Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
f52/376338.be060d.pdf
PDF · 103.19 KB
No categories available
6Obo/1/2008
Najvyšší súd 6 Obo 1/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: B.S., a.s., S., B., IČO: X., zast. JUDr. Ľ.H., advokátom so sídlom V.
proti žalovanému: JUDr. B.V., K., P., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu A., s.r.o., IČO:
X., B., T., o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 27. septembra 2007, č.k. 6Cbi 163/2006-77, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2007,
č.k. 6Cbi 163/2006-77, sa p o t v r d z u j e.
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27.septembra 2007, č.k. 6Cbi 163/2006-77,
žalobu zamietol, žalovanej náhradu trov konania nepriznal a priznal štátu voči žalobcovi
právo na náhradu trov konania vo výške 534,-- Sk.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou podanou
na súde 23. augusta 2006 žiadal, aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 1 707 753,72,--
Sk je po práve.
Žalobca si prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pohľadávku vo výške
8 415 254,90,-- Sk prihláškou z 27. júna 2006 ako pohľadávku I. triedy. Správkyňa
konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní pohľadávku vo výške 1 705 753,32,-- Sk
poprela a uznala v časti 6 709 501,18,-- Sk. Popretá časť pohľadávky predstavuje zostatok
vo výške 2 924,-- Sk, f. č. 2051073145 z 12.10.2005, znejúcej na sumu 24 276,-- Sk, ako aj
vyčíslené úroky z omeškania zo zostatku vo výške 155,17,-- Sk, čiastky 1 225 821,-- Sk,
fakturovanej f. č. 2051087341 a vyčíslené úroky z omeškania z tejto faktúry vo výške
47 152,13,-- Sk.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uznal pohľadávku z f. č. 2051073145
vo výške 2 924,-- Sk a úroky z nej. Pohľadávka z f. č. 2051087341 zanikla v dôsledku
dobropísania dobropisom č. 2051090917 z 29. novembra 2005 žalobcu, znejúcim
na 1 220 285,50,-- Sk, keďže tovar bol žalobcovi vrátený bezodkladne, pričom však ani
dobropis nezohľadňoval to, že bol vrátený všetok dodaný tovar.
Žalobca zobral žalobu v časti o určenie pravosti pohľadávky vo výške 17 307,30,-- Sk
späť z dôvodu duplicitne uplatnených úrokov z omeškania.
Prvostupňový súd konštatoval, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp.zn.
3K 190/2005 dňa 24. apríla 2006 za správkyňu konkurznej podstaty bola ustanovená
žalovaná. Žalovaná na prieskumnom pojednávaní 12. júla 2006 poprela časť pohľadávky
žalobcu vo výške 1 705 753,72,--Sk z dôvodu neevidencie f. č. 205 107 3145.
Žalobca bol prítomný na prieskumnom pojednávaní 12. júla 2006, pričom súd
upovedomil žalobcu z 20. júla 2006 o výsledku prieskumného pojednávania. Upovedomenie
mu bolo doručené 27. júla 2006.
Žalobca podal žalobu na súde 23. augusta 2006, lehota stanovená súdom
na prieskumnom pojednávaní 12.7.2006 bola 31 dní. Teda žalobca podal žalobu po uplynutí
31 dňovej lehoty a na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že bol znova písomne upovedomený
o výsledku prieskumného pojednávania a možnosti podať žalobu.
Prvostupňový súd o čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodol samostatným uznesením.
Súd prvého stupňa žalobu ako oneskorene podanú zamietol.
O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že žalovanej ako úspešnej účastníčke ich náhradu nepriznal, keďže mu trovy konania
nevznikli.
Prvostupňový súd zaviazal žalobcu na trovy konania podľa ust. § 148 ods. 1 O.s.p.
vo výške 534,-- Sk na účet Krajského súdu v Bratislave.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Na prieskumnom pojednávaní 12. júla 2006 na Krajskom súde v Bratislave súd
oznámil prítomným, bez toho, aby o tom rozhodol uznesením, lehotu na podanie určovacej
žaloby v lehote 31 dní.
V rámci lehoty uvedenej na prieskumnom pojednávaní 12. júla 2006 súd upovedomil
veriteľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu, a to upovedomením z 20. júla 2006, ktoré
bolo právnemu zástupcovi veriteľa doručené 27. júla 2006. V tomto upovedomení okrem
dôvodu popretia pohľadávky SKP súd určil novú lehotu na uplatnenie si popretého nároku
určovacou žalobou proti SKP, a to v lehote 31 dní odo dňa doručenia tohto upovedomenia.
Odvolateľ má za to, že Krajský súd v Bratislave upovedomením veriteľa z 20. júla
2006 oznámil žalobcovi novú lehotu na podanie určovacej žaloby, ktorá mala začať plynúť
od doručenia upovedomenia spolu s novým poučením i presne špecifikovanými dôvodmi
popretia pohľadávky SKP. V tejto lehote určenej súdom podľa § 23 ods. 2 ZKV žalobca svoj
nárok aj uplatnil.
Preto súd prvého stupňa pochybil, keď na novú lehotu určenú konkurzným súdom
neprihliadol. Žalobca sa spravoval novou lehotou stanovenou súdom z 20. júla 2006.
Preto nemôže byť na škodu účastníkovi konania, ak sa spravoval oznámením súdu,
v ktorom mu tento určil novú lehotu na uplatnenie si nároku a náležite ho i poučil.
Určenie novej lehoty bolo doručené žalobcovi v čase, keď ešte mohol podať žalobu
v lehote určenej na prieskumnom pojednávaní, čím súd uviedol účastníka konania do omylu.
Žalovaná sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
V konaní na prvom stupni nebolo medzi účastníkmi sporné, že na majetok dlžníka A.,
s.r.o. T. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave dňa 24. apríla 2006 vyhlásený konkurz
pod sp.zn. 3K 190/2005.
Rovnako nebolo sporné, že žalobca si prihlásil do tohto konkurzu svoju pohľadávku
vo výške 8 415 254,90,-- Sk prihláškou z 27. júna 2006 a že SKP - žalovaná na prieskumnom
pojednávaní konanom 12. júla 2006 poprela časť prihlásenej pohľadávky vo výške
1 707 753,72,-- Sk.
Tieto skutočnosti žalobca nespochybnil ani vo svojom odvolaní. Rovnako
nespochybnil skutočnosť, že žalobca sa zúčastnil prieskumného pojednávania 12. júla 2006.
Podľa ust. § 23 ods. 2 ZKV konkurzní veritelia pohľadávok, ktoré zostali sporné, čo sa
týka právneho dôvodu, výšky alebo poradia, môžu sa domáhať určenia svojho práva v lehote
určenej súdom. Žalobu musia podať na súde, ktorý vyhlásil konkurz proti všetkým,
ktorí pohľadávku popreli.
Lehota podľa § 23 ods. 2 ZKV nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Pri zmeškaní
lehoty podľa ods. 2 nemožno na také pohľadávky prihliadať (§ 23 ods. 5 ZKV).
Teda ust. § 23 ods. 2 ZKV stanovuje postup, ktorým sa konkurzní veritelia môžu
domáhať zmeny vo výsledku preskúmania popretej pohľadávky, a to podaním incidenčnej
žaloby v súdom stanovenej lehote proti všetkým, ktorí pohľadávku na prieskumnom
pojednávaní popreli, t.j. správcovi konkurznej podstaty, resp. konkurzným veriteľom.
Žalobca v odvolaní nespochybnil, že na prieskumnom pojednávaní 12. júla 2006 bol
poučený súdom v zmysle ust. § 23 ods. 3 ZKV v lehote 31 dní.
Sporným zostalo tvrdenie žalobcu, že súd prvého stupňa lehotu na podanie
incidenčných žalôb na prieskumnom pojednávaní neurčil uznesením.
Zákon č. 328/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov o konkurze a vyrovnaní nestanovuje
povinnosť súdu, aby stanovil lehotu na podanie incidenčných žalôb uznesením, a preto
odvolací súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
Rovnako za nedôvodné považoval tvrdenie žalobcu, že zaslaním upovedomenia súdu
z 20. júla 2006 mu bola daná nová lehota na podanie incidenčnej žaloby.
Zákon o konkurze a vyrovnaní ukladá v ust. § 23 ZKV súdu, aby určil lehotu tým
konkurzným veriteľom, ktorých pohľadávky zostali sporné z dôvodu ich popretia správcom,
resp. konkurzných veriteľov na prieskumnom pojednávaní. Tento zákon však neumožňuje
súdu, aby určenú lehotu na podanie incidenčných žalôb predĺžil a ani, aby stanovil novú
lehotu.
Takýto postup, t.j. predĺženie lehoty, resp. stanovenie novej lehoty na podanie
incidenčných žalôb, by bol v rozpore s ust. § 23 ods. 5 písm. a), ako aj písm. b) a c) ZKV.
Stanovenie lehoty k podaniu incidenčnej žaloby totiž ukončuje lehotu, v ktorej možno takúto
žalobu účinne podať.
Odvolací súd poukazuje aj na ust. § 23 ods. 6 ZKV, podľa ktorého súd upovedomuje
len tých konkurzných veriteľov pohľadávok sporných, ktorí neboli na prieskumnom
pojednávaní prítomní, čo sa teda nemôže vzťahovať na žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. podľa úspechu účastníkov v konaní. Úspešnému
účastníkovi, t.j. žalovanej, trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže jej v odvolacom
konaní žiadne nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 22. januára 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.