Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/108/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny

Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. A. K., bytom v B. L. ul. č. X., proti odporkyni

Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2008, č. k.

– 85 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. marca

2008, č. k. – 85, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. marca 2008, č. k. –85,

potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. júla 2005 č. k. X. v spojení so zmenovým rozhodnutím

z 29. marca 2006, ktorým podľa o sociálnom zabezpečení v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 a § 261 ods. 1

o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení") priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 12 980 Sk

mesačne s účinnosťou od 1. januára 2004, zvýšený podľa § 293a ods. 2 zákona o sociálnom

poistení od júla 2005 na sumu 14 902 Sk mesačne.

Podľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala pri výpočte starobného

dôchodku navrhovateľa v súlade so zákonom, keď vypočítala jeho výšku podľa predpisov,

účinných od 1. januára 2004, aj podľa predpisov, účinných do 31. decembra 2003

a po porovnaní výšky obidvoch súm mu priznala starobný dôchodok v tej sume, ktorá bola

vyššia, lebo navrhovateľ, narodený dňa 8. mája 1940 požiadal o priznanie starobného

dôchodku od 1. januára 2004. Krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za správne aj

pri určení zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa, keď mu nepriznala po vzniku

nároku na starobný dôchodok zvýšenie za obdobie od 8. mája 2000 do 31. augusta 2003,

v ktorom navrhovateľ čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy a nebol zúčastnený na

dôchodkovom poistení.

Krajský súd tiež poukázal na to, že doba zamestnania a výška zárobkov ako aj

poskytnuté neplatené voľno bolo zo strany bývalého zamestnávateľa navrhovateľa

Ministerstva financií Slovenskej republiky potvrdené v evidenčných listoch dôchodkového

zabezpečenia, pričom za správnosť evidenčných listov zodpovedá organizácia, ktorá ich

vystavila a doba ako aj výška zárobkov bola hodnotená odporkyňou podľa týchto

evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ iné skutočnosti, ako sú

vykázané na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nepreukázal. Súd sa

nestotožnil s jeho tvrdením, že bol platený vo funkcii asistenta riaditeľa Európskej banky pre

obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) priamo Ministerstvom financií Slovenskej republiky,

lebo takáto skutočnosť by musela byť uvedená v jeho evidenčných listoch dôchodkového

zabezpečenia. Rovnako nezohľadnil tvrdenie navrhovateľa, že nevedel o skutočnosti, že

v období jeho pôsobenia v EBOR nebol zúčastnený na dôchodkovom poistení.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vlastnoručne podpísal

zamestnávateľom podanú odhlášku z dôchodkového poistenia. Preto napadnuté rozhodnutia

odporkyne ako vecne správne potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a namietal, že súd

nezistil riadne skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opätovne poukázal

na „problematické“ obdobie rokov 1997 až 2003, domáhal sa priznania zvýšenia starobného

dôchodku za obdobie od mája 2000 do decembra 2003. Tvrdil, že odporkyňa mu nezapočítala

do rozhodujúceho obdobia pre priznanie starobného dôchodku 128 dní odpracovaných v roku

2000 do 7. mája 2000 a opätovne uvádzal, že nevedel o skutočnosti, že mu zamestnávateľ

poskytol neplatené voľno a neplnil si povinnosti uhrádzať počas celej doby jeho činnosti

v zahraničí poistné na dôchodkové poistenie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého

stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c

(ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

navrhovateľa nemožno vyhovieť.

Podmienky priznania nároku na starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom

poistení.

Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky

a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred

1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí

alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, už

bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003

s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku

poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po

vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003

a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto

zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa

predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená

podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia

dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie

priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto

rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63

ods. 1 až 8 platia rovnako.

Podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak poistenec bol dôchodkovo poistený

po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho

časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako

súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia

po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma

starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných

po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení občanovi, ktorý je zamestnaný

po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný

dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360

kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa

vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní,

zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5%

priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.

Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania

nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby

neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenie § 10 tu neplatí,

ak sa zamestnanie nevykonáva.

Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v odvolacom konaní sa na

zdôraznenie jeho správnosti podľa obmedzil len na doplnenie niektorých

dôvodov, týkajúcich sa požiadavky navrhovateľa o zvýšenie jeho starobného dôchodku za

obdobie pôsobenia v EBOR.

Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ po splnení podmienok pre nárok na

starobný dôchodok bol ďalej nepretržite zamestnaný bez poberania tohto dôchodku. Jeho

zamestnávateľom bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a v sporných rokoch 2000

až 2003 pracoval ako asistent riaditeľa konštituencie pre Českú republiku, Maďarskú

republiku Slovenskú republiku a Chorvátsko v EBOR v Londýne. Z tohto dôvodu mu

zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy. Počas tohto obdobia nebol

účastníkom dôchodkového systému EBOR a bol odhlásený z dôchodkového poistenia

v Slovenskej republike.

Keďže navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred

1. januárom 2004 a bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný

k 31. decembru 2003, odporkyňa v súlade s § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

vypočítala výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, aj podľa

zákona o sociálnom poistení a priznala mu tú sumu, ktorá bola vyššia, t. j. sumu podľa zákona

o sociálnom poistení, pričom prihliadla aj na zvýšenie starobného dôchodku podľa § 66 ods. 2

zákona o sociálnom poistení za 122 dní v roku 2003, t. j. od ukončenia jeho pôsobenia

v EBOR do 31. decembra 2003.

K námietke navrhovateľa, že mu odporkyňa mala zvýšiť starobný dôchodok za celé

obdobie nepretržitého zamestnania po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok treba

uviesť, že podľa zákona o sociálnom poistení prichádza do úvahy takéto zvýšenie dôchodku

len vtedy, ak dôchodca získal po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto

dôchodku alebo jeho časti (za každých 30 dní zvýšenie o 0,5%) ďalšie dni dôchodkového

poistenia. Z dávkových spisov však vyplýva, že v spornom období navrhovateľ nebol

dôchodkovo poistený za čas, kedy vykonával prácu v EBOR, a preto mu takéto zvýšenie

nepatrí.

Aj zákon o sociálnom zabezpečení predpokladá zvýšenie starobného dôchodku

občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento

dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, a to za

každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého

sa vymeral dôchodok, resp. za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5%,

avšak pre zvýšenie starobného dôchodku sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú

doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (§ 23 ods. 1 a 2). Z dávkových spisov však

vyplýva, že navrhovateľ v období práce v EBOR čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy,

a preto mu nevznikol nárok na takéto zvýšenie ani podľa zákona o sociálnom zabezpečení.

Skutočnosť, že medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a EBOR existovali

dohody o príspevku na čiastočné financovanie funkcie, v ktorej navrhovateľ v EBOR pôsobil,

nemala vplyv na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo zo strany zamestnávateľa poskytnuté

pracovné voľno bez náhrady mzdy a ani nezakladala účasť navrhovateľa na dôchodkovom

poistení, lebo z vyplatenej odmeny navrhovateľ poistné na dôchodkové poistenie neodvádzal.

Tvrdenie navrhovateľa, že mu odporkyňa nezapočítala pre vznik nároku na starobný

dôchodok a pre určenie jeho výšky 128 dní odpracovaných v roku 2000 do 7. mája 2000

nezodpovedá obsahu spisov, lebo uvedenú dobu odporkyňa navrhovateľovi zohľadnila, o čom

svedčí aj údaj na druhej strane osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou

napadnutého rozhodnutia.

Rovnako nemožno zohľadniť námietku navrhovateľa, podľa ktorej nevedel, že počas

jeho pôsobenia v zahraničí zamestnávateľ zaňho neodvádzal poistné na dôchodkové poistenie,

lebo na odhláške z dôchodkového poistenia zo 16. septembra 1997 sa nachádza jeho podpis.

Ďalšie námietky navrhovateľa, svedčiace o jeho nespokojnosti s postupom

zamestnávateľa v tomto konaní neboli právne významné, preto sa nimi odvolací súd

nezaoberal.

Zo spisov vyplýva, že krajský súd dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci a pri

rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho názoru. Skutočnosti, ktoré by mohli

spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli v odvolacom konaní

zistené.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa

nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa potvrdil ako

vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a účastníkom

ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný,

a odporkyni žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová