Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/124/2008

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľky Mgr. Ľ. D. bytom v B., M. ul. č. X., zastúpenej

Mgr. M. D., bytom v B., M. ul. č. X., proti odporkyni Sociálnej poisťovni v Bratislave, Ul.

29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave zo 16. mája 2008, č. k. – 63, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 16. mája

2008, č. k. – 63 m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne z 27. novembra 2006

číslo X. v spojení s rozhodnutím z 5. septembra 2007 číslo X. a z 10. januára 2008 číslo X.

z r u š u j e a vracia vec odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. mája 2008, č. k. – 63,

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 27. novembra 2006 číslo X. v spojení s rozhodnutím z 5.

septembra 2007 číslo X. a z 10. januára 2008 číslo X., ktorým odporkyňa podľa § 65 a § 82

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) priznala navrhovateľke starobný dôchodok.

Po vykonaní dokazovania krajský zistil, že rozhodnutia odporkyne sú vecne správne,

lebo navrhovateľka preukázala dobu dôchodkového poistenia v období od 1. septembra 1965

do 1.augusta 1974 a od 2. novembra 1994 do 7. septembra 2004 získanú na území

Slovenskej republiky, predstavujúcu dobu poistenia v rozsahu 18 rokov a 134 dní, čím

navrhovateľka splnila podmienku potrebnej doby poistenia pre nárok na starobný dôchodok.

Dobu starostlivosti o deti do troch rokov veku v období od 1. augusta 1974 do 28. januára

1979, podľa názoru krajského súdu nebolo možné navrhovateľke hodnotiť, lebo podľa

Dohovoru medzi Československou republikou a Federatívnou ľudovou republikou

Juhosláviou o sociálnom poistení z 22. mája 1957 číslo (ďalej len „“) sa

započítava doba zamestnania a náhradná doba podľa vlastných právnych predpisov

zmluvného štátu. Z dôvodu, že § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení i § 169a zákona

č. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom zabezpečení“) odkazujú na hodnotenie náhradnej doby a náhradnej doby

vykonávanej v cudzine na predpisy, účinné v čase vykonávania tejto doby, (v spornom

prípade navrhovateľkinej doby starostlivosti o deti v čase od 1. augusta 1974 do 28. januára

1979, ktorú im poskytovala v bývalej Juhoslávii) odporkyňa správne posúdila hodnotenie

náhradnej doby navrhovateľky podľa predpisov platných a účinných v danom období.

Zaujal právny názor, že odporkyňa postupovala správne, keď nehodnotila

navrhovateľke dobu starostlivosti o deti od 1. augusta 1974 do 28. januára 1979, ktorú

vykonávala počas trvalého pobytu na území bývalej Juhoslávie, do obdobia dôchodkového

poistenia, lebo o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný

do 31. decembra 1975 ani o sociálnom zabezpečení, ktorý bol účinný

od 1. januára 1976, neumožňovali hodnotenie náhradnej doby vykonávanej v cudzine

do obdobia dôchodkového poistenia.

Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie navrhovateľka. Podľa jej názoru

krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci pred posúdením doby „starostlivosti o deti

vykonávanej počas trvalého pobytu na území bývalej Juhoslávie“ resp. „starostlivosti

vykonávanej na území bývalej Juhoslávie“ príp. „starostlivosti vykonávanej v bývalej

Juhoslávii“. Nevysporiadal sa s týmito tromi rozdielnymi pojmami a ani so skutočnosťou, že

dobu trvalého pobytu navrhovateľky na území Juhoslávie nikto nezisťoval a jej dĺžku

nevedela presne určiť ani navrhovateľka. Ku dňu podania odvolania sa navrhovateľke

podarilo zistiť len to, že dňa 25. marca 1981 nadobudla občianstvo bývalej Juhoslávie.

Namietala, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil vec zužujúcim a nesprávnym

výkladom zákona o sociálnom zabezpečení v závere o tom, že

neumožňoval hodnotenie náhradnej doby vykonávanej v cudzine, ako aj opomenutím Hlavy

IV, . Zisťovanie doby starostlivosti o deti v cudzine označila v tejto súvislosti

za právne bezvýznamné a žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a vrátil

vec odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom odporkyňa dobu starostlivosti o deti od 1. augusta

1974 do 28. januára 1979 započíta do obdobia dôchodkového poistenia.

Odporkyňa sa k odvolaniu vyjadrila podaním z 3. júla 2008, v ktorom žiadala

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľky treba vyhovieť.

Podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení.

Podľa § 255 ods. 1 tohto zákona sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj

zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred

1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako

obdobia dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky

získania najmenej jedného roka zamestnania.

Podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona o sociálnom zabezpečení, ktorý definuje pojem

„náhradné doby“, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítava sa doňho náhradná doba,

po ktorú sa rodič staral o dieťa do šiestich rokov veku alebo dlhodobo ťažko zdravotne

postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžaduje mimoriadnu starostlivosť alebo osobitne náročnú

mimoriadnu starostlivosť, ak nebolo umiestnené v zariadení pre takéto deti s celoročným

alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie dieťa vlastné (osvojené) a dieťa prevzaté do

starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Podľa § 169a zákona o sociálnom zabezpečení doby zamestnania a náhradné doby

v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov platných pred týmto dňom;

pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na

pobyt v cudzine.

Podľa účinného do 1. januára 1976, ak trvalo

zamestnanie aspoň rok, započítavajú sa do doby zamestnania aj tieto doby (náhradné doby):

písm. d) doba, po ktorú sa žena starala o dieťa (aj osvojené alebo iné dieťa, ktoré prevzala

do starostlivosti nahradzujúcej starostlivosť rodičov) vo veku do troch rokov alebo o

invalidného maloletého, ktorý potreboval stálu starostlivosť a nebol umiestnený v ústave

sociálnej starostlivosti;

Podľa ak doba zamestnania je aspoň rok,

započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj

tieto doby (náhradné doby): podľa písm. e) doba, po ktorú sa žena starala o dieťa

(aj osvojenca alebo iné dieťa, ktoré prevzala do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť

rodičov) vo veku do troch rokov alebo o invalidné maloleté dieťa, ktoré potrebovalo stálu

starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v ústave pre také deti;

Podľa ak pri rozhodovaní o nárokoch zo sociálneho poistenia treba

prihliadať k dobe trvania poistenia, zamestnania alebo inej činnosti, bude orgán sociálneho

poistenia každej Zmluvnej strany započítavať i dotyčné doby, ku ktorým sa prihliada podľa

právnych predpisov druhej Zmluvnej strany.

Podľa čl.13 pri určení dávok z dôchodkového poistenia podľa ustanovení tohto

budú orgány sociálneho poistenia oboch Zmluvných strán postupovať týmto

spôsobom:

a) orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán rozhodne podľa svojich

právnych predpisov a s použitím článku 4 tohto , či oprávnená osoba splňuje

podmienky pre získanie nároku na dávku;

b) ak sú splnené podmienky pre získanie nároku na dávku, určí orgán sociálneho

poistenia každej zo Zmluvných strán najskôr dávku tak, ako by celková doba poistenia

(zamestnania) započítaná podľa článku 4 tohto bola získaná výlučne podľa jeho

právnych predpisov;

c) nato orgán sociálneho poistenia každej zo Zmluvných strán určí sumu dávky, ktorú

je povinný poskytnúť, podľa pomeru doby poistenia (zamestnania), získanej podľa jeho

právnych predpisov, a celkovej doby poistenia (zamestnania), získanej podľa právnych

predpisov oboch Zmluvných strán.

Podľa ak právne predpisy jednej zo Zmluvných strán viažu

získanie, zachovanie a obnovenie nárokov alebo požívanie dávky na podmienku bydliska na

jej území, nebude sa táto podmienka vzťahovať na československých ani juhoslovanských

občanov, pokiaľ sa zdržujú na území druhej Zmluvnej strany.

Zo spisov vyplýva, že pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky nebola

do obdobia dôchodkového poistenia započítaná doba starostlivosti o deti do troch rokov, ktorú

im navrhovateľka poskytovala v dobe od 1. augusta 1974 do 28. januára 1979.

však obsahuje ustanovenie, podľa ktorého doba zamestnania a náhradná doba

sa započítava podľa vlastných predpisov zmluvnej strany a v tom čase účinné právne predpisy

takýto postup umožňovali a umožňovali ho aj v čase rozhodovania odporkyne o výške

starobného dôchodku navrhovateľky .

Predovšetkým treba pripomenúť, že ani ani

Zb. pri posudzovaní náhradnej doby, získanej starostlivosťou o dieťa do troch rokov veku

nerozlišovali, kde sa táto starostlivosť poskytovala a neurčovali, že starostlivosť má byť

poskytovaná na území vtedajšieho Československa. Starostlivosť o dieťa do troch rokov bola

bez akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa miesta jej poskytovania, považovaná za náhradnú

dobu. Podmieňovanie jej započítania do obdobia dôchodkového poistenia jej poskytovaním

na území Slovenskej republiky nezodpovedá zákonu.

Napokon aj z § 169a zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva priamo, že náhradné

doby v cudzine pred 1. májom 1990 sa hodnotia podľa predpisov platných pred týmto dňom;

pritom sa nevyžaduje splnenie podmienky povolenia česko-slovenských štátnych orgánov na

pobyt v cudzine.

Pokiaľ by „vykonávanie“ starostlivosti muselo byť uskutočňované len na území

Slovenskej (Československej) republiky, aby mohlo byť toto obdobie ako náhradná doba

započítané do obdobia dôchodkového poistenia pre potreby určenia výšky sumy starobného

dôchodku, potom by za náhradné doby nemohli byť považované žiadne časové obdobia,

počas ktorých sa rodič s dieťaťom zdržiava z akéhokoľvek dôvodu mimo územia vtedajšieho

Československa (teda napríklad obdobie dovolenky, návštevy príbuzných a podobne) čo

zrejme nebolo ani v minulosti cieľom právnej úpravy.

Krajský súd preto nepostupoval dôsledne v súlade so zákonom, keď pre posúdenie

zákonnosti rozhodnutia nevyžadoval od odporkyne podklady pre záver o dĺžke obdobia,

v ktorom navrhovateľka poskytovala starostlivosť svojim deťom vo veku do troch rokov

a nezisťovanie, či sa navrhovateľka o svoje deti v tomto období sama osobne a riadne

starala. Skutočnosť, či navrhovateľka starostlivosť poskytovala na území Slovenska alebo

inde, nie je z uvedeného hľadiska rozhodujúca, a to ani pre posúdenie započítania takéhoto

obdobia do doby dôchodkového poistenia podľa obsahu ani podľa obsahu v tom

čase účinných vnútroštátnych predpisov. Záver, že starostlivosť slovenskej štátnej

občianky o dieťa do troch rokov, poskytovanú mimo územia Slovenskej republiky

nemožno hodnotiť ako náhradnú dobu získanú v cudzine, ktorú podľa

Zb. a nemožno považovať za správny, lebo uvedené právne

predpisy neobsahovali ustanovenia, podľa ktorých by predpokladom pre hodnotenie

uvedenej doby ako doby náhradnej bolo splnenie podmienky pobytu na území vtedajšieho

Československa.

Navyše ani z rozhodnutia krajského súdu, ani z rozhodnutí odporkyne a napokon

ani z pripojených dávkových spisov nemožno zistiť, či odporkyňa pri výpočte výšky

starobného dôchodku navrhovateľky postupovala dôsledne podľa ustanovení ,

najmä čl. 4, 13 a 19 najmä z dôvodu, že sa nevysporiadala s tvrdením navrhovateľky, že

je poberateľkou starobného dôchodku z bývalej Juhoslávie, a že jej orgán sociálneho

zabezpečenia tohto štátu vykazuje obdobie od 1. augusta 1974 do 28. januára 1979 ako dobu

hodnotenú na Slovensku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval rozhodnutie súdu prvého stupňa

za vecne správne a z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodnutia odporkyne potvrdil,

postupoval odvolací súd podľa tak, že rozsudok Krajského súdu

v Bratislave zmenil spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku, lebo neboli

splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie.

Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude vo veci znova rozhodnúť s tým, že

v ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich náhradu

nepriznal, lebo úspešnej navrhovateľke v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová