Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/1/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Juraja Majchráka a JUDr. Ing. Antona Jakubíka

prerokoval na neverejnom zasadnutí 27. januára 2009 v Bratislave sťažnosť odsúdeného S.

F., ktorú podal proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 25. novembra 2008, sp. zn. 4

Ntok 2/2008 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného S. F.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave na neverejnom zasadnutí uznesením z 25. novembra 2008,

sp. zn. podľa zamietol návrh odsúdeného S. F. na

povolenie obnovy konania, ktoré sa vo vzťahu k nemu skončilo právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave z 21. apríla 1993, sp. zn. v spojený s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. septembra 1994, sp. zn.

, ktorým bol uznaný za vinného z trestného činu vzbury väzňov podľa § 171

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41 ods. 1 Tr. zák.

v jednočinnom súbehu s trestným činom útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1,

písm. a/ Tr. zák. a § 156 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. zák. (v bode 4), s trestným činom

vydierania spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.,

spáchaným obzvlášť nebezpečným recidivistom v zmysle § 41 ods. 1 Tr. zák. (v bode 5)

a s trestným činom všeobecného ohrozenia spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 179

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák., ktorý spáchal ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa

§ 41 ods. 1 Tr. zák. (v bode 6). Za uvedené trestné činy bol odsúdený na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 12 a ½ (dvanásť a pol) roka, pre výkon ktorého bol zaradený

do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

Proti citovanému zneseniu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania podal

odsúdený S. F. v zákonnej lehote sťažnosť. Uviedol v nej, že senát krajského súdu

postupoval svojvoľne a nezákonné, keď nepredložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie ním

vznesenú námietku zaujatosti.

Neakceptovateľné je aj odôvodnenie napadnutého uznesenia v tom smere,

že nepredložil nové skutočnosti a dôkazy odôvodňujúce povolanie obnovy konania. Robia

sa totiž intrigy, aby nevyšli najavo skutočnosti o jeho protizákonnom odsúdení, na ktorom

sa zločine podieľali ŠTB,VB, prokuratúra a sudcovia za pomoci falošných svedkov.

Zamietaním jeho návrhov na povolenie obnovy konania zakrývajú hlavného iniciátora návodu

podpálenia väzenských objektov v L. M. G. a páchateľov uvedeného konania. Pre uvedené

skutočnosti navrhol napadnuté uznesenie zrušiť, vec odňať Krajskému súdu v Bratislave

a prikázať ju inému súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

a zistil, že sťažnosť odsúdeného S. F. nie je dôvodná.

Zákonu zodpovedá postup krajského súdu, pokiaľ tento nepredložil vec Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o návrhu odsúdeného S. F. na odňatie veci a na jej

prikázanie na rozhodnutie o podanom návrhu na povolenie obnovy konania inému krajskému

súdu ako aj meritórne rozhodnutie o uvedenom návrhu tak, že tento bol krajským súdom

zamietnutý na neverejnom zasadnutí. Postup krajského súdu v oboch smeroch je

v napadnutom uznesení aj dostatočne odôvodnený.

Ustanovenie upravujúce tzv. delegáciu (t.j. odňatie a prikázanie veci)

zakazuje v odseku 4, veta posledná konať o návrhu strany (ktorou je v konaní o povolenie

obnovy tiež odsúdený), ktorý je založenom na tých istých dôvodoch, pre ktoré už bolo

rozhodnuté. Ostatný návrh odsúdeného S. F. na odňatie a prikázanie veci obsiahnutý v jeho

ostatnom návrhu na povolenie obnovy konania z 12. novembra 2008

je opakovaním rovnakých dôvodov, o ktorých bolo už opakovane rozhodnuté uzneseniami

najvyššieho súdu, citovanými v poslednom odseku na strane 2, napadnutého uznesenia

krajského súdu tak, že trestná vec odsúdeného S. F. v konaní o povolenie obnovy konania sa

Krajskému súdu v Bratislave neodníma. Ostatne takto rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky uznesením z 30. júla 2007, sp. zn. , a preto aktuálny postup krajského

súdu, ktorý s poukazom na ustanovenie nepredložil vec najvyššiemu súdu

na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na odňatie a prikázanie veci, opierajúci sa o námietku

zaujatosti sudcov Krajského súdu v Bratislave, bol správny a zodpovedajúci zákonu.

Taký (správny) je aj záver krajského súdu, že odsúdený S. F. oprel ostatný návrh na

povolenie obnovy konania o tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré boli predmetom jeho

predchádzajúcich právoplatne zamietnutých návrhov na povolenie obnovy konania. Tomuto

zisteniu zodpovedal procesný postup prvostupňového súdu, ktorý v súlade so zákonom (§ 402

ods. 2 ) rozhodol na neverejnom zasadnutí, ovšem v tomto prípade mal návrh

odsúdeného odmietnuť z dôvodu uvedeného v a nie návrh zamietnuť,

pretože zistenie totožných skutočností a dôkazov, už posúdených v predchádzajúcom

právoplatne zamietnutom návrhu na povolenie obnovy konania vylučuje ich opätovné

skúmanie z hľadísk podmienok obnovy konania uvedených v

Odsúdeným v každom návrhu a opravnom prostriedku akcentovaná okolnosť,

že na jeho odsúdení sa podieľali komunistickí zločinci – počnúc policajtmi, resp. ŠT-bákmi

a končiac sudcami by mohla byť okolnosťou odôvodňujúcou obnovu konania len vtedy,

ak by sa zistilo (v inom konaní) právoplatným rozsudkom, že policajt, prokurátor, sudca alebo

prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin (dôvod obnovy podľa

) Len subjektívne tvrdenie odsúdeného bez existencie právoplatného

súdneho rozhodnutia vydaného v trestnom konaní nemôže byť okolnosťou spôsobilou povoliť

obnovu konania.

So zreteľom na to, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu je v podstate veci správne

a zákonné, Najvyšší súd Slovenskej republiky sťažnosť odsúdeného S. F.

ako nedôvodnú podľa zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková