Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
a3e/372744.27a5fd.pdf
PDF · 100.75 KB
No categories available
2Cdo/11/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 11/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa O., so sídlom v T.,
IČO: X., proti odporcom 1/ J. R., bývajúcemu v K., zastúpenému JUDr. A. B., advokátom,
so sídlom v K., H., 2/ A. R., bývajúcej v K., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde
Trebišov pod sp. zn. 9 C 212/2004, o dovolaní odporcu 1/ proti uzneseniu Krajského súdu
v Košiciach z 24. novembra 2006 sp. zn. 5 Co 452/2006, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Trebišov rozsudkom zo 17. februára 2006 č. k. 9 C 212/2004-51 uložil
odporcom povinnosť vypratať družstevný byt č. X., v bloku X., na ul. F. v K. do 60 dní
od právoplatnosti rozsudku a zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 9 000 Sk do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení uviedol, že
odporcovia užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu. Nie sú členmi družstva, nemajú
uzavretú ani nájomnú zmluvu a byt užívali na základe dohody o podnájme uzavretej s
bývalými manželmi F. v období od 1. 10. 2000 do 1. 10. 2001. Napriek tomu zostali v byte aj
naďalej bývať. Preto považoval návrh navrhovateľa za dôvodný. O náhrade trov konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 24. novembra 2006 sp. zn. 5 Co 452/2006 odvolanie
odporcov odmietol ako oneskorene podané ( § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ). Vychádzal z toho,
že napadnutý rozsudok bol odporcom doručený uložením na pošte dňa 27. 3. 2006 v zmysle
§ 47 ods. 2 O. s. p. Potom zákonná lehota na podanie odvolania, keď prvý pokus o doručenie
21. 3. 2006 bol bezvýsledný, rovnako aj druhý pokus o doručenie 22. 3. 2006, v ktorý deň
bola zásielka s rozsudkom uložená na pošte, uplynula 11. 4. 2006. Odporcovia podali
odvolanie až dňa 12. 4. 2006, t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie
odvolania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie odporca 1/. Namietal odňatie mu
možnosti konať pred súdom, pretože v období od 13. 1. 2006 do 31. 3. 2006 sa podrobil
rôznym lekárskym vyšetreniam mimo miesta trvalého bydliska a to aj tak, že sa niekedy
s poukazom na ich rozsiahlosť nevrátil do miesta trvalého bydliska. Predložil lekárske správy
o vyšetrení jeho zdravotného stavu zo dňa 22. 3. 2006. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť
a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Navrhovateľ žiadal dovolanie zamietnuť. Trval na dôvodnosti svojho návrhu a poukázal
na skutočnosť, že odporcovia za predmetný byt vôbec neplatia a dlh predstavuje sumu
485 355 Sk.
Odporkyňa 2/ sa v plnom rozsahu stotožnila s dovolaním.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( § 239 ods. 2
O. s. p. ).
V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho
z uvedených uznesení, preto dovolanie podľa § 239 O. s. p. prípustné nie je.
Z § 242 ods. 1 veta prvá vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú
procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., teda i v prípade ak to účastník konania nenamieta.
Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie podmienok
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo o veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdu, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vzhľadom na obsah dovolania odporcu 1/ a námietky v ňom uvedené dovolací súd
osobitne skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom
( § 237 písm. f/ O. s. p. ).
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúci
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., treba považovať aj odmietnutie odvolania
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( R 23/1994 ).
Podľa § 158 ods. 2 O. s. p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí
účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty na
odvolanie treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to
ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa ods. 2 (účinného O.s.p. do 15. októbra 2008 ) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa
má doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak
si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam
stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty
počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu
určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti
na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.
Len riadne a zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa
uplatní ustanovenie § 47 ods. 2 posledná veta O. s. p., t. j. že sa písomnosť pokladá za
doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení písomnosti adresátovi
začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď adresát písomnosť na pošte skutočne
prevezme, aj keď sa tak stalo až po uplynutí troch dní od jej uloženia.
Odporca 1/ namietal doručovanie rozsudku súdu prvého stupňa v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 2 O. s. p. z dôvodu nezdržiavania sa v mieste doručenia v čase doručovania
rozsudku súdu prvého stupňa.
Doručenka vrátená súdu osvedčuje miesto, čas a spôsob doručenia. Za predpokladu, že
obsahuje zákonom požadované náležitosti, potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené
dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Len v prípade dostatočného preukázania zo strany
adresáta, že záver o predpoklade náhradného doručenia, nie je správny, nejde o účinné
doručenie.
Odvolací súd vychádzal z náhradného doručenia rozsudku súdu prvého stupňa odporcovi
1/ dňa 27. 3. 2006, na ktorý pripadol v súlade s § 57 ods. 2 O. s. p. posledný deň 3 – dňovej
lehoty uvedenej v § 47 ods. 2 O. s. p., keď lehota na podanie odvolania začala plynúť
nasledujúceho dňa, t. j. 28. 3. 2006 a uplynula 11. 4. 2006 ( utorok ).
Z údajov na doručenke o doručení rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že išlo
o zásielku do vlastných rúk a že doručovateľ sa odporcovi 1/ pokúsil neúspešne ju doručiť dňa
21. 3. 2006 a znovu po upovedomení o opakovanom doručení dňa 22. 3. 2006, kedy túto
zásielku uložil na pošte. Posledný deň trojdňovej úložnej lehoty uvedenej v ustanovení § 47
ods. 2 O. s. p. pripadol na 25. 3. 2006, keďže išlo o sobotu, bolo potrebné v zmysle § 57
ods. 2 veta druhá O. s. p. za posledný deň tejto lehoty považovať najbližší nasledujúci
pracovný deň – pondelok 27. 3. 2006. V tento deň, v lehote 3 dní od uloženia zásielky, si aj
odporca 1/ zásielku s rozsudkom súdu prvého stupňa vyzdvihol. Potom 15 - dňová lehota na
podanie odvolania začala plynúť nasledujúci deň 28. 3. 2006 a uplynula 11. 4. 2006 ( utorok )
t. j. pred podaním odvolania na pošte dňa 12. 4. 2006, ako správne konštatoval odvolací súd.
Tvrdenie odporcu 1/, že sa v čase doručovania nezdržiaval v mieste doručenia na adrese
svojho bydliska ( K., F. ) je preto irelevantné a toto napokon ani predloženými potvrdeniami
nepreukázal.
Vychádzajúc z uvedeného, ak odvolací súd odmietol odvolanie odporcu 1/ podľa § 218
ods. 1 písm. a/ O. s. p. ako oneskorene podané, neodňal mu tým možnosť konať pred súdom
v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
V danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z § 239 O. s. p. a iné vady
konania v zmysle § 237 neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie odporcu 1/ v súlade s § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/
O. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok neprípustný, odmietol.
Dovolací súd úspešnému navrhovateľovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne nevznikli ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142
ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: