Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/262/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : D. P.,

bývajúca v I., zastúpená JUDr. P. S., advokátom v B., proti žalovanému : B., K., o určenie

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedenej na Okresnom súde Bratislava III

pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

z 3. júna 2008 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie žalovaného o d m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania 54,94 €,

do rúk alebo na účet jej zástupcu JUDr. P. S., advokáta v B., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava III z 6. júna 2007 č.k. -53 v znení opravného uznesenia Okresného

súdu Bratislava III z 25. júla 2007 č.k. -69, ktorým súd prvého stupňa určil,

že výpoveď žalovaným daná žalobkyni dňa 16.8.2004 podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 2

doručená 17.8.2004 je neplatná s odôvodnením, že až rozhodnutím

zhromaždenia delegátov 4.12.2004, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a teda

až ktorým dňom bolo účinne rozhodnuté o odvolaní žalobkyne z funkcie predsedu družstva,

prestala žalobkyňa spĺňať zákonné požiadavky v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Zákonníka

práce. V čase doručenia výpovede (17.8.2004) teda dôvod vymedzený zamestnávateľom

v tejto výpovedi podľa neexistoval, výpoveď

z pracovného pomeru daná žalovaným žalobkyni listom zo 16.8.2004 je tak neplatným

právnym úkonom. Žalovaný bol zároveň zaviazaný zaplatiť žalobkyni náhradu trov

odvolacieho konania v sume 1 809,- Sk do rúk JUDr. P. S., do 3 dní.

Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého

prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia Dôvodom je existencia rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2006 sp. zn. , ktorým

Najvyšší súd potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2005 č.k.

-56. Účastníkmi uvedeného konania boli osoby zhodné s konaním

napadnutým týmto dovolaním. Predmetom oboch súdnych konaní sú úplne zhodné právne

skutočnosti. Obe sa týkajú zhromaždenia delegátov konaného 3.7.2004 a odvolania žalobkyne

voči rozhodnutiu predstavenstva o odvolaní z funkcie predsedu. Navrhol preto napadnutý

rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žalovaného navrhla dovolanie

žalovaného zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), skúmal bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ), či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, ktoré v zmysle a nasl. možno napadnúť dovolaním.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/ a proti rozsudku

odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

potvrdil jediný rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo

ani o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.

Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo

znakov uvedený v , a , je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky

súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu

rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu

o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej

alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska

ustanovenia pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie

odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v ale nastáva až vtedy,

ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení

skutočne trpí.

So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že

v prejednávanej veci sa už prv právoplatne rozhodlo ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie (§ 237 písm. d/

).

Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3

).

Prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci), ktorá vylučuje, aby súd vec

znovu prejednal, je vyslovená v ustanovení K jej porušeniu dôjde vtedy,

ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1) začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci

právoplatne rozhodnuté, 2) začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3) a o tej

istej veci. Za tú istú vec v zmysle treba v novom konaní považovať ten istý

nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod

vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď

ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových

tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode

a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka

právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania,

posúdený po právnej stránke. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, keď bol

skutok súdom posúdený po právnej stránke nesprávne alebo neúplne. Pokiaľ ide o totožnosť

účastníkov, nie je samo o sebe významné, ak majú tí istí účastníci v rôznych konaniach

rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom

ako žalobcovia). Tých istých účastníkov sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní

vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) účastníkov,

ktorí sú (boli) účastníkmi už skončeného konania.

Prekážkou res iudicata podľa má byť podľa tvrdenia žalovaného

rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5.4.2006 sp. zn. , ktorým

Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12.5.2005

sp. zn. -56.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svojim rozsudkom z 5.4.2006 sp. zn. 2 Obo

315/2005 potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 12.5.2005 sp. zn. ,

ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne (táto jej žalobkyňou aj v tomto konaní) o určenie

neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, ktorým bolo rozhodnuté o neprijatí

pozmeňujúceho návrhu k programu rokovania zhromaždenia delegátov konaného 3.7.2004

na prerokovanie odvolania navrhovateľky z funkcie predsedu žalovaného zo dňa 27.5.2004.

Uznesenie zhromaždenia delegátov z 3.7.2004, týkajúce sa neprijatia pozmeňujúceho návrhu

žalobkyne, je teda v zmysle uvedeného rozhodnutia Krajského súdu platné.

V konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru vedenom na Krajskom

súde v Bratislave pod sp. zn. skúmal konajúci súd splnenie podmienok dania

výpovede žalobkyni zo strany žalovaného na určenie platnosti či neplatnosti výpovede

z pracovného pomeru. Súd preto skúmal predovšetkým otázku, či pred konečným

rozhodnutím zhromaždenia delegátov, ktoré sa konalo 4.12.2004 existoval dôvod skončenia

pracovného pomeru uvedený vo výpovedi 16.8.2004, na základe ktorej sa pracovný pomer

žalobkyne u žalovaného mal skončiť 31.10.2004. Súd rozhodol, že výpovedný dôvod uvedený

vo výpovedi z pracovného pomeru 16.8.2004 v čase doručenia výpovede neexistoval.

Ako už bolo hore uvedené, prekážka res iudicata vyžaduje zachovanie totožnosti

subjektov a totožnosti predmetu konania. Totožnosť subjektov súdneho konania (žalobca

žalovaný) v konaní o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru, vedeného pred

Krajským súdom v Bratislave sp. zn. a konania vedeného pred Najvyšším

súdom Slovenskej republiky o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov, ktorým

bolo rozhodnuté o neprijatí pozmeňujúceho návrhu k programu rokovania zhromaždenia

delegátov konaného 3.7.2004 sp. zn. je zachovaná. Druhá podmienka

totožnosti predmetu konania týchto konaní však splnená nie je, keďže v týchto konaniach

nie je uplatnený ten istý nárok. Na základe uvedeného možno konštatovať, že dovolateľom

tvrdená vada konania nie je daná.

Nakoľko prípustnosť dovolania žalovaného nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238

, ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s , ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa.

V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho

konania vzniklo žalobkyni ( v spojení s a

). Dovolací súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov dovolacieho

konania 54,94 €, do rúk alebo na účet jej zástupcu JUDr. P. S., advokáta v B., do 3 dní. Trovy

dovolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci,

t.j. písomné vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 16.9.2008 (§ 14e ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. ), ktorý činí 48,63 € ( vyhlášky č. )

a režijný paušál vo výške 6,31 € ( vyhlášky č. ). Žalobkyňa

požadovala aj 19 % daň z pridanej hodnoty, ktorú však dovolací súd zástupcovi žalobkyne

nepriznal, keďže tento nedoložil dovolaciemu súdu osvedčenie o tom, že je platiteľom dane

z pridanej hodnoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: