Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
7fa/372450.173b08.pdf
PDF · 96.57 KB
No categories available
4Cdo/323/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 323/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. U. M., pozemkového
spoločenstva, so sídlom v T. T., proti žalovaným 1/ Mestu T. T., zastúpenému JUDr. M.
B., advokátkou so sídlom v T. T., a 2/ M. A., bývajúcej v B., o určenie vlastníckeho práva,
vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 23 C 150/2007 (pôvodne 13 C 582/95), o
dovolaní žalovaného 1/ proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 10. septembra 2008
sp.zn. 5 Co 268/2007 rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne
z 10. septembra 2008 sp.zn. 5 Co 268/2007 vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným uznesením pripustil späťvzatie žaloby v časti
o určenie vlastníckeho práva k bližšie špecifikovaným nehnuteľnostiam, zrušil rozsudok
Okresného súdu Trenčín z 13. februára 2003 č.k. 13 C 582/95-702 v tejto časti a konanie
zastavil. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie žalovaný 1/. Dovolaním
napadol výrok o trovách konania. Navrhol uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom výroku
zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. Okrem iného namietal, že odvolací súd svoje
rozhodnutie vo výroku o trovách konania riadne nezdôvodnil.
Aj keď žalovaný 1/ označil svoj opravný prostriedok proti uzneseniu krajského súdu
ako odvolanie, dovolací súd ho s prihliadnutím na zásadu spravodlivej ochrany práv
účastníkov občianskeho súdneho konania považoval za dovolanie. Pokiaľ by totiž podanie
žalovaného 1/ malo byť považované za odvolanie, muselo by byť odvolacie konanie
zastavené pre nedostatok funkčnej príslušnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu krajského súdu ako odvolacieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie bolo podané proti právoplatnému uzneseniu odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníkom konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom
výroku a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne
dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré
spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací
súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti
(§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Existenciu vád konania uvedených v ustanovení § 237 O.s.p.
dovolateľ tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm.f/.
Podľa ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti každému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom.
Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 237 písm.f/ O.s.p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré
právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj
čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko
z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a
Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález
z 12. mája 2004 sp.zn. I ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej
republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie,
čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri
hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil;
dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V spojitosti s § 167 ods. 2
O.s.p. toto ustanovenie primerane platí aj pre odôvodnenie uznesenia súdu. Ústavne
konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, že
s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok
(absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi
závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových
zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia
bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane
druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia
právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných
riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu odníma možnosť konať
pred súdom.
Podľa názoru dovolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred
odvolacím súdom v prejednávanej veci v napadnutom výroku o trovách konania.
Z odôvodnenia dovolaním napadnutého uznesenia je zrejmé, že odvolací súd svoj
výrok, že žiaden z účastníkov, teda ani žalovaný 1/, nemá právo na náhradu trov konania,
odôvodnil len odkazom na čiastočný úspech účastníkov v konaní bez toho, aby konkrétne
uviedol rozsah tohto čiastočného úspechu a úvahy, akými sa pri tom riadil. Takéto
odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu nezodpovedá požiadavke na riadne a presvedčivé
odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je vadou konania, ktorou sa,
ako už bolo uvedené, účastníkovi odníma možnosť riadne konať pred súdom. So zreteľom
na uvedené dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu v napadnutom výroku o trovách konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová