetkom úpadcu, preto
nemohli byť ani zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Nie je veriteľom úpadcu, preto
sa na neho zákon o konkurze a vyrovnaní nevzťahuje. Ak tento majetok sa u úpadcu
nenachádza, tak je povinný nahradiť škodu. Vytýkal súdu, že nevykonal riadne dokazovanie,
lebo mu neumožnil predložiť návrh a vykonanie dôkazov listinami, svedeckými výpoveďami,
aj z obchodnej spoločnosti H., ktorej spoločnosti je zástupcom. Súčasne uviedol, že úpadca
v rokoch 1991 -1997 choval dážďovky a vyrábal z nich biolátky - enzýmy, teda mohol
spotrebovať aj dážďovky, ktoré mal vo vlastníctve. Žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a vyhovel jeho žalobe o náhradu spôsobenej
škody v sume 135 000 000,-- Sk.
Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa
potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že žalobca nepreukázal, že by úpadca mal mať
dážďovky v množstve 15 000 000 kusov vo svojej držbe. Svoje nároky neuplatnil
ani v konkurznom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec
v medziach odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu prvého stupňa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní
odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa na prejednanie veci vytýčil
dve pojednávania na prejednanie veci, a to na 28. mája 2007 a 12. novembra 2007.
Predvolania na pojednávania boli žalobcovi doručené v súlade s ustanovením § 115 ods. 2
O.s.p. (na prvé uložením na pošte 16. mája 2007, ktoré prevzal 28. mája 2007, na druhé
pojednávanie prezval predvolanie 31. októbra 2007), t.j. najmenej päť dní pred dňom,
keď sa má pojednávanie konať. Žalobca okrem predloženia dôkazov k žalobe mal povinnosť
podľa § 120 ods. 1 O.s.p. na týchto pojednávaniach označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Na predvolaniach na pojednávanie bol žalobca súčasne poučený v zmysle § 120
ods. 4 O.s.p., že na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Z uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa procesne nepochybil predtým, ako vydal
napadnuté rozhodnutie. Umožnil žalobcovi podávať návrhy na vykonanie dokazovania,
čo žalobca nevyužil. V tejto časti je odvolanie žalobcu nedôvodné.
Žalobca v odvolaní žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a „nahradiť spôsobenú
škodu v sume 135 000 000,-- Sk“.
Žalobca k žalobe predložil ako dôkazné prostriedky darovaciu zmluvu zo 7. decembra
1991 a faktúru č. 1750/92 z 15. decembra 1992. Súd prvého stupňa žalobcom predložené
dôkazy vecne správne vyhodnotil.
V darovacej zmluve darca síce uviedol, že dar, dážďovky sú uskladnené u úpadcu (P.),
ale nepreukázal, že tento dar bol aj úpadcovi skutočne odovzdaný, preto súd prvého stupňa
správne darovaciu zmluvu vyhodnotil ako nedostatočný dôkaz o existencii darovaných
dážďoviek.
Faktúrou úpadca síce vyúčtoval náklady na prezimovanie dážďoviek v období
od 1. novembra 1991 do 30. apríla 1992 v sume 530 000,-- Sk, ale toto vyúčtovanie nákladov
bolo určené obchodnej spoločnosti H.. Netýkala sa teda dážďoviek darcu z darovacej
zmluvy.
Žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz, že išlo o dážďovky, ktoré by boli
začiatkom fakturovaného obdobia odovzdané darcom a prevzaté úpadcom.
Pre nedostatok dôkazov je predmetná žaloba podaná neodôvodnene. Ak súd prvého
stupňa z toho dôvodu zamietol návrh, rozhodol vecne správne. Z uvedeného dôvodu odvolací
súd napadnuté rozhodne podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací
súdu mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. januára 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.