Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/322/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J. H., bývajúceho v O.

a 2/ M. H., bývajúcej v O., proti žalovanému P., so sídlom v O., o vyplatenie majetkových

podielov, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. , o dovolaní žalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 17. októbra 2007 sp.zn. rozhodol

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobcovia 1/, 2/ sa svojou žalobou domáhali podľa § 19 ods. 1 písm.b/ zák.

č. o úprave majetkových vzťahov a vyporiadaní majetkových nárokov

v družstvách (ďalej len ) zaplatenia 230 566,-- Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 29. februára 1996 do zaplatenia a to žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ zaplatenia

25 050,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 29. februára 1996 do zaplatenia a určenie

majetkového podielu do dedičstva po nebohej M. K. 291 046,-- Sk.

Okresný súd Poprad rozsudkom z 30. marca 2007 č.k. -399 rozhodol tak,

že žalobu žalobcu 1/ zamietol. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 2/ 19 529,-- Sk

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o nároku žalobkyne 2/ vo výške

24 950,-- Sk zastavil. Určil, že majetkový podiel po nebohej M. K. nar. X., zomrelej X., patrí

do dedičstva po nebohej v rozsahu sumy 139 882,-- Sk. V prevyšujúcej časti nárok čo do

istiny a zaplatenie úrokov zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania.

Zaviazal žalobcov 1/, 2/ zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu každého po 250,--

Sk a žalovaného 500,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Pri rozhodovaní vychádzal zo

skutkového zistenia, že pôvodní žalobcovia uplatnili vydanie majetkového podielu voči

žalovanému z transformácie družstva z 28. februára 1996. Mal za preukázané, že podľa

údajov z transformačného projektu boli vypočítané aj majetkové podiely žalobcov 1/, 2/ a

majetkový podiel nebohej M. K.. Mal za to, že žalobca 1/ je oprávnenou osobou podľa § 14

písm.d/ , teda má nárok na vydanie majetkového podielu do 30 dní od

písomného požiadania o vydanie majetkového podielu v transformačnom družstve v zmysle

Keďže písomnú výzvu doručil žalobca 1/ žalovanému 28.

februára 1996 bol žalovaný povinný vydať mu majetkový podiel do 90 dní, t.j. do 28. mája

1996. Súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovaným a preto

nárok žalobcu 1/ zamietol ako premlčaný podľa , keďže

všeobecná trojročná premlčacia lehota začala plynúť žalobcovi 1/ 29. mája 1996 a uplynula

28. mája 1999, pričom žaloba bola podaná až 5. mája 2000. Lehota na uplatnenie nároku

z transformácie družstva začala u žalobkyne 2/ plynúť 4. decembra 1992, kedy bol

transformačný projekt schválený a uplynula 4. decembra 1999, keďže nárok žalobkyne 2/

bolo potrebné posúdiť podľa , v zmysle ktorého bolo

povinnosťou družstva plniť až v lehote 7 rokov po schválení transformačného projektu.

Žalobkyňa 2/ tak mohla uplatniť svoj nárok najskôr 5. decembra 1999 a trojročná premlčacia

lehota jej uplynula 5. decembra 2002, a tak rozšírený nárok žalobkyne 2/ podaním došlým

25. februára 2005 považoval súd prvého stupňa za premlčaný. Tiež majetkový podiel nebohej

M. K. považoval súd prvého stupňa za premlčaný, preto priznal nárok len vo výške 139 882,--

Sk, čo bol nárok uplatnený v lehote. Rozšírenie žaloby postupne až na sumu 291 036,-- Sk

podaním z 25. februára 2005 mal za premlčaný, keďže premlčacia lehota uplynula

5. decembra 2002 a k rozšíreniu žaloby došlo až 25. februára 2005. Nároky žalobcov posúdil

podľa a , a námietku premlčania podľa všeobecných

ustanovení . Výrok o zamietnutí žaloby aj vo vzťahu k úrokom

z omeškania zdôvodnil ustanovením a

. Mal za to, že žalobcovia 1/, 2/ si pôvodne neuplatnili úrok

z omeškania, preto im tento nemohol byť priznaný. O trovách konania rozhodol podľa § 142

ods. 2 a o trovách štátu podľa

Na odvolanie žalobcov 1/, 2/ Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 17. októbra 2007

sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil v zamietavom výroku vo vzťahu

k žalobcovi 1/, vo výroku, ktorým bol nárok, čo do istiny v prevyšujúcej časti zamietnutý

a v zamietavom výroku o úroky z omeškania nad 17,6 % z istiny 19 529,-- Sk od 5. mája

2000 do zaplatenia. Zmenil rozsudok v časti o úroky z omeškania tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť žalobkyni 2/ z istiny 19 529,-- Sk 17,6 % úrok z omeškania od 5. mája

2000 do zaplatenia. Žalobcov 1/, 2/ zaviazal zaplatiť na účet súdu prvého stupňa každého

po 250,-- Sk a žalovaného 500,-- Sk všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Takto rozhodol, keď sa

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o premlčaní uplatnených nárokov žalobcov 1/, 2/

a to v rozsahu ustáleného súdom prvého stupňa. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne

posúdil úroky, keď odkázal na , keďže v danej veci ide

o záväzkový vzťah založený Uplatnené boli úroky z omeškania v zmysle

, teda za omeškanie dlžníka s plnením peňažného dlhu. V takom

prípade bolo dôvodné priznať úroky z omeškania vo výške žiadanej žalobkyňou 2/, preto

rozsudok súdu prvého stupňa v časti zaplatenia úrokov z omeškania vo vzťahu k žalobkyni 2/

zmenil tak, že tieto jej priznal vo výške 17,6 % z priznanej istiny od 5. mája 2000

do zaplatenia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/, keď

prípustnosť dovolania vyvodzovali z ustanovenia Mali za to, že

nesprávnou právnou kvalifikáciou (v otázke premlčania nároku) bola im odňatá možnosť

úspešne sa domáhať svojho práva na súde. Tiež vyčítali odvolaciemu súdu, že sa vôbec

nevysporiadal so skutočnosťou, či sa podané odvolanie žalobcov 1/, 2/ nejakým spôsobom

vzťahuje aj na nárok uplatnený pôvodnou žalobkyňou 3/, ktorá v priebehu konania

na prvostupňovom súde zomrela, pričom súd v konaní pokračoval so žalobkyňou 2/ ako jej

procesnou nástupkyňou a to najmä vo vzťahu k nepriznaným úrokom z omeškania. Žiadali

rozsudky oboch súdov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k dovolaniu žalobcov 1/, 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Rozsudok

odvolacieho súdu vo výroku vo vzťahu k žalobcovi 1/ je rozsudkom potvrdzujúcim, ktorý

nevykazuje znaky uvedené v (odvolací súd nevyslovil prípustnosť

dovolania) a prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť ani z ustanovenia ,

keďže dovolací súd vo veci nerozhodoval. Rozsudok odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobkyni

2/ je zmeňujúcim rozsudkom ( ) pokiaľ ide o úroky z omeškania, keďže

odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa jej tieto priznal. Týmto výrokom rozsudku

odvolacieho súdu bolo teda žalobe žalobkyni 2/ vyhovené, a preto treba vychádzať z toho, že

žalobkyňa 2/ nebola týmto výrokom negatívne dotknutá (nebolo rozhodnuté v jej neprospech)

a tak v uvedenom rozsahu je dovolanie podané tým, kto na podanie tohto mimoriadneho

opravného prostriedku nie je subjektívne oprávnený.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v ,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti

rozsudku podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa

Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je

postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto

ustanovenia. Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto

zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na žalobcami 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi

a žalobcom 1/, 2/ neznemožnil uplatniť procesné práva priznané im právnym poriadkom

na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Odňatie možnosti pred súdom konať

nemožno vidieť v právnych záveroch, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie.

Ustanovenie dáva odňatie možnosti konať pred súdom do súvislosti

výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie s právnym hodnotením veci zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej

činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretože

súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo

účastníka. Pokiaľ dovolatelia v dovolaní súdom vytýkajú, že nerozhodli o úrokoch

z omeškania, ktoré uplatnila pôvodná žalobkyňa 3/, dovolací súd poznamenáva, že

pripustením zmeny žaloby uznesením zo 14. marca 2005 č.k. -157 nárok

na plnenie (aj s uplatnenými úrokmi z omeškania) prestal byť predmetom konania

a súdy správne ďalej konali už len o žalobe o určenie, či majetkový podiel po nebohej

M. K. patrí do dedičstva po nej.

Nakoľko v danom prípade dovolanie nie je podľa prípustné a neboli

zistené ani vady konania uvedené v , dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že dovolanie žalobcov 1/, 2/ je neprípustné a preto ho odmietol (

v spojení s ).

Dovolací súd o náhrade trov konania rozhodol podľa

(s použitím analógie) v spojení s , keď neboli dané dôvody pre použitie

odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanému v súvislosti s dovolacím konaním žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová