Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
85d/372736.06720b.pdf
PDF · 99.4 KB
No categories available
2Cdo/303/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 303/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa T., a. s.,
so sídlom v K., zastúpeného JUDr. Ľ. B., advokátkou so sídlom v B., proti odporcovi
V., s. r. o., so sídlom v M., o 2 470 809 Sk s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 9 C 182/2002, o dovolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline z 29. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 279/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 29. apríla 2008
sp. zn. 5 Co 279/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 15. mája 2007 č. k. 9 C 182/2002–267 návrh
navrhovateľa na zaplatenie 2 470 809 Sk titulom zhodnotenia predmetu nájmu zamietol
z dôvodu premlčania. Uviedol, že premlčacia lehota počítaná odo dňa splatnosti faktúry
č. X. (28. 4. 2000), ktorou navrhovateľ vyfakturoval odporcovi uplatňovanú pohľadávku,
uplynula 29. 4. 2003. O zmenu návrhu navrhovateľ požiadal podaním z 23. 3. 2005 a následne
10. 5. 2007. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania
231 133,40 Sk na adresu právnej zástupkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 142
ods. 1 O. s. p.
Krajský súd v Žiline uznesením z 29. apríla 2008 sp. zn. 5 Co 279/2007 odvolanie
navrhovateľa odmietol ako oneskorene podané 26. 6. 2007, pretože odvolacia lehota pri
náhradnom doručení rozsudku 10. 6. 2007 začala plynúť týmto dňom a za posledný deň
na podanie odvolania treba považovať deň 25. 6. 2007. Bol toho názoru, že skutočnosť
o nezdržiavaní sa v mieste doručenia v čase od 4. 6. 2007 do 8. 7. 2007 bola právna
zástupkyňa navrhovateľa povinná oznámiť súdu spolu s podaním odvolania a nie dodatočne,
po stanovení termínu odvolacieho pojednávania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ, ktorého prípustnosť
vyvodzoval z § 237 písm. f/ O. s. p. Mal za to, že odmietnutím odvolania mu bola odňatá
možnosť konať pred súdom, pretože neplatí fikcia doručenia rozsudku súdu prvého stupňa
v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. Právny zástupca sa v čase jeho doručovania nezdržiaval
v mieste doručenia, ktorú skutočnosť odvolaciemu súdu oznámil a preukázal podaním
doručeným odvolaciemu súdu 23. 4. 2008. Za nesprávny považoval názor o povinnosti
oznámenia tejto skutočnosti spolu s podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa,
s ktorým sa stretol po prvý raz. Žiadal uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému je takýto
opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon
pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a) odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvého stupňa, b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie
stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa
odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ( § 239 ods. 1 O. s. p. ). Dovolanie je tiež
prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého
stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie
prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide
o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského
rozhodnutia, c) ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky ( 239 ods. 2
O. s. p. ).
V danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky žiadneho
z uvedených uznesení, preto dovolanie podľa § 239 O. s. p. prípustné nie je.
Z § 242 ods. 1 veta prvá O. s. p. vyplýva pre dovolací súd povinnosť prihliadnuť vždy na
prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p., teda i v prípade, ak to účastník konania
nenamieta. Preto sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neobmedzil len na skúmanie
podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu, ale sa zaoberal aj otázkou,
či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. V zmysle tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci,
ktorá nepatrí do právomoci súdu, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Vzhľadom na obsah dovolania navrhovateľa a námietky v ňom uvedené dovolací súd
osobitne skúmal, či postupom súdu nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred
súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu,
ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu
v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Za takýto postup, odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a zakladajúci
prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., treba považovať aj odmietnutie odvolania
podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O. s. p. v prípade, že podmienky preň neboli splnené, pretože
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( R 23/1994 ).
Podľa § 158 ods. 2 O. s. p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručí
účastníkom konania prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 204 ods. 1 O. s. p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že za skutočnosť určujúcu pre začiatok lehoty na
podanie odvolania treba považovať deň doručenia rozsudku súdu prvého stupňa.
Podľa § 47 ods. 1 O. s. p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých to
ustanovuje zákon a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Podľa ods. 2 ( účinného do 15. októbra 2008 ) ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má
doručiť do vlastných rúk zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde znovu doručiť v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň
tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Citované ustanovenie upravuje zákonnú fikciu doručenia, podľa ktorej sa za tam
stanovených podmienok písomnosť považuje za doručenú uplynutím trojdňovej lehoty
počítanej odo dňa, kedy bola písomnosť uložená na pošte. Ide nepochybne o procesnú lehotu
určenú podľa dní, za začiatok ktorej treba považovať deň nasledujúci po uložení písomnosti
na pošte a ktorá končí uplynutím jej posledného dňa.
Len riadne a zákonu zodpovedajúce doručenie rozhodnutia môže vyvolať dôsledok, že sa
uplatní ustanovenie § 47 ods. 2 posledná veta O. s. p., t. j. že sa písomnosť pokladá za
doručenú tretí deň po jej uložení. Pri vadnom náhradnom doručení písomnosti adresátovi
začne plynúť odvolacia lehota až odo dňa, keď adresát písomnosť na pošte skutočne
prevezme, aj keď sa tak stalo po uplynutí troch dní od jej uloženia.
Navrhovateľ namietal doručovanie rozsudku súdu prvého stupňa v rozpore s ustanovením
§ 47 ods. 2 O. s. p. z dôvodu nezdržiavania sa v mieste doručenia v čase doručovania
rozsudku súdu prvého stupňa.
Doručenka vrátená súdu osvedčuje miesto, čas a spôsob doručenia. Za predpokladu, že
obsahuje zákonom požadované náležitosti, potvrdzuje pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené
dovtedy, kým nie je preukázaný opak. Len v prípade dostatočného preukázania zo strany
adresáta, že záver o predpoklade náhradného doručenia, nie je správny, nejde o účinné
doručenie.
Odvolací súd vychádzal z náhradného doručenia rozsudku súdu prvého stupňa
navrhovateľovi ( právnej zástupkyni ) 10. 6. 2007, od ktorého dňa začala plynúť lehota na
podanie odvolania, pričom posledným dňom tejto zákonnej lehoty 15 dní je deň 25. 6. 2007
a pokiaľ navrhovateľ podal odvolanie na pošte 26. 6. 2007 urobil tak po jej uplynutí.
Z údajov na doručenke o doručení rozsudku súdu prvého stupňa je zrejmé, že išlo
o zásielku do vlastných rúk a že doručovateľ sa právnej zástupkyni navrhovateľa
( JUDr. Ľ. B. ) pokúsil neúspešne ju doručiť 6. 6. 2007 a znovu po upovedomení
o opakovanom doručení 7. 6. 2007, kedy túto zásielku uložil na pošte. Posledný deň
trojdňovej úložnej lehoty uvedenej v ustanovení § 47 ods. 2 O. s. p. pripadol na 10. 6. 2007,
keďže išlo o nedeľu, bolo potrebné v zmysle § 57 ods. 2 veta druhá O. s. p. za posledný deň
tejto lehoty považovať najbližší nasledujúci pracovný deň – pondelok 11. 6. 2007. V tento
deň, v lehote 3 dní od uloženia zásielky, si aj zástupkyňa navrhovateľa zásielku s rozsudkom
súdu prvého stupňa vyzdvihla. Potom 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť
nasledujúci deň 12. 6. 2007 a uplynula 26. 6. 2007 (utorok), t. j. v deň podania odvolania na
pošte. Teda odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods. 1 O. s. p. ).
Ak za tohto stavu odvolací súd odmietol odvolanie navrhovateľa ako oneskorene podané,
odňal mu tým možnosť konať pred súdom ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Výskyt tejto procesnej
vady zakladá jednak prípustnosť dovolania a tiež je dôvodom, pre ktorý dovolací súd musí
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť správne. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto uznesenie krajského súdu podľa § 243 ods. 1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne znova o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( § 243d
ods. 1 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: