Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
1fe/372331.8057d1.pdf
PDF · 91.23 KB
No categories available
2Cdo/256/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 256/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobkyne : C. H.,
bývajúca v K., zastúpená JUDr. R. B., advokátom v K., proti žalovanému : B.,
so sídlom v K., o neplatnosť prevedenia na inú prácu a náhradu mzdy, vedenej na
Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 19 C 670/1999, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 29. januára 2008 sp. zn. 1 Co 477/2006
t a k t o :
Dovolanie o d m i e t a .
Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Košiciach označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
Košice II z 12. septembra 2006 č.k. 19 C 670/1999-161, ktorým bola žaloba žalobkyne
o určenie, že jej preradenie na funkciu skladový robotník listom žalovaného z 28.5.1998
je neplatná a aby bola opätovne prevedená na svoju predchádzajúcu funkciu uvedenú
v pracovnej zmluve a to prevádzkový technik ako aj mzdové nároky súvisiace s neplatnosťou
prevedenia, zamietnutá s odôvodnením, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol správne, ak
zamietol žalobu o neplatnosť jednostranného právneho úkonu prevedenia žalobkyne na inú
prácu a to z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na takomto rozhodnutí
vzhľadom k tomu, že bolo preukázané, že k platnému prevedeniu žalobkyne na inú prácu
došlo iným právnym úkonom.
Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré
odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., teda, že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ súd prvého
stupňa a odvolací súd sa zaoberali platnosťou dvojstranného právneho úkonu medzi
účastníkmi súdneho konania prekročili rámec žalobkyňou vymedzeného predmetu konania
a vo veci platnosti dvojstranného právneho úkonu konali aj napriek tomu, že v tomto smere
nebol podaný návrh na začatie konania. V konaní pred súdom prvého stupňa ako aj
v odvolacom konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, nakoľko bol v oboch súdnych konaniach prekročený rámec predmetu súdneho
konania vymedzený v žalobnom návrhu žalobkyne z 3.6.1999. Navrhla preto rozsudky
oboch nižších súdov zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k podanému dovolaniu zo strany žalovaného nebolo podané.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte aj v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý
zo znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom
Občiansky súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou
zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
Žalobkyňa v podanom dovolaní však nenamietala procesné vady (tzv. zmäzočnosti)
v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. a tieto ani dovolací súd nezistil. Namietala, že predmetné
konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) tým, že tak súd prvého stupňa ako aj odvolací súd sa
zaoberal platnosťou dvojstranného právneho úkonu medzi účastníkmi súdneho konania a nie
platnosťou jednostranného právneho úkonu žalovaného a to listom z 28.5.1998 tak, ako bol
vymedzený v žalobe a teda prekročil rámec žalobkyňou vymedzeného predmetu konania
vo veci platnosti dvojstranného právneho úkonu aj napriek tomu, že v danom smere nebol
podaný návrh na začatie konania. K inej vade konania v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p., ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, môže dovolací
súd prihliadnuť len za podmienky prípustnosti dovolania, v dôsledku ktorého sa preň otvorí
možnosť prieskumnej činnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalobkyne nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p., ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému jej tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom,
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľky.
V dovolacom konaní nebola žalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalovanému (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142
ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo
v dovolacom konaní nebol podaný návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: