Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/7/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. Š., bývajúcej

v N., proti žalovanému J. Š., bývajúcemu v P., zastúpenému JUDr. P. K., advokátom so

sídlom v P., o zaplatenie 1 327,76 EUR (40 000,-- Sk) s prísl., vedenej na Okresnom súde

Trenčín pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Trenčíne z 13. októbra 2008 sp.zn. a rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

z 13. októbra 2008 sp.zn. a z r u š u j e a vec mu vracia

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením odmietol odvolanie žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Trenčín z 23. januára 1997 č.k. -20, ktorým mu bola

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 20 000,-- Sk (663,88 EUR) s 5 % úrokmi

z omeškania za každý mesiac počnúc májom 1995 až do zaplatenia, ako aj ďalšiu sumu

20 000,-- Sk a zmluvnú pokutu 10 000,-- Sk (331,94 EUR) za každý mesiac omeškania

počnúc septembrom 1995 až do zaplatenia, a tiež povinnosť zaplatiť jej náhradu trov konania

8 680,-- Sk (288,12 EUR), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň

osobitným výrokom zrušil uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného zaplatiť

súdny poplatok za podané odvolanie. Odmietnutie odvolania odôvodnil jeho oneskoreným

podaním. Uviedol, že zásielka s napadnutým rozsudkom bola žalovanému doručovaná

na adresu, kde si predtým obdobné zásielky preberal (T.), a že po prvom neúspešnom pokuse

o doručenie, ku ktorému došlo 11.2.1997, bola uložená na pošte 12.2.1997, keď ani

opakovaný pokus o doručenie uskutočnený v tento deň nebol úspešný. Pretože žalovaný si

zásielku v lehote troch dní od jej uloženia nevyzdvihol, nastali u neho v zmysle ustanovenia

účinky doručenia dňa 15.2.1997, resp. 17.2.1997 (pondelok) a lehota

na podanie odvolania mu uplynula 3.3.1997. Žalovaný podal odvolanie na pošte dňa

10.3.2008, teda oneskorene. Odvolací súd tiež poukázal na to, že v následnom konaní o výkon

rozhodnutia žalovaný nenamietal, že sa na označenej adrese v čase doručovania rozsudku

nezdržiaval a na tejto adrese prevzal aj uznesenie o začatí výkonu rozhodnutia, preto aj

napriek tomu, že mal trvalý pobyt na inom mieste, bolo treba jeho odvolanie odmietnuť ako

oneskorene podané.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu ako odvolacieho súdu podal dovolanie

žalovaný. Žiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu i rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietal, že odmietnutím

odvolania mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukazoval na to, že neboli splnené

zákonné podmienky umožňujúce použitie právnej fikcie doručenia rozsudku súdu prvého

stupňa, pretože sa v mieste, kde mu bol doručovaný rozsudok nezdržiaval, jeho trvalým

bydliskom bola v čase doručovania adresa T., na adrese T. bývala jeho matka A. Š.,

a návštevy u matky nemožno zamieňať so zdržiavaním sa na označenom mieste.

Na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenie o trvalom pobyte.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel

k záveru, že dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia možno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu

odvolacieho súdu v ustanoveniach a

Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ).

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.).

Takýmto procesným právom účastníka je i to, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa, s ktorým

nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu možnosti

konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj

samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môže byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania

z dôvodu jeho oneskorenosti, ak záver súdu o otázke včasnosti podaného odvolania je

nesprávny, pretože nezodpovedá zisteným skutočnostiam.

Podľa v znení do 14.10.2008 ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa

má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho

vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú

v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ

písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.

Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto

lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.

Citované ustanovenie upravuje tzv. fikciu náhradného doručenia,

t.j. že účinky doručenia písomnosti nastanú po uplynutí stanovenej doby ex lege aj voči tomu,

kto písomnosť fakticky neprevzal. Právna fikcia ako nástroj odmietnutia reality právom je

nástrojom výnimočným. Aby mohla splniť svoj účel (dosiahnutie právnej istoty), musí

rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky náležitosti splnené,

nie je súd oprávnený naplnenie fikcie konštatovať. V prípade existencie skutočností

vyplývajúcich z obsahu spisu, ktoré spochybňujú splnenie týchto náležitostí (podmienok)

a teda aj uplatnenie účinkov náhradného doručenia, je povinnosťou súdu vykonať šetrenie

na odstránenie zistených pochybností. Zákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie

v zmysle uvedeného ustanovenia vyžaduje aj splnenie podmienky, že adresát sa v dobe

doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste doručenia. Aj keď tento pojem nie

je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát mohol byť v rozhodnej dobe

doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom upovedomenia

o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom. Za zistenie, či sa adresát v mieste

doručenia zdržuje zodpovedá pošta, no pokiaľ súd prevezme nesprávny záver pošty o tejto

skutočnosti a adresát dodatočne preukáže opak, ide o doručenie neúčinné.

V preskúmavanej veci je z obsahu doručenky na obálke zásielky založenej v spise

na č.l. 22 (ktorou bol žalovanému doručovaný rozsudok na adresu T.) zrejmé, že prvý

neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný dňa 11.2.1997,

opakované doručenie bolo vykonané 12.2.1997, zásielka uložená na pošte 12.2.1997, a že

adresát sa v mieste doručenia zdržuje. Zároveň však je zo spisu zrejmé, že adresa žalovaného

označená žalobkyňou v žalobe (T.) nezodpovedala adrese uvedenej v listinách pripojených

k žalobe, a to v čestnom prehlásení z 13.4.1995 a z 25.8.1995, v ktorých bolo uvedené, že

žalovaný býva v T., pričom obsahom týchto listín je aj notárske osvedčenie pravosti podpisu

žalovaného po overení jeho totožnosti. Ďalej zo spisu vyplýva, že na doručenke preukazujúcej

doručenie žaloby (č.l. 13), ktorá bola doručovaná žalovanému ako prvá zásielka, je síce

podpis J. Š., no tento je zjavne iný ako podpis žalovaného na iných písomnostiach vrátane

tých, na ktorých bola pravosť jeho podpisu notársky osvedčená. Zo šetrenia vykonaného

odvolacím súdom vyžiadaním si správy o trvalom pobyte žalovaného bolo zistené, že vo

februári 1997 mal žalovaný trvalý pobyt v T.. Žalovaný pripojil k dovolaniu potvrdenie

Mestského úradu v T. z 28.11.2008 o tom, že od 31.5.1989 bol prihlásený k trvalému pobytu

v T. a od 28.2.1996 na adrese T..

Vzhľadom na zistené skutočnosti treba považovať právny záver odvolacieho súdu

o splnení podmienok pre uplatnenie fikcie náhradného doručenia za nesprávny. Len z toho, že

žalovaný niektoré zásielky (doručované v tejto veci a následne v inej veci týkajúcej sa výkonu

rozhodnutia) na adrese T. prevzal, nemožno usudzovať na to, že sa na tomto mieste zdržoval

aj v čase prvého pokusu o doručenie rozsudku, t.j. 11.2.1997 a že záver pošty v tomto

smere bol správny. Vzhľadom na to, že zdržovanie sa žalovaného na uvedenej adrese

bolo spochybnené vyššie uvedenými skutočnosťami vyplývajúcimi z obsahu spisu,

neprichádzal do úvahy bez ďalšieho šetrenia záver o uplatnení účinkov náhradného doručenia.

Aj s prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana práv

účastníkov ( ), bolo za danej situácie povinnosťou už prvostupňového súdu

neuspokojiť sa s vrátením celej zásielky ako nedoručenej, ale vykonať šetrenie na zistenie

zdržovania sa žalovaného v mieste doručenia. Pokiaľ s odstupom času, je už vykonanie

takého šetrenia prakticky znemožnené, nemôže byť tento nesprávny postup súdu na ujmu

účastníka občianskeho súdneho konania. Odvolanie žalovaného preto nemožno považovať za

oneskorené.

Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie žalovaného ako oneskorene podané bez toho,

aby boli splnené podmienky pre takéto rozhodnutie, odňal mu týmto rozhodnutím možnosť

konať pred súdom v zmysle ust. v spojení s , a

a nasl.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho

súdu zrušil ako celok, t.j. vrátane výroku o zrušení uznesenia súdu prvého stupňa

o poplatkovej povinnosti žalovaného, ktorý bol priamo závislý od rozhodnutia o odmietnutí

odvolania.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová