Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/10/2008

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone

Mesiarkinovej, v právnej veci žalobkyne : M. Č., bývajúca v Š., zastúpená JUDr. M. L.,

advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v K., proti žalovanej : O. Š., IČO: X.,

zastúpená JUDr. A. M., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v R., o zaplatenie

19 017,-- Sk s príslušenstvom, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn.

, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 7. februára

2007 sp.zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume

47,27 €, k rukám JUDr. M. L., advokátky Advokátskej kancelárie so sídlom v K., do troch

dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rožňava (súd prvého stupňa) rozsudkom zo 16. februára 2006

č.k. -70 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby žalovanej bola

uložená povinnosť zaplatiť jej 19 017,-- Sk spolu s úrokom z omeškania. Účastníkom

ani štátu nepriznal náhradu ich trov. Na základe ním zisteného skutkového stavu ustálil, že

žalobkyňa sa neopodstatnene domáha doplatku mzdy. Vychádzal z toho, že „žalobkyňa

v žiadnom smere nepreukázala získanie akejkoľvek výnimky z hľadiska kvalifikačného

predpokladu pre platové zaradenie v zmysle platového dekrétu vydaného jej bývalým

zamestnávateľom – Okresným úradom, odborom školstva, mládeže a telesnej kultúry zo dňa

18.12.1998 s prihliadnutím aj na nariadenie vlády SR, ktorým sa ustanovujú katalógy

pracovnej činnosti vo verejnej službe č. 111/2002, resp. nariadenia vlády č. 249/92 Zb. – § 7d,

príloha 2d, a z toho dôvodu ani v zmysle o verejnej

službe nemala byť zachovaná žiadna výnimka získaná ňou tvrdeným platobným dekrétom

zo dňa 18.12.1998.“

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom

zo 7. februára 2007 sp.zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 19 017,-- Sk, spolu s 15,5 % - ným úrokom

z omeškania od 1. januára 2003 do zaplatenia a náhradou trov konania v sume 4 148,-- Sk

a štátu náhradu jeho trov v sume 4 414,-- Sk, to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Rozhodol tak podľa majúc za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne

vychádzal z posudku znalca z odboru ekonómia a manažment Ing. J. S., ktorý posudok, keďže

hodnotí aj právnu stránku veci a má aj iné jeho nedostatky, nemá atribút dôkazného

prostriedku. Po uvedení právnych predpisov, z ktorých vychádzal (nariadenie vlády č.

, , ) a listinných

dôkazov, najmä oznámení, stanovísk Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej

republiky a Ministerstva školstva Slovenskej republiky, metodického pokynu Ministerstva

školstva Slovenskej republiky č. 865/2002/12 z 19. apríla 2002 a platobného dekrétu

z 18. decembra 1998, dospel k záveru, že nie je správny záver súdu prvého stupňa, že

žalobkyňa nepreukázala získanie a teda ani zachovanie výnimky z kvalifikačného

predpokladu pre jej platové zaradenie. Dospel k záveru, že z platového dekrétu

z 18. decembra 1998 vyplýva, že žalobkyňa bola s účinnosťou od 1. decembra 1998 zaradená

do 8. tarifnej triedy a do 9. platového stupňa a bol jej stanovený plat 8 200,-- Sk. Pri určení

tarifného platu žalobkyne do 31. marca 2002 sa teda vychádzalo z toho, že spĺňa kvalifikačný

predpoklad vysokoškolského vzdelania; inak by jej nemohol byť priznaný tarifný plat

v 8. platovej triede. Z tohto dôvodu nepovažoval za správny ani záver súdu prvého stupňa, že

v danom stupni vzdelania (stredné vzdelanie pedagogické), s prihliadnutím na jej celkovú

prax, mohla byť žalobkyňa zaradená do 9. platovej triedy stupnice platových taríf podľa

platových tried a platových stupňov v zmysle vládneho nariadenia č. iba

v prípade, že by jej pracovisko – materská škôlka – bola zaradená do sústavy predškolských

zariadení s osobitnou charakteristikou špeciálnych materských škôl, v ktorých sú uplatňované

aj špecifické diagnostické metódy. Vychádzajúc z uvedeného, dospel odvolací súd k záveru,

že žalobkyňa, na rozdiel od rozhodnutia o jej plate z 31. marca 2002 č. 04/312, mala byť

správne zaradená do 9. platovej triedy a 11. platového stupňa určenej v prílohe 7 zákona č.

, takže jej nárok na doplatok mzdy za žalované obdobie predstavuje sumu

22 080,-- Sk. Žalobkyňa sa žalobou ale domáhala iba splnenia povinnosti zaplatiť jej sumu

19 017,-- Sk, ktorú súd, súc viazaný žalobným návrhom, nemohol prekročiť. Keďže s plnením

uvedenej sumy bola žalovaná v omeškaní, priznal žalobkyni aj úrok z omeškania.

Proti rozsudku odvolacieho súdu žalovaná podala dňa 13. apríla 2007 dovolanie.

Odôvodnila ho tým, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci

(dovolací dôvod podľa ). Uviedla, že napadnuté rozhodnutie je

v rozpore s platnou právnou úpravou, „tak ako to uvádza znalec Ing. J. S. v svojom

znaleckom posudku“. Znalec dospel k jednoznačnému záveru, že pracovné zaradenie a rozsah

prác v zmysle nariadenia vlády č. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných

činností vo verejnej službe a o ich zmenách a dopĺňaní v období od 15. júna 2002

do 15. januára 2004, neodôvodňovali zaradenie žalobkyne do 9. platovej triedy, pretože táto

platová trieda je v zmysle katalógu (katalóg č. 17.09.8.1.01) a metodického pokynu

Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 865/2002-12 z 19. apríla 2002, a to aj

po splnení požiadavky vysokoškolského vzdelania (aj po prípadnom rešpektovaní trvalej

výnimky z hľadiska kvalifikačného predpokladu u žalobkyni), stanovená pre špeciálne

materské školy s využívaním špecifických diagnostických, výchovných a vzdelávacích metód.

Materská škôlka v žalovanej O., ale nebola zaradená do kategórie špeciálnych materských

škôl, ale je typu základného, čo odôvodňuje zaradenie učiteľky takéhoto zariadenia

v 7. platovej triede. „Toto kritérium typu škôlky KS Košice nerešpektoval a bez náležitého

odôvodnenia nerešpektoval ani stanovisko a závery znalca“ uzavrela dôvody svojho

dovolania žalovaná.

Žalobkyňa navrhla dovolanie zamietnuť, pretože ním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu je správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), postupujúc

podľa predpisov účinných od 15. októbra 2008 (prechodné ustanovenie

k úpravám účinným od 15. októbra 2008 vykonaným Z.z), po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), ktorá je zastúpená advokátom

( ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v rozsahu podľa a dospel k záveru, že

dovolanie žalovanej O. nie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona ( ) viazaný nielen

rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v , a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa

toho, ako ich dovolateľ označil, ale aj podľa ich obsahu.

Vzhľadom na vyššie uvedenú zákonnú povinnosť ( druhá veta )

skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní

postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa dovolací súd

otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

písm. a/ až g/ (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku

spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len

na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Žalovaná vady konania v zmysle nenamietala a v dovolacom konaní

žiadna z týchto vád ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak na ňu

dovolanie nepoukazuje, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie iných

procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní.

Procesné vady konania v zmysle nevyšli v dovolacom

konaní najavo.

Dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku

odvolacieho súdu z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý žalovaná v dovolaní uplatňuje,

vrátane jeho obsahového vymedzenia. Nezaoberal sa pritom právnymi otázkami žalovanou

nenamietanými. Dospel k záveru, že obsah dovolania žalovanej nie je spôsobilý spochybniť

správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov

výslovne v ňom uvedených.

Procesné dokazovanie je výlučne zákonom upravený postup súdu; na procesné

dokazovanie nie sú oprávnené iné subjekty občianskeho procesu než súd. Pochopenie tejto

výlučnej procesnej pozície súdu je kľúčom aj k správnemu pochopeniu úlohy znaleckého

posudku v civilnom procese. Zmyslom znaleckého dokazovania, potvrdenia alebo odborného

vyjadrenia je ozrejmenie skutkových okolností, na ktorých posúdenie treba odborné znalosti

a skúsenosti, potrebné pre právne posúdenie veci súdom. Súd hodnotí znalecký posudok ako

každý iný dôkaz; v porovnaní s inými dôkaznými prostriedkami, ktoré hodnotí súd podľa

, podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy

komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným

dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania.

Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné

závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí aplikovať

Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd správne neprihliadol na záver

znaleckého posudku Ing. J. S., znalca z odboru ekonómia a manažment, pretože znalec

pred jeho vypracovaním, na základe nesprávneho pokynu súdu prvého stupňa, zisťoval

skutkový stav a v posudku sa vyjadroval k právnemu hodnoteniu veci.

Žalovaná nenáležite preto vytýka odvolaciemu súdu, že pri posúdení veci

nerešpektoval závery znalca.

Pokiaľ žalovaná v dovolaní tiež tvrdí, že z tohto dôvodu vychádza rozhodnutie

odvolacieho súdu zo skutkového zistenia, ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom

dokazovaní, dovolací súd pripomína, že koncentrácia dokazovania a prísne obmedzenia

uvádzať nové skutočnosti, zavedené do občianskeho súdneho konania novelou vykonanou

, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2003, okrem iného, vypustil

v písmeno c/ („rozhodnutie vychádza zo skutkového zistenia, ktoré nemá

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní“) a doterajšie písmeno d/ („rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“) označil ako písmeno c/, vedie k tomu, aby

dovolanie účastníka bolo využívané ako výnimočný mimoriadny opravný prostriedok

predovšetkým na účely vyslovenia právneho názoru.

Spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle nie je nesúhlas

dovolateľa s vyhodnotením dôkazov odvolacím súdom (porovnaj R 42/1993). Neprípustnosť

takého dôvodu je daná charakterom dovolacieho konania, v ktorom sa už dôkazy

nevykonávajú ( ), a tak ani neprislúcha dovolaciemu súdu, aby

prehodnocoval dôkazy vykonané v základnom konaní. Legislatívna úprava dovolania plne

rešpektuje to, že tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimka

z pravidla stability súdneho rozhodnutia, vyjadreného jeho právoplatnosťou.

Dovolací súd nepovažuje za opodstatnenú ani námietku žalovanej, že rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Je síce pravda, že podľa príkladu pracovnej činnosti 17.09.5.6.01 uvedenej v prílohe 1

(Katalóg pracovných činností s prevahou duševnej práce vo verejnej službe) nariadenia vlády

č. , ktorým sa ustanovujú katalógy pracovných činností vo verejnej službe

a o ich zmenách a dopĺňaní, platného do 31. mája 2004, sa zaraďovali do platobnej triedy

9. zamestnanci, ktorých výchovno-vzdelávacia individuálne orientovaná činnosť s deťmi

a žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami bola zameraná na rozvíjanie ich

tvorivých schopností a zručností v čase mimo vyučovania v oblasti využívania voľného času

spojená so špeciálno-pedagogickou diagnostikou, ktorú vykonáva vychovávateľ špeciálnej

školy, špeciálneho výchovného zariadenia, zariadenia pre pracovnú rehabilitáciu občanov

so zmenenou pracovnou schopnosťou alebo zariadenia sociálnych služieb po splnení

podmienok určených všeobecne záväzným právnym predpisom, podľa príkladu pracovnej

činnosti 17.09.8.1.01 boli do rovnakej platovej triedy ale zaradení aj zamestnanci, ktorých

výchovno-vzdelávacia činnosť bola zameraná na rozvíjanie vedomostí, zručností a návykov

a na všestranný rozvoj osobnosti detí predškolského veku s využitím špecifických

diagnostických, výchovných a vzdelávacích metód, spojená s poradenskou a metodickou

činnosťou, ktorú vykonáva učiteľ materskej školy po splnení podmienok určených všeobecne

záväzným právnym predpisom (tak aj Metodický pokyn Ministerstva školstva Slovenskej

republiky č. 865/2002/12 z 19. apríla 2002 k zaraďovaniu škôl a školských zariadení

do platových tried v časti Učitelia materských škôl, 9. platobná trieda, prvý a druhý odsek).

Citovaný predpis bližšie neobjasňuje, čo treba chápať pod pojmom špeciálna

diagnostická, výchovná a vzdelávacia metóda. Túto činnosť ale nepochybne charakterizuje

využívanie špecifických diagnostických metód pri výchovno-vzdelávacej činnosti. Špecifické

metódy pedagogickej diagnostiky pomáhajú učiteľovi materskej školy získať informácie

a odhaľovať osobitosti dieťaťa napr. v jeho správaní, v dosiahnutom stupni zdravotného,

duševného i sociálneho rozvoja dieťaťa, v oblasti výtvarných, hudobných i pohybových

schopností dieťaťa, v jeho samostatnosti, sociálnom správaní, postavení dieťaťa v skupine

detí, povahových i mravných vlastností dieťaťa a pod. Pri odhaľovaní individuálnych

osobitostí dieťaťa predškolského veku pomáhajú učiteľovi práve „špecifické diagnostické

metódy“. Učiteľ uplatňuje „vstupnú diagnostiku“ najmä v adaptačnom procese dieťaťa

pri priebežnom zisťovaní rozvojovej úrovne dieťaťa. Východiskom pedagogickej diagnostiky

je základný pedagogický dokument pre materské školy „Program výchovy a vzdelávania detí

v materských školách“, kde sú stanovené požiadavky na rozvojovú úroveň dieťaťa podľa

vekových kategórií (tak napr. list Ministerstva školstva Slovenskej republiky z 25. októbra

2004 č. CD-2004-14907/30464, adresovaný súdu v inej právnej veci, stanovisko Ministerstva

školstva Slovenskej republiky zo 7. júna 2005 č. CD 2005-13884/14627, poskytnuté súdu

v inej právnej veci, založené na č.l. 76 a 77 spisu súdu prvého stupňa). Uvedené metódy

pri svojej pracovnej činnosti využívala i žalobkyňa, ako učiteľka Materskej školy v Š.

(porovnaj pedagogické diagnostiky dieťaťa na č.l. 20 až 25 spisu súdu prvého stupňa).

Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná ani

dovolacia námietka žalovanej, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci.

Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny predpis, tento aj

správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého právneho predpisu,

rozsudok odvolacieho súdu je z hľadiska ostatného dovolacieho dôvodu (§ 241 ods. 2 písm. c/

) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by konanie odvolacieho súdu bolo postihnuté

vadou uvedenou v ustanovení alebo inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej

podľa v znení rozsudkom zamietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti

žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

ods. 1 ). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloženie povinnosti

nahradiť jej trovy tohto konania v sume 1 250,-- Sk za jeden úkon právnej služby (§ 243b

ods. 4 v spojení s ). Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva

v odmene advokátky za jednu právnu službu, ktorú poskytla žalobkyni vypracovaním

vyjadrenia zo 4. mája 2007 k dovolaniu žalovanej (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb). Sadzbu tarifnej

odmeny určil podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky vo výške 41,82 € (1 260,-- Sk), čo s náhradou

výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny

výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky), t.j. 5,44 € (164,-- Sk),

predstavuje spolu 47,27 € (1 424,--Sk).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 23. januára 2009

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Nina Dúbravčíková