Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/104/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ľ., bývajúcej v P.,

2/ J., bývajúceho v P., 3/ M., bývajúceho v P., zastúpených v dovolacom konaní Advokátskou

kanceláriou JUDr. M., s.r.o., P., proti odporcovi S., so sídlom v B., o 6 288,29 € (189 441 Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. , o dovolaní

navrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2008 sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla

2008 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Poprad z 23. novembra 2006 č.k.

-45 z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

Po právoplatnosti uznesenia vec postupuje Sociálnej poisťovni, so sídlom v Bratislave,

ul. 29. augusta č. 8.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Poprad rozsudkom z 23. novembra 2006 č.k. -45 zamietol

návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im

189 441 Sk. Navrhovatelia tvrdili, že odporca nesprávne vypočítal výšku vdovského

dôchodku navrhovateľke 1/ ako aj výšku sirotských dôchodkov navrhovateľom 2/ a 3/ po

nebohom manželovi navrhovateľky 1/ a otcovi navrhovateľov 2/ a 3/, ktorý zomrel na

následky pracovného úrazu, keďže vychádzal z nesprávneho výpočtového základu; podľa ich

názoru výška dôchodkov mala byť vypočítaná zo súčtu všetkých príjmov nebohého, t.j. nielen

z invalidného dôchodku, ale aj z poberanej renty. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozhodnutia

uzavrel, že odporca postupoval v súlade so a na úkor

navrhovateľov nezískal bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 a nasl. Obč. zák. Účastníkom

nepriznal náhradu trov konania s poukazom na , pretože navrhovatelia

úspech vo veci nemali a odporca si trovy konania neuplatnil.

Krajský súd v Prešove na odvolanie navrhovateľov rozsudkom z 23. apríla 2008

sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov

odvolacieho konania. V dôvodoch rozhodnutia sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že

na strane odporcu nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože ide o právny vzťah podľa

o sociálnom poistení, na ktorý nie je možné aplikovať ustanovenie

§ 451 a nasl. Obč. zák. Výrok o trovách odvolacieho konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia a žiadali, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie

z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Namietali, že

rozhodnutia o úprave vdovského dôchodku navrhovateľky 1/ a o úprave sirotských

dôchodkov navrhovateľov 2/ a 3/ sú diskriminačné a podľa ich názoru výška uvedených

dôchodkov nie je správna, nakoľko odporca opomenul skutočnosť, že manžel navrhovateľky

1/ v čase smrti mal okrem invalidného dôchodku nárok aj na stratu na zárobku – rentu, keď

dôvodom jeho invalidity a príčinou smrti bol pracovný úraz. Výšku vdovského a sirotských

dôchodkov mal preto odporca vypočítať zo súčtu príjmov manžela navrhovateľky 1/, nie

vychádzať iba z výšky invalidného dôchodku. Tvrdili, že takýmto porušením práv

navrhovateľov došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu a je možné aplikovať

Obč. zák. v spojení s .

Odporca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť. Uviedol, že Sociálna

poisťovňa pri výpočte a prepočtoch sumy dôchodkových dávok pre navrhovateľov 1/ až 3/

konala v intenciách platnej právnej úpravy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania sú upravené v ustanoveniach § 237, § 238 a § 239

V ustanovení sú stanovené podmienky prípustnosti dovolania proti

každému rozhodnutiu odvolacieho súdu bez ohľadu na jeho procesnú formu. Ustanovenie

upravuje dôvody prípustnosti dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu

vydaným vo forme rozsudku a v ustanovení sú uvedené dôvody prípustnosti

dovolania proti rozhodnutiam odvolacieho súdu vydaným vo forme uznesenia.

V preskúmavanej veci navrhovatelia napadli dovolaním rozsudok odvolacieho súdu,

ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďže rozhodnutiu

odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor

v tejto veci a nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil

prípustnosť dovolania, pretože by išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho

významu (, ), neboli splnené podmienky prípustnosti dovolania podľa

, Dovolateľmi vytýkané nesprávne právne posúdenie veci ako dovolací

dôvod sám osebe prípustnosť dovolania nezakladá.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ustanovení , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale komplexne sa zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté

niektorou z vád uvedených v až g/ (ide o prípad nedostatku právomoci

súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad

nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, o prípad odňatia

možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo

súdom nesprávne obsadeným).

V rámci tohto prieskumu dovolací súd ustálil, že rozhodnutiami nižších súdov došlo

k vade zakladajúcej prípustnosť a dôvodnosť dovolania v zmysle , t.j. že

oba nižšie súdy rozhodli vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu (v tomto

prípade súdu) riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.

Podľa do právomoci súdov v občianskom súdnom konaní patrí

prejednávanie a rozhodovanie sporov a iných právnych vecí, ktoré vyplývajú

z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ

ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávanú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to

ustanovuje zákon ( ).

V tejto veci oba nižšie súdy nevyriešili otázku danosti právomoci súdu na jej

prejednanie a rozhodnutie správne. Za podstatnú (určujúcu) skutočnosť, z ktorej vyvodili

právomoc súdu, totiž vzali právnu kvalifikáciu veci navrhovateľmi v ich návrhu (že tu ide

o občianskoprávny vzťah: posúdenie splnenia podmienok pre vydanie bezdôvodného

obohatenia podľa § 451 Obč. zák.) miesto toho, aby vychádzali z vlastného posúdenia

sporného právneho vzťahu podľa obsahu návrhu. Zjavne opomenuli, že súd právnym

posúdením veci navrhovateľmi, resp. účastníkmi viazaný nie je. To znamená, že aj keď

navrhovatelia, prípadne i spolu s odporcom tvrdia, že v ich právnej veci ide o riešenie

občianskoprávneho vzťahu, z obsahu návrhu (údajov o rozhodujúcich skutočnostiach) ale

vyplýva, že tomu tak nie je a vec preto do právomoci súdov nepatrí, súd z úradnej povinnosti

(ex offo) musí k tomuto neodstrániteľnému nedostatku podmienky konania (§ 104 ods. 1

) prihliadnuť, a to kedykoľvek za konania ( ).

Z obsahu návrhu na začatie konania, ktorý navrhovatelia podali na súd prvého stupňa

23. júna 2006 vyplýva, že navrhovatelia nepovažujú za správne rozhodnutia odporcu, ktorými

bol navrhovateľke 1/ priznaný vdovský dôchodok, resp. upravený vdovský dôchodok

a rozhodnutia, ktorými bol navrhovateľom 2/ a 3/ priznaný sirotský dôchodok, resp. upravený

sirotský dôchodok, majúc za to, že odporca nesprávne (na úkor navrhovateľov) vypočítal

vdovský a sirotské dôchodky. Podľa ich názoru pri správnom vypočítaní vdovského

a sirotských dôchodkov mal poukazovať od 25.7.2004 mesačne navrhovateľke 1/ vdovský

dôchodok 9 226 Sk a pre každého z navrhovateľov 2/ a 3/ sirotský dôchodok po 4 613 Sk.

Aj keď navrhovatelia v tejto veci za predmet konania označujú vydanie bezdôvodného

obohatenia, zo skutočností nimi uvedených je jasné, že predmet konania netvorí právny

vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorý je osobitným druhom občianskoprávneho

záväzkového vzťahu. Navrhovatelia nesúhlasia so spôsobom výpočtu uvedených

dôchodkových dávok odporcom ako príslušným orgánom, do ktorého kompetencie je

o sociálnom poistení zverené takéto rozhodovanie, sledujú

dosiahnuť zmenu výpočtu týchto dávok podľa ich návrhu (zvrátenie príslušných rozhodnutí

odporcu), t.j. uplatňujú si nároky na dôchodkové dávky, čo nemôže tvoriť predmet

občianskoprávneho konania.

Podľa o sociálnom poistení v znení

neskorších predpisov dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej

zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa

vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na

dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka priznala v nižšej sume,

ako patrí.

Uvedené posúdenie, či navrhovateľom patria alebo nepatria nimi tvrdené dávky vo

vyššej sume, než ako o nich odporca rozhodol v doterajších svojich rozhodnutiach, nepatrí do

posúdenia súdu v občianskoprávnom konaní, ale Sociálnej poisťovni, ktorá o týchto dávkach

rozhoduje podľa o sociálnom poistení.

Keďže na rozhodovanie o nárokoch na dôchodkové dávky nie je daná právomoc súdu

v zmysle ustanovenia a ani podľa , konanie pred okresným

i krajským súdom v predmetnej veci bolo postihnuté vadou zakladajúcou nielen prípustnosť,

ale aj dôvodnosť dovolania, pre ktorú vadu bolo potrebné oba rozsudky nižších súdov zrušiť,

zastaviť súdne konanie o postúpiť vec Sociálnej poisťovni ako orgánu, do právomoci ktorého

vec patrí ( ).

Dovolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková