Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
f01/372745.e75507.pdf
PDF · 110.66 KB
No categories available
2Cdo/281/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 281/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. T., bývajúceho v K.,
zastúpeného JUDr. J. D., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej M., spol. s r. o.,
so sídlom v B., B., zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou so sídlom v B., o nariadenie
predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19 C 27/2008,
o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. mája 2008 sp. zn.
2 Co 105/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice I uznesením z 22. februára 2008 č. k. 19 C 27/2008-66 návrh na
nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30. 1. 2008, doplnený návrhom zo dňa 12. 2. 2008,
ktorým sa mala žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa výroby a vysielania akéhokoľvek
televízneho príspevku o osobe žalobcu, ktorý nadväzuje na príspevok Z., odvysielaný
žalovanou v relácii P. dňa 17. 12. 2007 alebo na príspevok Z. , odvysielaný žalovanou
relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej, ako aj o uložení povinnosti žalovanej odstrániť zo svojej internetovej stránky
registrovanej pod doménou „. príspevok pod názvom Z., odvysielaný v relácii P. dňa
17. 12. 2007 a pod názvom Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, zamietol. Dospel k záveru, že neboli splnené
základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že predbežné
opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava pomerov účastníkov
a druhým zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Spoločným znakom oboch typov
predbežných opatrení je ich predbežný – dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú
pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné
rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez
okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.
Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné
pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako
i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pri nariaďovaní predbežného
opatrenia súd musí vziať do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne
a zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z toho dôvodu môže nariadiť len také
predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie nariadiť predbežné
opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv žalovanej alebo tretej osoby.
Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa týkať len budúceho času, nie minulého. Nariadením
predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda predbežné
opatrenie zásadne nemá prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Pred jeho nariadením
vychádza súd z vymedzenia uvedeného v návrhu, ktorým je viazaný, a skúma skutkové
okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. V danom prípade z návrhu
nevyplýva, že žalobcom navrhované predbežné opatrenie nesleduje zaistenie budúceho
výkonu rozhodnutia. Napriek predloženým listinným dokladom žalobca neosvedčil existenciu
svojho nároku proti žalovanej. Keďže ide o špecifický návrh na ochranu osobnosti, samotná
existencia nároku žalobcu by mohla byť zistená iba konaním a rozhodnutím vo veci samej,
ktorému by predchádzalo rozsiahle dokazovanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. mája 2008 sp. zn. 2 Co 105/2008 na odvolanie
žalobcu uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na
uloženie povinnosti žalovanej odstrániť z jej internetovej stránky registrovanej pod doménou
„. príspevok pod názvom Z., odvysielaný v relácii P. dňa 17. 12. 2007
a pod názvom Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to do právoplatného skončenia
konania vo veci samej potvrdil a v prevyšujúcej zamietavej časti zmenil tak,
že žalovaná je povinná zdržať sa výroby a vysielania akéhokoľvek televízneho príspevku
o osobe žalobcu, ktorý nadväzuje na príspevok Z., odvysielaný v relácii P. dňa 17.12. 2007
alebo na príspevok Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008,
a to až do skončenia konania veci 8 C 29/2008 vedenej na Okresnom súde Bratislava IV.
Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého samotná existencia nároku
žalobcu a jeho osvedčenie by mohlo byť zistené konaním a rozhodnutím vo veci samej. Nárok
žalobca osvedčil predložením uvedených listín, z ktorých je zrejmé, že žalobcovi hrozí
bezprostredná ujma a je teda daná naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.
Naliehavosť dočasnej úpravy spočíva i v tom, že žalovaná po podaní návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia odvysielala v relácii P. dňa 11. 2. 2008 televízny príspevok o osobe
žalobcu, ktorý nadväzoval na príspevok Z., odvysielaný v relácii P. 17. 12. 2007. Bol toho
názoru, že žalobca preukázal splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo
osvedčil nárok, preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako aj naliehavosť
potreby dočasnej úpravy pomerov. Vo vzťahu medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav
a predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovanej.
Vzhľadom k tomu, že žalobca podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh na začatie
konania o opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, neuložil žalobcovi povinnosť
podať návrh na začatie konania na ochranu osobnosti, ale určil trvanie predbežného opatrenia.
V čase jeho rozhodovania na internetovej stránke žalovanej registrovanej pod doménou „. sa
nenachádzali príspevky pod názvom Z. a Z. odvysielané v relácii P. dňa 17. 12. 2007 a
11. 2. 2008, preto v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, aj keď z iných dôvodov.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, podala dovolanie žalovaná. Namietala neexistenciu nároku žalobcu na ochranu
osobnosti ani nároku na odvysielanie opravy. Poukázala na to, že v sporoch o ochranu
osobnosti, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi, môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, v rámci ktorého môže byť účastník zaviazaný aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. V prípade žalobcu sa ale nejedná o nároky
z titulu ochrany osobnosti, ale o žalobou uplatnený nárok na odvysielanie opravy a čo sa týka
hromadných informačných prostriedkov je rozhodovanie súdu o obsahu predbežného
opatrenia obmedzené slobodou prejavu tohto média a jeho redaktorov. Teda predbežné
opatrenie nesmie neprípustným spôsobom zasiahnuť do ústavou garantovanej slobody
prejavu. Odvolací súd podľa jej názoru nariadil predbežné opatrenie bez zistenia, či sú vôbec
splnené podmienky pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia a bez toho, aby aspoň
čiastočne zistil skutkový stav veci. Uvedeným postupom ako i rozhodnutím bez nariadenia
pojednávania, bez toho, aby bola vyzvaná či s takým postupom súhlasí, jej odvolací súd
odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. a riadne si
uplatniť a hájiť svoje práva. Navrhla uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalobca žiadal dovolanie zamietnuť. Zdôraznil, že žalovaná svoje právo na slobodu
prejavu interpretuje nesprávne, jednostranne a izolovane od ostatných právnych noriem, ktoré
naopak chránia bezúhonných občanov pred neoprávnenými zásahmi masovokomunikačných
prostriedkov do ich života a nemôže obstáť ani tvrdenie, že postupom súdu sa jej odňala
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., argumentácia v ktorom smere
je účelová a právne irelevantná.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) riadne zastúpená ( § 241
ods. 1 O. s. p. ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti
uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého
stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti
rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd
vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie
o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2 O. s. p. ). V § 239 ods. 3
O. s. p. sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne
prípustné, i keď prípadne vykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
Ustanovenie § 239 ods. 3 O. s. p. takto spod úpravy danej § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. vyníma
určité uznesenia ( medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení ), proti
ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie
žalovanej, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je preto
podľa § 239 ods. 3 O. s. p. neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť procesne
prípustné len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237
So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( § 242 ods. 1
druhá veta O. s. p. ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané
v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa
dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto
ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( aj uzneseniu ) odvolacieho
súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania
nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne
rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou
z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,
v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 O. s. p vylúčené.
Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/
O. s. p. a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.
Žalovaná v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola odňatá
možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký
závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv
účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle
§ 237 písm. f/ O. s. p. ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi
nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej
procesných práv.
Žalovaná za odňatie možnosti konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) považovala
postup súdu, ktorým nesprávne právne posúdil splnenia podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia a rozhodol bez nariadenia pojednávania.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale
prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O. s. p.
a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené
( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľkou vytýkané skutočnosti
by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by
prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O. s. p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd
zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby
dovolanie bolo procesne prípustné ( o takýto prípad v danej veci nejde ).
Podľa § 214 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ( účinného do 15. októbra 2008 ) pojednávanie netreba
nariaďovať, ak smeruje proti uzneseniu.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania, neodňal tým
účastníkom konania možnosť konať pred súdom.
Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že
v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa Občianskeho súdneho poriadku
neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 veta prvá
O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,
proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalobcovi proti žalovanej, ktorá úspech
nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie
( § 151 ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: