Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6eb/371780.f93e96.pdf
PDF · 110.78 KB
No categories available
7So/108/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7 So 108/2008
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Marianny
Reiffovej, v právnej veci navrhovateľa Ing. A. K., bytom v B. L. ul. č. X., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 18. marca 2008, č. k.
5Sd/487/2005– 85 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. marca
2008, č. k. 5Sd/487/2005– 85, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 18. marca 2008, č. k. 5Sd/487/2005–85,
potvrdil rozhodnutie odporkyne z 29. júla 2005 č. k. X. v spojení so zmenovým rozhodnutím
z 29. marca 2006, ktorým podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) a § 259 a § 261 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sociálnom poistení") priznala navrhovateľovi starobný dôchodok v sume 12 980 Sk
mesačne s účinnosťou od 1. januára 2004, zvýšený podľa § 293a ods. 2 zákona o sociálnom
poistení od júla 2005 na sumu 14 902 Sk mesačne.
Podľa názoru krajského súdu odporkyňa postupovala pri výpočte starobného
dôchodku navrhovateľa v súlade so zákonom, keď vypočítala jeho výšku podľa predpisov,
účinných od 1. januára 2004, aj podľa predpisov, účinných do 31. decembra 2003
a po porovnaní výšky obidvoch súm mu priznala starobný dôchodok v tej sume, ktorá bola
vyššia, lebo navrhovateľ, narodený dňa 8. mája 1940 požiadal o priznanie starobného
dôchodku od 1. januára 2004. Krajský súd považoval rozhodnutie odporkyne za správne aj
pri určení zvýšenia starobného dôchodku navrhovateľa, keď mu nepriznala po vzniku
nároku na starobný dôchodok zvýšenie za obdobie od 8. mája 2000 do 31. augusta 2003,
v ktorom navrhovateľ čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy a nebol zúčastnený na
dôchodkovom poistení.
Krajský súd tiež poukázal na to, že doba zamestnania a výška zárobkov ako aj
poskytnuté neplatené voľno bolo zo strany bývalého zamestnávateľa navrhovateľa
Ministerstva financií Slovenskej republiky potvrdené v evidenčných listoch dôchodkového
zabezpečenia, pričom za správnosť evidenčných listov zodpovedá organizácia, ktorá ich
vystavila a doba ako aj výška zárobkov bola hodnotená odporkyňou podľa týchto
evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia. Navrhovateľ iné skutočnosti, ako sú
vykázané na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia nepreukázal. Súd sa
nestotožnil s jeho tvrdením, že bol platený vo funkcii asistenta riaditeľa Európskej banky pre
obnovu a rozvoj (ďalej len „EBOR“) priamo Ministerstvom financií Slovenskej republiky,
lebo takáto skutočnosť by musela byť uvedená v jeho evidenčných listoch dôchodkového
zabezpečenia. Rovnako nezohľadnil tvrdenie navrhovateľa, že nevedel o skutočnosti, že
v období jeho pôsobenia v EBOR nebol zúčastnený na dôchodkovom poistení.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ vlastnoručne podpísal
zamestnávateľom podanú odhlášku z dôchodkového poistenia. Preto napadnuté rozhodnutia
odporkyne ako vecne správne potvrdil.
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ a namietal, že súd
nezistil riadne skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opätovne poukázal
na „problematické“ obdobie rokov 1997 až 2003, domáhal sa priznania zvýšenia starobného
dôchodku za obdobie od mája 2000 do decembra 2003. Tvrdil, že odporkyňa mu nezapočítala
do rozhodujúceho obdobia pre priznanie starobného dôchodku 128 dní odpracovaných v roku
2000 do 7. mája 2000 a opätovne uvádzal, že nevedel o skutočnosti, že mu zamestnávateľ
poskytol neplatené voľno a neplnil si povinnosti uhrádzať počas celej doby jeho činnosti
v zahraničí poistné na dôchodkové poistenie. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
Odporkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s v spojení s § 246c
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nemožno vyhovieť.
Podmienky priznania nároku na starobný dôchodok upravuje zákon o sociálnom
poistení.
Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky
a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred
1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí
alebo zmene sumy dávky, za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, už
bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení suma starobného dôchodku
poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 1. januárom 2004, je po
vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31. decembru 2003
a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo ich časť, sa určí podľa tohto
zákona. Náhradné doby získané po vzniku nároku na starobný dôchodok sa posudzujú podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako suma určená
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. Ak rozhodujúce obdobie na určenie
priemerného osobného mzdového bodu je kratšie ako desať rokov, predlžuje sa toto
rozhodujúce obdobie pred 1. januárom 1994 tak, aby bolo desať rokov. Ustanovenia § 63
ods. 1 až 8 platia rovnako.
Podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ak poistenec bol dôchodkovo poistený
po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho
časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako
súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia
po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma
starobného dôchodku sa zvýši o 0,5% za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných
po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti.
Podľa § 23 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom zabezpečení občanovi, ktorý je zamestnaný
po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento dôchodok alebo jeho časť, invalidný
dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, sa zvyšuje starobný dôchodok za každých 360
kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa
vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok; ak občan nebol zamestnaný 360 kalendárnych dní,
zvyšuje sa starobný dôchodok za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5%
priemerného mesačného zárobku, z ktorého sa vymeriava, prípadne sa vymeral dôchodok.
Pre zvýšenie starobného dôchodku podľa odseku 1 sa do doby ďalšieho zamestnania
nezapočítavajú doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (odmeny, príjmu), doby
neospravedlnenej neprítomnosti v zamestnaní a náhradné doby; ustanovenie § 10 tu neplatí,
ak sa zamestnanie nevykonáva.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, v odvolacom konaní sa na
zdôraznenie jeho správnosti podľa § 219 ods. 2 OSP obmedzil len na doplnenie niektorých
dôvodov, týkajúcich sa požiadavky navrhovateľa o zvýšenie jeho starobného dôchodku za
obdobie pôsobenia v EBOR.
Z dávkového spisu vyplýva, že navrhovateľ po splnení podmienok pre nárok na
starobný dôchodok bol ďalej nepretržite zamestnaný bez poberania tohto dôchodku. Jeho
zamestnávateľom bolo Ministerstvo financií Slovenskej republiky a v sporných rokoch 2000
až 2003 pracoval ako asistent riaditeľa konštituencie pre Českú republiku, Maďarskú
republiku Slovenskú republiku a Chorvátsko v EBOR v Londýne. Z tohto dôvodu mu
zamestnávateľ poskytol pracovné voľno bez náhrady mzdy. Počas tohto obdobia nebol
účastníkom dôchodkového systému EBOR a bol odhlásený z dôchodkového poistenia
v Slovenskej republike.
Keďže navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok pred
1. januárom 2004 a bol po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný
k 31. decembru 2003, odporkyňa v súlade s § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení
vypočítala výšku starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom zabezpečení, aj podľa
zákona o sociálnom poistení a priznala mu tú sumu, ktorá bola vyššia, t. j. sumu podľa zákona
o sociálnom poistení, pričom prihliadla aj na zvýšenie starobného dôchodku podľa § 66 ods. 2
zákona o sociálnom poistení za 122 dní v roku 2003, t. j. od ukončenia jeho pôsobenia
v EBOR do 31. decembra 2003.
K námietke navrhovateľa, že mu odporkyňa mala zvýšiť starobný dôchodok za celé
obdobie nepretržitého zamestnania po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok treba
uviesť, že podľa zákona o sociálnom poistení prichádza do úvahy takéto zvýšenie dôchodku
len vtedy, ak dôchodca získal po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto
dôchodku alebo jeho časti (za každých 30 dní zvýšenie o 0,5%) ďalšie dni dôchodkového
poistenia. Z dávkových spisov však vyplýva, že v spornom období navrhovateľ nebol
dôchodkovo poistený za čas, kedy vykonával prácu v EBOR, a preto mu takéto zvýšenie
nepatrí.
Aj zákon o sociálnom zabezpečení predpokladá zvýšenie starobného dôchodku
občanovi, ktorý je zamestnaný po vzniku nároku na starobný dôchodok a nepoberá tento
dôchodok alebo jeho časť, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, a to za
každých 360 kalendárnych dní zamestnania o 6% priemerného mesačného zárobku, z ktorého
sa vymeral dôchodok, resp. za každých ďalších kalendárnych 90 dní zamestnania o 1,5%,
avšak pre zvýšenie starobného dôchodku sa do doby ďalšieho zamestnania nezapočítavajú
doby pracovného voľna bez náhrady mzdy (§ 23 ods. 1 a 2). Z dávkových spisov však
vyplýva, že navrhovateľ v období práce v EBOR čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy,
a preto mu nevznikol nárok na takéto zvýšenie ani podľa zákona o sociálnom zabezpečení.
Skutočnosť, že medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky a EBOR existovali
dohody o príspevku na čiastočné financovanie funkcie, v ktorej navrhovateľ v EBOR pôsobil,
nemala vplyv na skutočnosť, že navrhovateľovi bolo zo strany zamestnávateľa poskytnuté
pracovné voľno bez náhrady mzdy a ani nezakladala účasť navrhovateľa na dôchodkovom
poistení, lebo z vyplatenej odmeny navrhovateľ poistné na dôchodkové poistenie neodvádzal.
Tvrdenie navrhovateľa, že mu odporkyňa nezapočítala pre vznik nároku na starobný
dôchodok a pre určenie jeho výšky 128 dní odpracovaných v roku 2000 do 7. mája 2000
nezodpovedá obsahu spisov, lebo uvedenú dobu odporkyňa navrhovateľovi zohľadnila, o čom
svedčí aj údaj na druhej strane osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je prílohou
napadnutého rozhodnutia.
Rovnako nemožno zohľadniť námietku navrhovateľa, podľa ktorej nevedel, že počas
jeho pôsobenia v zahraničí zamestnávateľ zaňho neodvádzal poistné na dôchodkové poistenie,
lebo na odhláške z dôchodkového poistenia zo 16. septembra 1997 sa nachádza jeho podpis.
Ďalšie námietky navrhovateľa, svedčiace o jeho nespokojnosti s postupom
zamestnávateľa v tomto konaní neboli právne významné, preto sa nimi odvolací súd
nezaoberal.
Zo spisov vyplýva, že krajský súd dostatočne a riadne zistil skutkový stav veci a pri
rozhodovaní vychádzal zo správneho právneho názoru. Skutočnosti, ktoré by mohli
spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa neboli v odvolacom konaní
zistené.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu navrhovateľa
nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 219 OSP potvrdil ako
vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom
ich náhradu nepriznal, nakoľko navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný,
a odporkyni žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2009 JUDr. Elena Závadská, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová