Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/281/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. P. T., bývajúceho v K.,

zastúpeného JUDr. J. D., advokátom so sídlom v B., proti žalovanej M., spol. s r. o.,

so sídlom v B., B., zastúpenej Mgr. Z. Z., advokátkou so sídlom v B., o nariadenie

predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 22. mája 2008 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I uznesením z 22. februára 2008 č. k. -66 návrh na

nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 30. 1. 2008, doplnený návrhom zo dňa 12. 2. 2008,

ktorým sa mala žalovanej uložiť povinnosť zdržať sa výroby a vysielania akéhokoľvek

televízneho príspevku o osobe žalobcu, ktorý nadväzuje na príspevok Z., odvysielaný

žalovanou v relácii P. dňa 17. 12. 2007 alebo na príspevok Z. , odvysielaný žalovanou

relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to až do právoplatného skončenia konania

vo veci samej, ako aj o uložení povinnosti žalovanej odstrániť zo svojej internetovej stránky

registrovanej pod doménou „. príspevok pod názvom Z., odvysielaný v relácii P. dňa

17. 12. 2007 a pod názvom Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to až do

právoplatného skončenia konania vo veci samej, zamietol. Dospel k záveru, že neboli splnené

základné zákonné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia. Uviedol, že predbežné

opatrenie možno nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava pomerov účastníkov

a druhým zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia. Spoločným znakom oboch typov

predbežných opatrení je ich predbežný – dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú

pomery účastníkov alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá konečné

rozhodnutie. Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez

okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené.

Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné

pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako

i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Pri nariaďovaní predbežného

opatrenia súd musí vziať do úvahy, že upravuje pomery medzi účastníkmi len dočasne

a zaisťuje nároky dosiaľ právoplatne nepriznané. Z toho dôvodu môže nariadiť len také

predbežné opatrenie, ktoré stačí na dosiahnutie tohto účelu a nesmie nariadiť predbežné

opatrenie, ktorým by sa zbytočne a nevhodne zasahovalo do práv žalovanej alebo tretej osoby.

Keďže ide o predbežnú úpravu, môže sa týkať len budúceho času, nie minulého. Nariadením

predbežného opatrenia sa nesmie predbiehať rozhodnutie vo veci samej, teda predbežné

opatrenie zásadne nemá prejudikovať práva a záujmy účastníkov. Pred jeho nariadením

vychádza súd z vymedzenia uvedeného v návrhu, ktorým je viazaný, a skúma skutkové

okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. V danom prípade z návrhu

nevyplýva, že žalobcom navrhované predbežné opatrenie nesleduje zaistenie budúceho

výkonu rozhodnutia. Napriek predloženým listinným dokladom žalobca neosvedčil existenciu

svojho nároku proti žalovanej. Keďže ide o špecifický návrh na ochranu osobnosti, samotná

existencia nároku žalobcu by mohla byť zistená iba konaním a rozhodnutím vo veci samej,

ktorému by predchádzalo rozsiahle dokazovanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 22. mája 2008 sp. zn. na odvolanie

žalobcu uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na

uloženie povinnosti žalovanej odstrániť z jej internetovej stránky registrovanej pod doménou

„. príspevok pod názvom Z., odvysielaný v relácii P. dňa 17. 12. 2007

a pod názvom Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008, a to do právoplatného skončenia

konania vo veci samej potvrdil a v prevyšujúcej zamietavej časti zmenil tak,

že žalovaná je povinná zdržať sa výroby a vysielania akéhokoľvek televízneho príspevku

o osobe žalobcu, ktorý nadväzuje na príspevok Z., odvysielaný v relácii P. dňa 17.12. 2007

alebo na príspevok Z. , odvysielaný v relácii P. dňa 11. 2. 2008,

a to až do skončenia konania veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV.

Nestotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého samotná existencia nároku

žalobcu a jeho osvedčenie by mohlo byť zistené konaním a rozhodnutím vo veci samej. Nárok

žalobca osvedčil predložením uvedených listín, z ktorých je zrejmé, že žalobcovi hrozí

bezprostredná ujma a je teda daná naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Naliehavosť dočasnej úpravy spočíva i v tom, že žalovaná po podaní návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia odvysielala v relácii P. dňa 11. 2. 2008 televízny príspevok o osobe

žalobcu, ktorý nadväzoval na príspevok Z., odvysielaný v relácii P. 17. 12. 2007. Bol toho

názoru, že žalobca preukázal splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo

osvedčil nárok, preukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ako aj naliehavosť

potreby dočasnej úpravy pomerov. Vo vzťahu medzi účastníkmi sa nevytvorí nenávratný stav

a predbežným opatrením sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv žalovanej.

Vzhľadom k tomu, že žalobca podal na Okresnom súde Bratislava IV návrh na začatie

konania o opravu nepravdivých a pravdu skresľujúcich údajov, neuložil žalobcovi povinnosť

podať návrh na začatie konania na ochranu osobnosti, ale určil trvanie predbežného opatrenia.

V čase jeho rozhodovania na internetovej stránke žalovanej registrovanej pod doménou „. sa

nenachádzali príspevky pod názvom Z. a Z. odvysielané v relácii P. dňa 17. 12. 2007 a

11. 2. 2008, preto v tejto časti uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, aj keď z iných dôvodov.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu vo výroku, ktorým zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, podala dovolanie žalovaná. Namietala neexistenciu nároku žalobcu na ochranu

osobnosti ani nároku na odvysielanie opravy. Poukázala na to, že v sporoch o ochranu

osobnosti, ak je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi, môže súd

nariadiť predbežné opatrenie, v rámci ktorého môže byť účastník zaviazaný aby niečo

vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. V prípade žalobcu sa ale nejedná o nároky

z titulu ochrany osobnosti, ale o žalobou uplatnený nárok na odvysielanie opravy a čo sa týka

hromadných informačných prostriedkov je rozhodovanie súdu o obsahu predbežného

opatrenia obmedzené slobodou prejavu tohto média a jeho redaktorov. Teda predbežné

opatrenie nesmie neprípustným spôsobom zasiahnuť do garantovanej slobody

prejavu. Odvolací súd podľa jej názoru nariadil predbežné opatrenie bez zistenia, či sú vôbec

splnené podmienky pre nariadenie takéhoto predbežného opatrenia a bez toho, aby aspoň

čiastočne zistil skutkový stav veci. Uvedeným postupom ako i rozhodnutím bez nariadenia

pojednávania, bez toho, aby bola vyzvaná či s takým postupom súhlasí, jej odvolací súd

odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia a riadne si

uplatniť a hájiť svoje práva. Navrhla uznesenie krajského súdu v napadnutej časti zrušiť a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobca žiadal dovolanie zamietnuť. Zdôraznil, že žalovaná svoje právo na slobodu

prejavu interpretuje nesprávne, jednostranne a izolovane od ostatných právnych noriem, ktoré

naopak chránia bezúhonných občanov pred neoprávnenými zásahmi masovokomunikačných

prostriedkov do ich života a nemôže obstáť ani tvrdenie, že postupom súdu sa jej odňala

možnosť konať pred súdom v zmysle , argumentácia v ktorom smere

je účelová a právne irelevantná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) riadne zastúpená (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

Dovolanie v danom prípade smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu. Dovolanie proti

uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého

stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska, dovolanie nie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ ( ). Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c) ide o uznesenie

o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( ). V

sú uvedené uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým dovolanie nie je procesne

prípustné, i keď prípadne vykazuje znaky uznesení uvedených v a

Ustanovenie takto spod úpravy danej a vyníma

určité uznesenia ( medziiným uznesenie odvolacieho súdu o predbežnom opatrení ), proti

ktorým v dôsledku toho dovolanie podľa tohto ustanovenia nie je prípustné. Dovolanie

žalovanej, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbežnom opatrení, je preto

podľa neprípustné. Jej dovolanie by v dôsledku toho mohlo byť procesne

prípustné len, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237

So zreteľom na obsah dovolania a tiež zákonnú povinnosť dovolacieho súdu ( § 242 ods. 1

druhá veta ) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané

v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich zmätočnosť, neobmedzil sa

dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v Podľa tohto

ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ( aj uzneseniu ) odvolacieho

súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania

nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne

rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný, ak je konanie postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach,

v ktorých je inak dovolanie podľa § 239 O. s. p vylúčené.

Dovolateľka v danej veci nenamietala vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/

a procesné vady tejto povahy nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

Žalovaná v dovolaní uviedla, že postupom odvolacieho súdu jej v konaní bola odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie taký

závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv

účastníka konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

ide vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že by konanie pred súdmi

nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou žalovanej realizáciu jej

procesných práv.

Žalovaná za odňatie možnosti konať pred súdom ( ) považovala

postup súdu, ktorým nesprávne právne posúdil splnenia podmienok pre nariadenie

predbežného opatrenia a rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale

prípustnosť dovolania nezakladá ( nemá základ vo vade konania v zmysle

a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia ). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené

( dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval ), dovolateľkou vytýkané skutočnosti

by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, ale nezakladali by

prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy iba vtedy, keby

dovolanie bolo procesne prípustné ( o takýto prípad v danej veci nejde ).

Podľa ( účinného do 15. októbra 2008 ) pojednávanie netreba

nariaďovať, ak smeruje proti uzneseniu.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho pojednávania, neodňal tým

účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že

v prejednávanej veci je dovolanie žalovanej podľa

neprípustné. So zreteľom na to, dovolanie žalovanej odmietol podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu,

proti ktorému je takýto opravný prostriedok neprípustný.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému žalobcovi proti žalovanej, ktorá úspech

nemala, nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože nepodala návrh na ich priznanie

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: