Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/303/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T., a. s.,

so sídlom v K., zastúpeného JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi

V., s. r. o., so sídlom v M., o 2 470 809 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde

Martin pod sp. zn. , o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu

v Žiline z 29. apríla 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 15. mája 2007 č. k. 9 C 182/2002–267 návrh

navrhovateľa na zaplatenie 2 470 809 Sk titulom zhodnotenia predmetu nájmu zamietol

z dôvodu premlčania. Uviedol, že premlčacia lehota počítaná odo dňa splatnosti faktúry

č. X. (28. 4. 2000), ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi uplatňovanú pohľadávku,

uplynula 29. 4. 2003. O zmenu návrhu navrhovateľ požiadal podaním z 23. 3. 2005 a následne

10. 5. 2007. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania

231 133,40 Sk na adresu právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 142

ods. 1

Krajský súd v Žiline uznesením z 29. apríla 2008 sp. zn. odvolanie

navrhovateľa odmietol ako oneskorene podané 26. 6. 2007, pretože odvolacia lehota pri

náhradnom doručení rozsudku 10. 6. 2007 začala plynúť týmto dňom a za posledný deň

na podanie odvolania treba považovať deň 25. 6. 2007. Bol toho názoru, že skutočnosť

o nezdržiavaní sa v mieste doručenia v čase od 4. 6. 2007 do 8. 7. 2007 bola právna

zástupkyňa navrhovateľa povinná oznámiť súdu spolu s podaním odvolania a nie dodatočne,

po stanovení termínu odvolacieho pojednávania.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorého prípustnosť

vyvodzoval z Mal za to, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom, pretože neplatí fikcia doručenia rozsudku súdu prvého stupňa

v zmysle Právny zástupca sa v čase jeho doručovania nezdržiaval

v mieste doručenia, ktorú skutočnosť odvolaciemu súdu oznámil a preukázal podaním

doručeným odvolaciemu súdu 23. 4. 2008. Za nesprávny považoval názor o povinnosti

oznámenia tejto skutočnosti spolu s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa,

s ktorým sa stretol po prvý raz. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto

opravný prostriedok prípustný.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil

uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu

Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie

konania podľa ( ). Dovolanie je tiež

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého

stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide

o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho

vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( 239 ods. 2

).

V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho

z uvedených uznesení, preto dovolanie podľa prípustné nie je.

Z veta prvá vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy na

prípadnú procesnú vadu uvedenú v , teda i v prípade, ak to účastník konania

nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie

podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou,

či podané dovolanie nie je prípustné podľa V zmysle tohto ustanovenia je

dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,

ktorá nepatrí do právomoci súdu, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už

prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Vzhľadom na obsah dovolania navrhovateľa a námietky v ňom uvedené dovolací súd

osobitne skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred

súdom.

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu,

ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúci

prípustnosť dovolania podľa , treba považovať aj odmietnutie odvolania

podľa v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože

odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( R 23/1994 ).

Podľa rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí

účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty na

podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to

ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.

Podľa ods. 2 ( účinného do 15. októbra 2008 ) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má

doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň

tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam

stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty

počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu

určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti

na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.

Len riadne a zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa

uplatní ustanovenie posledná veta , t. j. že sa písomnosť pokladá za

doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení písomnosti adresátovi

začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď adresát písomnosť na pošte skutočne

prevezme, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia.

Navrhovateľ namietal doručovanie rozsudku súdu prvého stupňa v rozpore s ustanovením

z dôvodu nezdržiavania sa v mieste doručenia v čase doručovania

rozsudku súdu prvého stupňa.

Doručenka vrátená súdu osvedčuje miesto, čas a spôsob doručenia. Za predpokladu, že

obsahuje zákonom požadované náležitosti, potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené

dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Len v prípade dostatočného preukázania zo strany

adresáta, že záver o predpoklade náhradného doručenia, nie je správny, nejde o účinné

doručenie.

Odvolací súd vychádzal z náhradného doručenia rozsudku súdu prvého stupňa

navrhovateľovi ( právnej zástupkyni ) 10. 6. 2007, od ktorého dňa začala plynúť lehota na

podanie odvolania, pričom posledným dňom tejto zákonnej lehoty 15 dní je deň 25. 6. 2007

a pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie na pošte 26. 6. 2007 urobil tak po jej uplynutí.

Z údajov na doručenke o doručení rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že išlo

o zásielku do vlastných rúk a že doručovateľ sa právnej zástupkyni navrhovateľa

( JUDr. Ľ. B. ) pokúsil neúspešne ju doručiť 6. 6. 2007 a znovu po upovedomení

o opakovanom doručení 7. 6. 2007, kedy túto zásielku uložil na pošte. Posledný deň

trojdňovej úložnej lehoty uvedenej v ustanovení pripadol na 10. 6. 2007,

keďže išlo o nedeľu, bolo potrebné v zmysle veta druhá za posledný deň

tejto lehoty považovať najbližší nasledujúci pracovný deň – pondelok 11. 6. 2007. V tento

deň, v lehote 3 dní od uloženia zásielky, si aj zástupkyňa navrhovateľa zásielku s rozsudkom

súdu prvého stupňa vyzdvihla. Potom 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť

nasledujúci deň 12. 6. 2007 a uplynula 26. 6. 2007 (utorok), t. j. v deň podania odvolania na

pošte. Teda odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ).

Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané,

odňal mu tým možnosť konať pred súdom ( ). Výskyt tejto procesnej

vady zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní

postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej

republiky preto uznesenie krajského súdu podľa , zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: