Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
1ea/368462.847d9f.pdf
PDF · 90.97 KB
No categories available
4Obo/134/2007
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obo 134/2007
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., H.., H., X., R., zast.
J., advokátom, ul. X., H., proti žalovanému:
v 1. rade: C., štátny podnik H. v likvidácii, H., likvidátor J., Č., K. a žalovanému v 2. rade: C.,
a.s., C., H., o zaplatenie 3.859.601 DEM s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. októbra 2000 č.k. 13 Cb 6671/94-303, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie o d m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu proti žalovanému v 1. rade
zamietol, žalovanému v 2. rade uložil, povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.111.651 DEM a trovy
konania, žalobu proti žalovanému v 2. rade vo výške 645.788 DEM zamietol. Návrh
na náhradu škody 1.102.771,20 DEM proti žalovanému v 2. rade vylúčil na samostatné
konanie. Žalovanému v 1. rade priznal trovy konania.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia istiny proti
žalovaným titulom úroku z omeškania a náhrady škody.
Na základe rozhodnutia Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR
z 8. júla 1994 o privatizácii časti majetku žalovaného v 1. rade a rozhodnutia Ministerstva
hospodárstva SR z 22. augusta 1994 o vyňatí časti majetku žalovaného v 1. rade a jeho vklade
do novej spoločnosti, bola založená spoločnosť C., a.s., H.. Súd po vykonanom dokazovaní
zistil, že pasívne legitimovaným v spore je žalovaný v 2. rade, na čom nič nemenila ani
skutočnosť, že žalobcom dodané suroviny – kaprolaktán – spracovala a.s. C. H.. Súd ďalej
zistil, že na základe uzavretých kúpnych zmlúv dodal žalobca predchodcovi žalovaného v 2.
rade kaprolaktán a to v roku 1991, ktorý surovinu spracoval.
Za dodávky zaplatil štátny podnik C. H. do 10/1992, teda s omeškaním.
Za omeškanie s platbami žalobca vyúčtoval úroky z omeškania, ktoré sú predmetom konania.
Súd mal za preukázané, že nárok žalobcu je voči žalovanému v 2. rade v časti
dôvodný, preto žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Žalobu proti žalovanému
v 1. rade zamietol a nárok na náhradu škody podľa § 112 ods. 2 O.s.p. vylúčil na samostatné
konanie. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, 2 O.s.p.
Žalobca podal proti rozsudku odvolanie podaním zo dňa 27. marca 2003.
V odôvodnení odvolania uviedol, že na základe výslovnej požiadavky klienta podáva
odvolanie proti tej časti rozsudku, ktorou bol iba žalovaný v 2. rade zaviazaný voči žalobcovi
a voči výroku týkajúceho sa žalovaného v 1. rade, ktorým bola žaloba zamietnutá z dôvodu,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nezohľadnil ani ďalšie zistené skutočnosti a dôkazy a nesprávne vec právne posúdil. V tejto
súvislosti poukázal na priloženú Sťažnosť ... žalobcu zo 14. júla 2005. Pokiaľ ide
o nástupníctvo, podľa odvolateľa je založené na princípe solidárnej zodpovednosti
t.j. žalovaní v 1/ a 2/ rade nech sú v odvolacom konaní zaviazaní spoločne a nerozdielne
uhradiť žalobcovi uplatnený nárok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2
O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Doručovanie písomností vo všeobecnosti upravuje ust. § 47 O.s.p. a pre doručovanie
podnikateľom platí domnienka doručenia zásielky podľa § 48 O.s.p.
V danom prípade bol napadnutý rozsudok žalobcovi doručený dňa 8. januára 2001
(dôkaz na l.č. 336). Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 9. januára 2001
a uplynula 24. januára 2001. Žalobca podal odvolanie až 30. marca 2007 doporučene,
prostredníctvom pošty. Tvrdenie odvolateľa, že rozsudok bol doručený až 16. marca 2007
nie je relevantné, z hľadiska plynutia lehoty na podanie odvolania, pretože z predložených
dôkazov v spise jednoznačne vyplýva, že rozsudok bol žalobcovi doručený dňa
8. januára 2001 a dňa 16. marca 2007 bola novoustanovenému zástupcovi žalobcu doručená
fotokópia rozsudku. Z uvedeného teda vyplýva, že odvolanie bolo podané oneskorene.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na uvedené skutočnosti podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol
úspešný a žalovaným žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Jozef Štefanko, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková