Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
92a/372487.2c5de5.pdf
PDF · 100 KB
No categories available
4Cdo/7/2009
Najvyšší súd 4 Cdo 7/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. Š., bývajúcej
v N., proti žalovanému J. Š., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. P. K., advokátom so
sídlom v P., o zaplatenie 1 327,76 EUR (40 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde
Trenčín pod sp.zn. 12 C 460/96, o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu
v Trenčíne z 13. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 151/2008 a 5 Co 152/2008 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 13. októbra 2008 sp.zn. 5 Co 151/2008 a 5 Co 152/2008 z r u š u j e a vec mu vracia
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením odmietol odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín z 23. januára 1997 č.k. 12 C 460/96-20, ktorým mu bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20 000,-- Sk (663,88 EUR) s 5 % úrokmi
z omeškania za každý mesiac počnúc májom 1995 až do zaplatenia, ako aj ďalšiu sumu
20 000,-- Sk a zmluvnú pokutu 10 000,-- Sk (331,94 EUR) za každý mesiac omeškania
počnúc septembrom 1995 až do zaplatenia, a tiež povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania
8 680,-- Sk (288,12 EUR), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň
osobitným výrokom zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť
súdny poplatok za podané odvolanie. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným
podaním. Uviedol, že zásielka s napadnutým rozsudkom bola žalovanému doručovaná
na adresu, kde si predtým obdobné zásielky preberal (T.), a že po prvom neúspešnom pokuse
o doručenie, ku ktorému došlo 11.2.1997, bola uložená na pošte 12.2.1997, keď ani
opakovaný pokus o doručenie uskutočnený v tento deň nebol úspešný. Pretože žalovaný si
zásielku v lehote troch dní od jej uloženia nevyzdvihol, nastali u neho v zmysle ustanovenia
§ 47 ods. 2 O.s.p. účinky doručenia dňa 15.2.1997, resp. 17.2.1997 (pondelok) a lehota
na podanie odvolania mu uplynula 3.3.1997. Žalovaný podal odvolanie na pošte dňa
10.3.2008, teda oneskorene. Odvolací súd tiež poukázal na to, že v následnom konaní o výkon
rozhodnutia žalovaný nenamietal, že sa na označenej adrese v čase doručovania rozsudku
nezdržiaval a na tejto adrese prevzal aj uznesenie o začatí výkonu rozhodnutia, preto aj
napriek tomu, že mal trvalý pobyt na inom mieste, bolo treba jeho odvolanie odmietnuť ako
oneskorene podané.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie
žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odmietnutím
odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, že neboli splnené
zákonné podmienky umožňujúce použitie právnej fikcie doručenia rozsudku súdu prvého
stupňa, pretože sa v mieste, kde mu bol doručovaný rozsudok nezdržiaval, jeho trvalým
bydliskom bola v čase doručovania adresa T., na adrese T. bývala jeho matka A. Š.,
a návštevy u matky nemožno zamieňať so zdržiavaním sa na označenom mieste.
Na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenie o trvalom pobyte.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel
k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.).
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil
účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok
dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).
Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým
nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti
konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj
samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania
z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je
nesprávny, pretože nezodpovedá zisteným skutočnostiam.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. v znení do 14.10.2008 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa
má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho
vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú
v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto
lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Citované ustanovenie § 47 ods. 2 O.s.p. upravuje tzv. fikciu náhradného doručenia,
t.j. že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej doby ex lege aj voči tomu,
kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je
nástrojom výnimočným. Aby mohla splniť svoj účel (dosiahnutie právnej istoty), musí
rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky náležitosti splnené,
nie je súd oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V prípade existencie skutočností
vyplývajúcich z obsahu spisu, ktoré spochybňujú splnenie týchto náležitostí (podmienok)
a teda aj uplatnenie účinkov náhradného doručenia, je povinnosťou súdu vykonať šetrenie
na odstránenie zistených pochybností. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie
v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje aj splnenie podmienky, že adresát sa v dobe
doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie
je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe
doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia
o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Za zistenie, či sa adresát v mieste
doručenia zdržuje zodpovedá pošta, no pokiaľ súd prevezme nesprávny záver pošty o tejto
skutočnosti a adresát dodatočne preukáže opak, ide o doručenie neúčinné.
V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky na obálke zásielky založenej v spise
na č.l. 22 (ktorou bol žalovanému doručovaný rozsudok na adresu T.) zrejmé, že prvý
neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 11.2.1997,
opakované doručenie bolo vykonané 12.2.1997, zásielka uložená na pošte 12.2.1997, a že
adresát sa v mieste doručenia zdržuje. Zároveň však je zo spisu zrejmé, že adresa žalovaného
označená žalobkyňou v žalobe (T.) nezodpovedala adrese uvedenej v listinách pripojených
k žalobe, a to v čestnom prehlásení z 13.4.1995 a z 25.8.1995, v ktorých bolo uvedené, že
žalovaný býva v T., pričom obsahom týchto listín je aj notárske osvedčenie pravosti podpisu
žalovaného po overení jeho totožnosti. Ďalej zo spisu vyplýva, že na doručenke preukazujúcej
doručenie žaloby (č.l. 13), ktorá bola doručovaná žalovanému ako prvá zásielka, je síce
podpis J. Š., no tento je zjavne iný ako podpis žalovaného na iných písomnostiach vrátane
tých, na ktorých bola pravosť jeho podpisu notársky osvedčená. Zo šetrenia vykonaného
odvolacím súdom vyžiadaním si správy o trvalom pobyte žalovaného bolo zistené, že vo
februári 1997 mal žalovaný trvalý pobyt v T.. Žalovaný pripojil k dovolaniu potvrdenie
Mestského úradu v T. z 28.11.2008 o tom, že od 31.5.1989 bol prihlásený k trvalému pobytu
v T. a od 28.2.1996 na adrese T..
Vzhľadom na zistené skutočnosti treba považovať právny záver odvolacieho súdu
o splnení podmienok pre uplatnenie fikcie náhradného doručenia za nesprávny. Len z toho, že
žalovaný niektoré zásielky (doručované v tejto veci a následne v inej veci týkajúcej sa výkonu
rozhodnutia) na adrese T. prevzal, nemožno usudzovať na to, že sa na tomto mieste zdržoval
aj v čase prvého pokusu o doručenie rozsudku, t.j. 11.2.1997 a že záver pošty v tomto
smere bol správny. Vzhľadom na to, že zdržovanie sa žalovaného na uvedenej adrese
bolo spochybnené vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu,
neprichádzal do úvahy bez ďalšieho šetrenia záver o uplatnení účinkov náhradného doručenia.
Aj s prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv
účastníkov (§ 1 O.s.p.), bolo za danej situácie povinnosťou už prvostupňového súdu
neuspokojiť sa s vrátením celej zásielky ako nedoručenej, ale vykonať šetrenie na zistenie
zdržovania sa žalovaného v mieste doručenia. Pokiaľ s odstupom času, je už vykonanie
takého šetrenia prakticky znemožnené, nemôže byť tento nesprávny postup súdu na ujmu
účastníka občianskeho súdneho konania. Odvolanie žalovaného preto nemožno považovať za
oneskorené.
Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané bez toho,
aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť
konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm.f/ O.s.p. v spojení s § 10 ods. 1, § 201 a § 212
a nasl. O.s.p.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho
súdu zrušil ako celok, t.j. vrátane výroku o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa
o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorý bol priamo závislý od rozhodnutia o odmietnutí
odvolania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová