Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/182/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ J., bývajúceho v M.,

2/ A., bývajúcej v M., oboch zastúpených JUDr. J., advokátom v H., proti žalovaným 1/ M.,

bývajúcej v M., 2/ J., bývajúcemu v Š., 3/ M., bývajúcemu v M., 4/ J., bývajúcej v M., 5/ J.,

bývajúcemu v M., o 3 908,28 € (117 740,90 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom

súde Michalovce pod sp. zn. , o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 27. mája 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaným nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Michalovce rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. -315 uložil

žalovaným 3/ a 4/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 17 440 Sk (578,90 €)

so 17,6 % úrokmi z omeškania z tejto sumy od 31. októbra 2000 do zaplatenia do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; voči žalovaným 1/, 2/ a 5/ žalobu zamietol a zamietol žalobu aj

v prevyšujúcej časti. Žalobcom vo vzťahu k žalovaným 3/ a 4/ náhradu trov konania

nepriznal. Žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania

žalovaným 1/ a 2/ každému po 61 275 Sk (2 033,96 €) a žalovanému 5/ 46 756 Sk

(1 552,01 €); štátu náhradu trov konania nepriznal. Pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal

zo zistenia o dôvodnosti žaloby len do výšky priznanej sumy a len proti žalovaným 3/ a 4/,

ktorí boli bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v čase (1993-1994), keď bezdôvodné

obohatenie vzniklo – došlo k výstavbe pivnice a k vynaloženiu investícii žalobcov, výšku

ktorých mal za preukázanú len po sumu 17 440 Sk (578,90 €) (§ 451 Obč. zák.); priznanie

úrokov z omeškania založil na ust. § 517 Obč. zák. a výroky o trovách konania na ust. § 142

ods. 1, 2 a

Na odvolanie žalobcov aj žalovaných Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd

rozsudkom z 27. mája 2008 sp. zn. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo

výroku o povinnosti žalovaných 3/ a 4/ zaplatiť žalobcom 17 440 Sk (578,90 €) s príslušným

úrokom z omeškania od 31. októbra 2000, vo výroku o zamietnutí žaloby proti ostatným

žalovaným, vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania

vo vzťahu k žalobcom a žalovaným 3/ a 4/ ( ). Zároveň zmenil rozsudok súdu

prvého stupňa vo výroku o trovách prvostupňového konania vo vzťahu k žalobcom

a žalovaným 1/, 2/ a 5/ tak, že uložil žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalovaným 1/, 2/ a 5/ náhradu trov konania 58 091 Sk (1 928,27 €) ( ). Žalobcom

1/ a 2/ uložil zaplatiť žalovaným 1/, 2/ a 5/ náhradu trov odvolacieho konania v sume

9 936 Sk (329,81 €) ().

Proti rozsudku odvolacieho súdu, okrem výroku, ktorým boli žalovaní 3/ a 4/

zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť 17 440 Sk (578,90 €) so 17,6 % úrokom

z omeškania od 31. októbra 2000 do zaplatenia, podali dovolanie žalobcovia 1/, 2/ a navrhli

tento rozsudok v napadnutej časti spolu aj s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že rozsudky nižších súdov sú nesprávne

a nezákonné a vydané v rozpore so zisteným skutkovým stavom z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Boli názoru, že zaviazaní mali byť spoločne a nerozdielne všetci

žalovaní a nárok mal byť priznaný v celom uplatnenom rozsahu.

Žalovaní vo vyjadrení navrhli dovolanie žalobcov ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom, pretože právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu možno napadnúť dovolaním

len vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

ods. 1 platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej

forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok. Ak dovolanie smeruje proti

rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, je prípustné

len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ). Dovolanie je tiež

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho

názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci ( ).

Žalobcami napadnutý rozsudok nevykazuje znaky ani jedného z uvedených

rozsudkov, pretože ním bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, pričom odvolací súd vo

svojom rozsudku (výroku) nevyslovil prípustnosť dovolania, a napadnutému rozsudku

odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu (od právneho názoru ktorého

sa odvolací súd preto ani nemal možnosť odchýliť).

Pokiaľ ide o to, že napadnutý rozsudok bol v časti o trovách prvostupňového konania

vo vzťahu k žalobcom a žalovaným 1/, 2/ a 5/ zmeňujúcim, treba uviesť, že dovolanie smeruje

v tejto časti proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má však

povahu uznesenia a túto povahu nestráca, hoci rozhodnutie o trovách s rozhodnutím o veci

súvisí a je v ňom zahrnuté ( ). Podmienky prípustnosti dovolania proti

uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanovení Prípustnosť dovolania

podľa v predmetnej veci (proti rozhodnutiu o trovách konania - potvrdzujúcemu

výroku, zmeňujúcemu výroku alebo výroku o trovách odvolacieho konania) neprichádza do

úvahy, keďže ustanovením je prípustnosť dovolania podľa ,

– okrem iného – vylúčená proti uzneseniu o trovách konania.

S prihliadnutím na zákonnú povinnosť ( ) skúmať vždy, či

dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom

niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , resp.

podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či v danej veci

nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, riadneho

zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, o prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, o prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným). Vady konania vymenované v § 237

neboli v dovolaní namietané a ani nevyšli najavo v dovolacom konaní.

Pokiaľ dovolatelia namietajú, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa ), je

treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav) je síce relevantným dovolacím dôvodom (rovnako ako iná vada konania

v zmysle ), samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá

základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby

teda tvrdenia žalobcov boli opodstatnené (dovolací súd sa nimi z tohto hľadiska nezaoberal),

nimi uvádzané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia,

nezakladali by ale prípustnosť dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či

odvolací súd použil na zistený skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne

aplikoval, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O takýto

prípad ale v danej veci nejde. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti

dovolania, nemožno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu.

Vzhľadom na uvedené, dovolacie konanie sa obmedzilo iba na fázu zisťovania

podmienok prípustnosti dovolania a nemohlo pokročiť do ďalšej fázy, t.j. preskúmania vecnej

správnosti napadnutého rozsudku, ktorú nesprávnosť dovolaním žalobcovia namietali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z týchto dôvodov dovolanie žalobcov 1/ a 2/ proti

rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok neprípustný ( v spojení s ).

V dovolacom konaní úspešným žalovaným vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1

a ). Dovolací súd však žalovaným náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože v dovolacom konaní žiadnu náhradu trov konania si neuplatnili (§ 151

ods. 1 ), keď trovy tohto konania im zjavne ani nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. januára 2009

JUDr. Jana Bajánková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková