Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9c8/377534.db327b.pdf
PDF · 94.9 KB
No categories available
2Cdo/295/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 295/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : J. Š., bývajúci
v T., zastúpený Mgr. G. H., advokátkou v T., proti žalovanému : P. K., bývajúci v P.,
zastúpenému Mgr. P. Š., advokátom v P., o zaplatenie 300 000,- Sk istiny s prísl., vedenej
na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 6 C 31/2005, o dovolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Trenčíne z 19. februára 2008 sp. zn. 19 Co 282/2007
t a k t o :
Dovolanie žalovaného o d m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 260,24 €,
do rúk alebo na účet jeho zástupkyne Mgr. G. H., advokátky v T., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu
z 27. júla 2007 č.k. 6 C 31/2005-110, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
300 000,- Sk s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 19.12.2002 do
zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 71 847,50 Sk k rukám právnej zástupkyne
žalobcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 15 668,- Sk do troch dní do rúk jeho
právnej zástupkyne Mgr. G. H..
Žalovaný podal proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm. f/ a § 238 ods. 3 O.s.p. s odôvodnením,
že mu postupom odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom tým, že odvolací
súd vykonal odvolacie pojednávanie dňa 19.2.2008 napriek tomu, že svoju neprítomnosť
ospravedlnil z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť. Kolidujúcim
pojednávaním bolo pojednávanie pred Okresným súdom Prievidza sp. zn. 11 C 88/2007
nariadené na deň 19.2.2008 o 9.00 hod., ktoré bolo nariadené na predchádzajúcom
pojednávaní v uvedenej veci dňa 22.1.2008, teda skôr ako žalovaný obdržal predvolanie na
pojednávanie v predmetnej veci a bolo nariadené na pojednávaní bez zaslania písomného
predvolania právnemu zástupcovi, nebolo teda možné dôvod na ospravedlnenie osvedčiť
písomným predvolaním. Prípustnosť podľa ustanovenia § 238 ods. 3 O.s.p. videl v tom, že ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Navrhol preto napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.
Žalobca vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalovaného navrhol dovolanie žalovaného
zamietnuť a zaviazať ho na úhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., a proti rozsudku
odvolacieho súdu je prípustné ešte v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 O.s.p.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom nevyslovil prípustnosť dovolania a nešlo ani
o prípad, že by sa odvolací súd v tejto veci odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu.
Keďže dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo
znakov uvedených v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., je zrejmé, že ide o prípad, v ktorom Občiansky
súdny poriadok dovolanie podľa citovaného zákonného ustanovenia nepripúšťa.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu
rozsudku ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p.
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo
uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo
závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu
o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej
alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom. Prípustnosť dovolania z hľadiska
ustanovenia § 237 O.s.p. pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie
odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 O.s.p., ale nastáva až
vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení
skutočne trpí.
So zreteľom na žalovaným tvrdený dôvod prípustnosti dovolania, sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, že
v prejednávanej veci mu postupom súdu bola odňatá možnosť pred ním konať (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1) odňatie možnosti
konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,
3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že
zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom
nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť
taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom
chránených záujmov, priznaným mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie
svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Dovolací súd preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených pod písmenami
a/ až g/ ustanovenia § 237 O.s.p., pričom nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti
dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. Nezistil ani podmienku prípustnosti
dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. na ktorú poukazoval dovolateľ. Z obsahu spisu je
zrejmé, že postupom odvolacieho súdu nebola žalovanému znemožnená realizácia tých
procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa
pojednávania, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod.). Predvolanie
na pojednávanie pred odvolacím súdom určené na 19. februára 2008 o 12.00 hod. bolo
zástupcovi žalovaného (splnomocnenému na jeho zastupovanie v celom konaní) doručené
6. februára 2008. Odvolaciemu súdu bolo 14. februára 2008 doručené písomné podanie
zástupcu žalovaného, v ktorom žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní
z dôvodu kolízie pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť. Postup odvolacieho súdu, ktorý
vec prejednal v neprítomnosti zástupcu žalovaného bol v súlade s ustanovením § 101 ods. 2
O.s.p. a žalovanému ním nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Sama kolízia
pojednávaní nie je totiž bez ďalšieho dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania
v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Zástupca žalovaného žiadne iné skutočnosti, ktoré by mohli
byť predpokladom pre uznanie existencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania
neoznačil.
Nakoľko prípustnosť dovolania žalovanému nemožno vyvodiť z ustanovenia § 238
O.s.p., ani z § 237 O.s.p., odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky jeho dovolanie v súlade
s ustanovením § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom
riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom
odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti a námietok dovolateľa.
V dovolacom konaní nebol žalovaný úspešný a právo na náhradu trov dovolacieho
konania vzniklo žalobcovi (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1
O.s.p.). Dovolací súd preto priznal žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 260,24 €,
ktoré zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi do rúk alebo na účet jeho zástupkyne
Mgr. G. H., do 3 dní. Trovy odvolacieho konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia a to
za jeden úkon právnej služby vyjadrenie k dovolaniu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č.
655/2004 Z.z.), kde jeden úkon právnej služby činí 253,94 € (§ 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 Z.z.) a režijný paušál 6,3 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: