Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/154/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej

v právnej veci žalobcu: V., a.s., L., X., zast. M., rod. F., advokátka, M.,

X., proti žalovanému: L., a.s., T., X., zast. J., advokát, Advokátska kancelária, P., P., X.,

o ochranu obchodného mena, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č.k. -193 zo dňa 18. decembra 2003, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-193 dňa 18. decembra 2003 p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý žalovanému nahradiť trovy konania v sume 203,24 eur

na účet jeho právneho zástupcu.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom návrh zamietol. Žalobcovi uložil

povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 11 080,80 Sk na účet právneho

zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca

návrhom zo dňa 01.03.1999 sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje

obchodné meno v spoločenskej zmluve tak, aby nebolo zameniteľné s obchodným menom

žalobcu, tiež aby odstránil závadný stav spočívajúci v likvidácii pečiatok reklamy

a prostriedkov pre verejný styk. Žalobca bol zriadený Rozhodnutím Ministerstva lesného

a vodného hospodárstva SR č. 429/120/92 zo dňa 04.03.1992 ako príspevková organizácia

ku dňu 141992. Výmerom č. 31/1993 bolo žalobcovi L. B. udelené predsedom ÚN MS SR na

výkon štátneho skúšobníctva s právom používať označenie Š.-.. Výmerom MH SR č.

110/835/210/94 zo dňa 04.02.1994 bol rozšírený predmet činnosti organizácie a súčasne

doplnený aj jej názov L.. D., Š.. Na základe R. zo dňa 12.02.2003, F. Zmluvou o predaji

podniku

č. X. účinnou odo dňa 01.03.2003 previedol L., š.p.o. D.

na V., a.s., so sídlom L., B., Rozhodnutím č. 7/2003 ministra hospodárstva Slovenskej

republiky, bola obchodná spoločnosť zrušená bez likvidácie. Žalovaný L., a.s. bol založený

dňa 30.03.1998. Na žiadosť žalobcu súd pripustil zámenu na strane žalobcu a do konania

namiesto žalobcu L., š.p.o. vstúpil ako žalobca V., a.s. Z vykonaného dokazovania vyplýva,

že žalobca zmluvou o predaji podniku č. X. uzavretou s F. sprivatizoval príspevkovú

organizáciu L., D., Š.X.. Podľa článku č. 7 tejto zmluvy prevod práv vyplývajúcich

z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sú majetkom podniku, bude

predmetom osobitnej zmluvy a má tvoriť prílohu tejto zmluvy. Žalobca však súdu nepredložil

žiaden dôkaz o tom, že tieto osobitné zmluvy boli uzavreté a svoje právo odvodzoval iba z čl.

II hod 7 označenej zmluvy, čím podľa názoru súdu nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že

uplatňované práva prešli na žalobcu, ktorý bol zamenený počas konania uznesením súdu.

Ustanovenie čl. II bod 7 označenej zmluvy jednoznačne odkazuje prechod žalobcom

uplatnených práv na osobitné zmluvy. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že žalobca

nie je nositeľom aktívnej legitimácie pri uplatnení práva k obchodnému menu, ani pri

uplatnení práva na ochranu pred nekalou súťažou, nakoľko aj táto skutková podstata súvisí

s právom žalobcu k obchodnému menu. Žalobca by mohol byť úspešný v konaní pri uplatnení

práva k ochranným známkam, ktoré nepochybne pôvodný žalobca L., š.p.o. vlastnil, avšak

tieto práva si musí uplatniť v osobitnom konaní a taktiež by musel preukázať, že došlo

osobitnou zmluvou k prevodu ich vlastníctva. O trovách konania rozhodol podľa

ust.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe

vyhovieť alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Podľa jeho

názoru súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, a preto dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu.

Taktiež napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právna

34

zástupkyňa žalobcu nebola riadne predvolaná na pojednávanie dňa 18.12.2003. Nestotožňuje

sa s právnym názorom krajského súdu, že právny nástupca nie je aktívne legitimovaný

v tomto spore. Nejde len o spor o ochranu obchodného mena, ale aj o ochranu proti nekalej

súťaži. Súd sa v konaní nezaoberal rozšíreným petitom o ochranu pred nekalou súťažou.

Právny predchodca žalobcu podal na súde žalobu dňa 01.03.1999. V čase podania návrhu

bolo nepochybné, že žalovaný neoprávnene prevzal obchodné meno žalobcu. V prílohe

o prevzatých súdnych sporoch Zmluvy o predaji podniku je uvedený aj súdny spor o ochranu

obchodného mena. Na základe týchto skutočností je žalobca právnym nástupcom pôvodného

žalobcu. Podľa článku II. hodu 8 Zmluvy o predaji podniku na žalobcu síce neprešlo

oprávnenie používať obchodné meno spojené s podnikom, ale súdny spor sa nachádza

v prílohe prevzatých súdnych sporov. Keďže žalovaný vznikol ako obchodná spoločnosť až

dňa 12.05.1998, teda o vyše 6 rokov neskôr ako žalobca, je zrejmé, že bola porušená zásada

priority obchodného mena. Žalobca má prioritne zaregistrovanú ochrannú známku so slovom

„L.“ a grafické vyobrazenie ochrannej známky žalobcu je zameniteľné s grafickou ochrannou

známkou žalovaného, ktorý podal prihlášku neskôr. Okrem zásady priority obchodného mena,

žalovaný porušil aj zákonné ustanovenia o účasti na hospodárskej

súťaži (§ 41 a nasl. Obchod. zák.). Podľa ustanovení o nekalej súťaži ide o naplnenie

vyvolania nebezpečenstva zámeny a parazitovania na povesti žalobcu. Žalobca v súčasnosti

používa ochrannú známku L., ktorá bola na neho prevedená z právneho predchodcu, ďalej

vykonáva činnosť a poskytuje služby, ktoré vykonával právny predchodca žalobcu.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Podľa jeho

názoru žalobcom uvádzaná príloha prevzatých súdnych sporov k zmluve o predaji podniku,

nemôže byť právnym titulom prevodu práv vyplývajúcich z priemyselného alebo iného

duševného vlastníctva patriacich právnemu predchodcovi žalobcu. Právny predchodca

žalobcu, nebol nositeľom práv k obchodnému menu L., D.. Š.-. bola zriadená ako príspevková

organizácia. Príspevková organizácia sa zriaďuje na plnenie úloh zriaďovateľa, pričom tieto

úlohy majú verejnoprospešný charakter a musia byť uvedené v zriaďovacej listine. Tieto

činnosti nemôžu mať podnikateľský charakter. Keďže právny predchodca žalobcu bol

zriadený ako príspevková organizácia, neprináleží mu domáhať sa ochrany obchodného mena

podľa ustanovení . Poukázal na to, že rozdielnosť oblastí pôsobenia

oboch subjektov je evidentná. Žalovaný bol založený ako jeden zo spôsobov plnenia úlohy

uloženej príspevkovej organizácie zriaďovateľom, t.j. pripraviť sa na samofinancovanie a

transformáciu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom č.k.

zo dňa l2. júla 2005 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -193 zo dňa

18. decembra 2003 potvrdil, žalobcovi uložil povinnosť žalovanému nahradiť trovy

odvolacieho konania na účet právneho zástupcu v sume 3 771.-- Sk. Najvyšší súd Slovenskej

republiky sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že žalobca nie je nositeľom

aktívnej legitimácie pri uplatnení práva k obchodnému menu, ani pri uplatnení práva

na ochranu pred nekalou súťažou.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Ako dôvod dovolania,

uviedol celkovú vecnú nesprávnosť rozhodnutia, ktorá spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolanie považuje za prípustné z dôvodu , keďže mu

bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolací súd nariadil

pojednávanie na deň 12. júla 2005 (v dovolaní zrejme omylom uvedené 12. augusta). Žalobca

bol zastúpený advokátkou J.. Dňa 8. júla 2005 právna zástupkyňa žalobcu, požiadala

o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a o odročenie pojednávania tak, aby sa

pojednávanie konalo najskôr v termíne posledného septembrového týždňa. Dôvodom bolo, že

sa právnej zástupkyni 24. júna 2005 narodilo dieťa. V čase konania pojednávania bola

v šestonedelí a zdravotne sa necítila dobre. Napriek čerpaniu polročnej materskej dovolenky,

právna zástupkyňa trvala na osobnej účasti na pojednávaní z dôvodu,

že ide o komplikovaný a časovo zdĺhavý spor, ktorého naštudovanie nie je možné zveriť

substitučne inému advokátovi, ani koncipientovi. Odvolací súd žiadosti nevyhovel

a pojednával bez prítomnosti žalujúcej strany. Tým spôsobil, že žalobca nemal možnosť

konať pred súdom a riadne brániť svoje práva. Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa

bolo podané 5. apríla 2004 a odvolacie pojednávanie bolo nariadené šestnásť mesiacov

po podaní odvolania. V takejto situácii nemohlo odročenie pojednávania o jeden

a pol mesiaca spôsobiť prieťahy v konaní.

Dovolací súd konštatoval, že uvedený stav zástupkyne žalobcu, považuje dovolací súd

za vážny dôvod, ktorý ospravedlňuje jej neúčasť na pojednávaní a odvolací súd mal vyhovieť

jej žiadosti a pojednávanie odročiť. Tým, že odvolací súd uskutočnil odvolacie pojednávanie

v neprítomnosti zástupkyne žalobcu, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, odňal

žalobcovi možnosť konať pred súdom. Vzhľadom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky

napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil podľa ods. l

a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa ustanovenia v neprítomnosti žalobcu podľa ust. ,

ods. 2 , ktorý sa na pojednávanie nedostavil, hoci doručenie mal riadne vykázané dňom

15.01.2009 a o odročenie pojednávania nepožiadal.

V danom prípade sa pôvodný žalobca L., š.p.o. D., L., B. žalobou zo dňa 26.02.1999

domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zmeniť svoje obchodné meno v spoločenskej

zmluve tak, aby nebolo zameniteľné s obchodným menom žalobcu, podať návrh na zápis

nového obchodného mena na príslušnom okresnom súde obchodnom registri a súčasne

odstrániť závadný stav spočívajúci v likvidácii pečiatok reklamy a prostriedkov pre písomný

styk. Podaním zo dňa 14.05.2001, upravil petit tak, že žiadal, aby žalovaný bol povinný

zdržať sa používania slova „L.“ vo svojom obchodnom mene a to vo všetkých prejavoch

alebo úkonoch pri jeho podnikateľskej činnosti. Aby žalovaný bol povinný zmeniť svoje

obchodné meno, slovo L. z neho odstrániť, podať riadny návrh na neodkladnú zmenu zápisu

svojho obchodného mena v obchodnom registri a súčasne odstrániť závadný stav, spočívajúci

v uvádzaní slova L., z pečiatok, prostriedkov písomného a elektronického styku, ako aj

označenie svojho sídla, a to všetko v lehote 7 dní od právoplatnosti rozsudku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že rozhodnutím ministra hospodárstva

Slovenskej republiky č. 7/2003 zo dňa 12.02.2003, bol zrušený bez likvidácie žalobca L., D..

Všetok majetok, práva a povinnosti prechádzali dňom 01.03.2003 na F., ktorý Zmluvou

o predaji podniku č. X.

zo dňa 24.02.2003, účinnou od dňa 01.03.2003 previedol L., š.p.o. D.

na V., a.s., L., X. B., nového žalobcu. Podľa čI. II. bod 7 uvedenej zmluvy, na kupujúceho sa

prevádzajú všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva,

ktoré sú majetkom podniku a týkajú sa prevádzkovania podniku. Prevod týchto práv je

predmetom osobitnej zmluvy uzavretej medzi podnikom, kupujúcim, ktorá tvorí prílohu tejto

zmluvy. Podľa čl. II. bod 8

na kupujúceho neprechádza dňom účinnosti tejto zmluvy, oprávnenie používať obchodné

meno spojené s podnikom. Žalobca nepreukázal existenciu osobitnej zmluvy o prevode práv

podľa čl. II bod 7 zmluvy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto stotožnil s právnym názorom krajského

súdu, že žalobca nie je nositeľom aktívnej legitimácie pri uplatnení práva k obchodnému

menu, ani pri uplatnení práva na ochranu pred nekalou súťažou, a preto napadnutý rozsudok

krajského súdu podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

Súčasne najvyšší súd v zmysle ust. a rozhodol o trovách

odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov právneho

zastúpenia podľa a vyhl.č. za päť úkonov právnej pomoci

(vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 17.07.2004, účasť na pojednávaní dňa 21.06.2005, účasť

na pojednávaní dňa 12.07.2005, stanovisko k odvolaniu zo dňa 12.10.2006, účasť

na pojednávaní 27.01.2009, spolu v sume 203,24 eur.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková