Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
226/372183.d57287.pdf
PDF · 99.17 KB
No categories available
1Cdo/104/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 104/2008
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ľ., bývajúcej v P.,
2/ J., bývajúceho v P., 3/ M., bývajúceho v P., zastúpených v dovolacom konaní Advokátskou
kanceláriou JUDr. M., s.r.o., P., proti odporcovi S., so sídlom v B., o 6 288,29 € (189 441 Sk)
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 9 C 154/2006, o dovolaní
navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2008 sp. zn. 2 Co 18/07,
takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla
2008 sp. zn. 2 Co 18/07 a rozsudok Okresného súdu Poprad z 23. novembra 2006 č.k.
9 C 154/2006-45 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,
ul. 29. augusta č. 8.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Poprad rozsudkom z 23. novembra 2006 č.k. 9 C 154/2006-45 zamietol
návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im
189 441 Sk. Navrhovatelia tvrdili, že odporca nesprávne vypočítal výšku vdovského
dôchodku navrhovateľke 1/ ako aj výšku sirotských dôchodkov navrhovateľom 2/ a 3/ po
nebohom manželovi navrhovateľky 1/ a otcovi navrhovateľov 2/ a 3/, ktorý zomrel na
následky pracovného úrazu, keďže vychádzal z nesprávneho výpočtového základu; podľa ich
názoru výška dôchodkov mala byť vypočítaná zo súčtu všetkých príjmov nebohého, t.j. nielen
z invalidného dôchodku, ale aj z poberanej renty. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia
uzavrel, že odporca postupoval v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a na úkor
navrhovateľov nezískal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. Účastníkom
nepriznal náhradu trov konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., pretože navrhovatelia
úspech vo veci nemali a odporca si trovy konania neuplatnil.
Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 23. apríla 2008
sp. zn. 2 Co 18/07 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov
odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že
na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože ide o právny vzťah podľa
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 451 a nasl. Obč. zák. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia a žiadali, aby
dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Namietali, že
rozhodnutia o úprave vdovského dôchodku navrhovateľky 1/ a o úprave sirotských
dôchodkov navrhovateľov 2/ a 3/ sú diskriminačné a podľa ich názoru výška uvedených
dôchodkov nie je správna, nakoľko odporca opomenul skutočnosť, že manžel navrhovateľky
1/ v čase smrti mal okrem invalidného dôchodku nárok aj na stratu na zárobku – rentu, keď
dôvodom jeho invalidity a príčinou smrti bol pracovný úraz. Výšku vdovského a sirotských
dôchodkov mal preto odporca vypočítať zo súčtu príjmov manžela navrhovateľky 1/, nie
vychádzať iba z výšky invalidného dôchodku. Tvrdili, že takýmto porušením práv
navrhovateľov došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu a je možné aplikovať
§ 451 Obč. zák. v spojení s Ústavou Slovenskej republiky.
Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že Sociálna
poisťovňa pri výpočte a prepočtoch sumy dôchodkových dávok pre navrhovateľov 1/ až 3/
konala v intenciách platnej právnej úpravy.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr,
či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239
O.s.p. V ustanovení § 237 O.s.p. sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie
§ 238 O.s.p. upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu
vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení § 239 O.s.p. sú uvedené dôvody prípustnosti
dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.
V preskúmavanej veci navrhovatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,
ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže rozhodnutiu
odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor
v tejto veci a nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože by išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho
významu (§ 238 ods. 2, 3 O.s.p.), neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa
§ 238 ods. 2, 3 O.s.p. Dovolateľmi vytýkané nesprávne právne posúdenie veci ako dovolací
dôvod sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
podľa § 238 O.s.p., ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté
niektorou z vád uvedených v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (ide o prípad nedostatku právomoci
súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad
nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia
možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo
súdom nesprávne obsadeným).
V rámci tohto prieskumu dovolací súd ustálil, že rozhodnutiami nižších súdov došlo
k vade zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle § 237 písm. a/ O.s.p., t.j. že
oba nižšie súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.
Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto
prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p. do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí
prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Iné veci prejednávanú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to
ustanovuje zákon (§ 7 ods. 3 O.s.p.).
V tejto veci oba nižšie súdy nevyriešili otázku danosti právomoci súdu na jej
prejednanie a rozhodnutie správne. Za podstatnú (určujúcu) skutočnosť, z ktorej vyvodili
právomoc súdu, totiž vzali právnu kvalifikáciu veci navrhovateľmi v ich návrhu (že tu ide
o občianskoprávny vzťah: posúdenie splnenia podmienok pre vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa § 451 Obč. zák.) miesto toho, aby vychádzali z vlastného posúdenia
sporného právneho vzťahu podľa obsahu návrhu. Zjavne opomenuli, že súd právnym
posúdením veci navrhovateľmi, resp. účastníkmi viazaný nie je. To znamená, že aj keď
navrhovatelia, prípadne i spolu s odporcom tvrdia, že v ich právnej veci ide o riešenie
občianskoprávneho vzťahu, z obsahu návrhu (údajov o rozhodujúcich skutočnostiach) ale
vyplýva, že tomu tak nie je a vec preto do právomoci súdov nepatrí, súd z úradnej povinnosti
(ex offo) musí k tomuto neodstrániteľnému nedostatku podmienky konania (§ 104 ods. 1
O.s.p.) prihliadnuť, a to kedykoľvek za konania (§ 103 O.s.p.).
Z obsahu návrhu na začatie konania, ktorý navrhovatelia podali na súd prvého stupňa
23. júna 2006 vyplýva, že navrhovatelia nepovažujú za správne rozhodnutia odporcu, ktorými
bol navrhovateľke 1/ priznaný vdovský dôchodok, resp. upravený vdovský dôchodok
a rozhodnutia, ktorými bol navrhovateľom 2/ a 3/ priznaný sirotský dôchodok, resp. upravený
sirotský dôchodok, majúc za to, že odporca nesprávne (na úkor navrhovateľov) vypočítal
vdovský a sirotské dôchodky. Podľa ich názoru pri správnom vypočítaní vdovského
a sirotských dôchodkov mal poukazovať od 25.7.2004 mesačne navrhovateľke 1/ vdovský
dôchodok 9 226 Sk a pre každého z navrhovateľov 2/ a 3/ sirotský dôchodok po 4 613 Sk.
Aj keď navrhovatelia v tejto veci za predmet konania označujú vydanie bezdôvodného
obohatenia, zo skutočností nimi uvedených je jasné, že predmet konania netvorí právny
vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý je osobitným druhom občianskoprávneho
záväzkového vzťahu. Navrhovatelia nesúhlasia so spôsobom výpočtu uvedených
dôchodkových dávok odporcom ako príslušným orgánom, do ktorého kompetencie je
zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zverené takéto rozhodovanie, sledujú
dosiahnuť zmenu výpočtu týchto dávok podľa ich návrhu (zvrátenie príslušných rozhodnutí
odporcu), t.j. uplatňujú si nároky na dôchodkové dávky, čo nemôže tvoriť predmet
občianskoprávneho konania.
Podľa § 112 ods. 1 písm. a/ zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej
zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na
dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume,
ako patrí.
Uvedené posúdenie, či navrhovateľom patria alebo nepatria nimi tvrdené dávky vo
vyššej sume, než ako o nich odporca rozhodol v doterajších svojich rozhodnutiach, nepatrí do
posúdenia súdu v občianskoprávnom konaní, ale Sociálnej poisťovni, ktorá o týchto dávkach
rozhoduje podľa zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Keďže na rozhodovanie o nárokoch na dôchodkové dávky nie je daná právomoc súdu
v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 O.s.p. a ani podľa § 7 ods. 3 O.s.p., konanie pred okresným
i krajským súdom v predmetnej veci bolo postihnuté vadou zakladajúcou nielen prípustnosť,
ale aj dôvodnosť dovolania, pre ktorú vadu bolo potrebné oba rozsudky nižších súdov zrušiť,
zastaviť súdne konanie o postúpiť vec Sociálnej poisťovni ako orgánu, do právomoci ktorého
vec patrí (§ 243b ods. 3 O.s.p.).
Dovolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1
a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. januára 2009
JUDr. Jana Bajánková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková