Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/69/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana

Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD. v právnej veci

žalobcu Ing. T. T. N., so sídlom M., zastúpený advokátkou Mgr. S. G., M., proti žalovanému

Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/228/3205-15239/2006/991857-r zo

dňa 02.03.2006, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 10S/93/2006-

75 zo dňa 25.03.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č.k. -75 zo dňa 25.03.2008 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/228/3205-15239/2006/991857-r zo dňa 02.03.2006,

ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina II (ďalej aj správca dane)

č. /Drá zo dňa 06.12.2005, ktorým správca dane žalobcovi vyrúbil rozdiel

dane z prímov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2002 vo výške 751 896,-- Sk.

Žalovaný ako i správca dane svoje rozhodnutie zdôvodnili tým, že z dôkazov ktoré mali

-

k dispozícii nevyplýva, že ide výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie,

zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ktorého podmienky sú upravené v § 24 ods. 1

o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov.

Krajský súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v rozsahu dôvodov

uvedených v žalobe a žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže žalobca ako daňový subjekt

nemôže od správcu dane právom očakávať, že tento bude vyhľadávať dôkazy,

ktoré by prípadne mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. správca dane bude vyčkávať,

že takéto dôkazy si daňovník niekedy v budúcnosti zabezpečí. Uviedol, že žalobcovi

ako daňovému subjektu bolo zo strany správcu dane umožnené plniť si svoju dôkaznú

povinnosť, navrhnúť a vykonať dôkazy, avšak daňový subjekt svoje právo nevyužil

a preto potom skutočnosť, že daňový subjekt nepreukázal vo vzťahu k správcovi dane

skutočnosti, na ktoré bol vyzývaný, nemožno posúdiť na ujmu daňových orgánov.

Totiž za využívanie, resp. nevyužívanie príslušných zákonných opatrení nesie predovšetkým

zodpovednosť a aj s tým spojený následok, v konkrétnom prípade negatívny následok, práve

daňový subjekt. K tomuto záveru dospel krajský súd po tom, ako dospel k názoru , že nie je

povinnosťou správcu dane pod hrozbou uloženia sankcie, či iného poriadkového opatrenia,

vyzývať daňový subjekt na preukázanie skutočností, že došlo v danom prípade k vykonaniu

zdaniteľného plnenia. Takéto právo i povinnosť totiž vyplýva daňovému subjektu priamo

i zo zásad daňového konania, predovšetkým z a

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ).

Prvostupňový súd uviedol, že pokiaľ daňový subjekt spolu so žalobným návrhom

doložil súdu určitý podklad súpisu vykonaných prác na základe Zmluvy č. 1/2002

o poskytovaní poradenstva zo dňa 20.12.2001, tak takýmito listinnými dôkazmi sa krajský

súd v priebehu preskúmavacieho konania zo zákonných dôvodov nemohol zaoberať

a takýto dôkaz predložený až v preskúmavacom konaní pred súdom považoval za účelový

a celé konanie za konanie účelového charakteru s cieľom privodiť pre daňový subjekt

priaznivejšie rozhodnutie.

Krajský súd v Žiline uviedol, že pokiaľ žalobca uplatňoval námietky o tom, že daňové

orgány nepostupovali v súlade s v znení neskorších predpisov,

tak uvedené považuje za účelovú argumentáciu žalobcu, pretože žalovaný skutočne za daného

-

skutkového stavu nemal dôvod začínať vo vzťahu k daňovému subjektu akékoľvek vytýkacie

konanie. Práve naopak žalobca ako odvolateľ mal využiť inštitút odvolania upravený v § 46

citovaného zákona. Keďže v konaní nebolo preukázané pred daňovými orgánmi zo strany

žalobcu ako zo strany objednávateľa dodanie poradenských služieb poskytovateľkou

Pharm. Dr. M. T., nebola preukázaná ani jedna jediná konkrétna poradenská činnosť, z tohto

dôvodu nebolo možné , aby žalobcom uplatnené daňové výdavky boli uznané v súlade s § 24

ods. 1 a o daniach z príjmov

K námietke týkajúcej sa nulitnosti splnomocnenia pre zástupkyňu daňového subjektu-

žalobcu, A. P., krajský súd uviedol, že z obsahu plnomocenstva vyplýva, že daňový subjekt

splnomocnil p. A. P. na jeho „zastupovanie“, pri preberaní pošty, na vybavovanie všetkých

úkonov, na Krajskom úrade Žilina, Okresnom úrade Žilina, Okresnom úrade práce Žilina,

Okresnom súde Žilina, Daňovom úrade Žilina, vo všetkých bankách, vo firme E., a.s., vo

všetkých ostatných firmách, vo všetkých ostatných úradoch na území celej Slovenskej

republiky v plnom rozsahu, aj v prípade, keď je potrebné samostatné splnomocnenie.

V tomto prípade žalobca písomne udelil plnomocenstvo A. P. a aj úradne overil svoj podpis

na plnomocenstve. Krajský súd konštatoval, že dáva za pravdu žalovanému, že žalobca

hodnovernosť predmetného plnomocenstva vôbec nespochybnil v podanom odvolaní proti

rozhodnutiu správcu dane, ktoré bolo tiež doručované splnomocnenému zástupcovi, avšak

odvolanie nepodala splnomocnená zástupkyňa, ale samotný žalobca, pričom z obsahu

odvolania nevyplývala žiadna námietka smerujúca proti konaniu splnomocnenej zástupkyne

A. P. vo vzťahu k úkonom vykonaným jej osobou voči správcovi dane.

Krajský súd dospel k záveru, že pani A. P. skutočne v zmysle plnej moci udelenej jej

daňovým subjektom Ing. T. T. N., bola oprávnenou osobou na príslušné úkony vo vzťahu

k správcovi dane a podľa názoru krajského súdu následné spochybňovanie jej úkonov vo

vzťahu k správcovi dane je potrebné považovať iba za konanie účelového charakteru zo

strany daňového subjektu.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,

že sa nestotožňuje so záverom výroku, ku ktorému dospel Krajský súd v Žiline, že postup

žalovaného, ako aj správcu dane je zákonný, čo má za následok aj zákonnosť vydaných

-

rozhodnutí. Odvolateľ uviedol, že predmetné konanie správcu dane považuje za konanie

v rozpore s ustanoveniami § 2 ods. 1, § 20 ods. 1, § 15 ods. 1 , 2 , § 11 ods. 1 a § 9 ods. 3

Uvádza, že daňová kontrola je základným aktom daňového konania

a na daňové účely sa ňou rozumie podrobné preskúmanie účtovných prípadov a všetkých

dokladov potrebných pre určenie správnej daňovej povinnosti. Základným procesným

úkonom pre začatie tohto konania je spísanie zápisnice o začatí, z ktorej musí byť zrejmé

najmä: kto, kde a kedy daňové konanie vykonal, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, označenie

hlavného predmetu konania atď.

Pokiaľ ide o samotné zastúpenie daňového subjektu zástupcom a jeho konanie v rámci

výkonu daňovej kontroly, vychádzajúc práve z ustanovenia § 9 ods. 3 je podľa odvolateľa

zrejmé, že môže ísť o zastupovanie daňového subjektu osobou k tomu splnomocnenou,

ktorá svojim konaním vo vzťahu k správcovi dane zaväzuje samotného splnomocniteľa.

Ak v daňovom konaní za daňový subjekt koná zástupca, ktorý má udelené

plnomocenstvo, prvoradou zákonnou povinnosťou správcu dane a aj žalovaného je povinnosť

skúmať, či predložené plnomocenstvo má všetky náležitosti predpísané zákonom,

ako aj rozsah konania plnomocenstva, t.j., či predložené písomné plnomocenstvo oprávňuje

túto osobu aj ku konaniu priamo v daňovom konaní, resp. všetkých daňových konaniach,

ktoré prostredníctvom splnomocnenca zaväzujú samotný daňový subjekt.

Z obsahu splnomocnenia udeleného pani P. pri jeho gramatickom výklade ide o dve

rovnocenné vety a vyplývajú z neho dve oprávnenia a to:

- zastupovanie pri preberaní pošty – pričom nie je zrejmé, či vo vzťahu k pošte,

resp. štátnym orgánom a firmám. Už v tomto prípade je potrebné podľa žalobcu

spochybniť samotné doručovanie písomností správcom dane, ktorý pani P. považoval

za osobu oprávnenú k preberaniu písomnosti v daňovom konaní. Zo

samotného obsahu písomného splnomocnenia podľa odvolateľa takéto oprávnenie t.j.

preberanie písomnosti v daňovom konaní, pre pani P. nevyplýva,

- vybavovanie všetkých úkonov – pod pojmom „vybavovanie úkonov“ je potrebné

rozumieť, postaranie sa o získanie alebo uskutočnenie niečoho – zariadenie určitej

záležitosti, tzn. vybavovanie administratívnych a podobných záležitostí,

z ktorých nevznikajú zastúpenému priamo práva a povinnosti, ktoré by ho zaväzovali

ku konaniu a preto nie je možné tento pojem stotožniť s pojmom „zastúpenia

-

na konanie v daňovom konaní“. Pokiaľ by mal žalobca na mysli samotné zastupovanie

v jednotlivých konaniach, nešpecifikoval by v písomnom splnomocnení pojem

„vybavovanie“, ale uviedol by „zastupovanie, resp. úkony v konaní“ pred označenými

orgánmi.

Zástupcom v konaní je len ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene,

pričom z konania zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému tak,

ako by tento konal sám a to v rozsahu vymedzenom predmetným splnomocnením.

V písomnom splnomocnení udelenom pani P. absentuje splnomocnenie na konanie, ako aj

rozsah tohto konania, ktoré by zaväzovalo žalobcu ku vzniku práv a povinností.

V tomto prípade vedomostná sféra daňového subjektu nezbavuje správcu dane

zákonnej povinnosti pred začatím konania, skúmať oprávnenosť osoby na konanie vo vzťahu

k procesným úkonom zo strany správcu dane, resp. ak vzniknú pochybnosti o tejto skutoč-

nosti tieto odstrániť zákonným spôsobom. Na uvedenie nemá potom ani vplyv, či daňový

subjekt podal odvolanie sám, práve naopak v jeho prospech svedčí skutočnosť oprávnenosti

tvrdenia, že pani P. nebola oprávnená ku konaniam, ktoré by mali zaväzovať daňový subjekt.

Aj zo samotného zákonného ustanovenia v platnom znení

vyplýva, že musí ísť o „konanie“ v rozsahu udeleného plnomocenstva a nie o „úkony“.

Skutočnosť, že správca dane konal s osobou, ktorá v zmysle obsahu splnomocnenia nebola

k tomuto oprávnená, predstavuje vadu konania, ktorá má za následok nulitu správneho aktu

vydaného správcom dane, ako aj žalovaného. Potom odvolanie žalobcu, ako aj rozhodnutie

žalovaného smeruje proti niečomu, čo neexistuje.

K neuznaniu výdavku v celkovej výške 2 000 000,-- Sk za poskytnuté služby v zmysle

zmluvy zo dňa 20.12.2001, ktorý podľa tvrdenia žalovaného nie je výdavkom

na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmu podľa

v znení neskorších predpisov žalobca uviedol, že žalovaný posúdil jeho vylúčenie z dôvodu

nepreukázateľnosti nesprávne.

V prípade, ak daňový subjekt predložil v rámci odvolacieho konania právny podklad

k realizácii služieb ako dôkaz, z obsahu ktorého pre obe zmluvné strany vyplývajú vzájomné

povinnosti, potom bolo v súlade s v znení neskorších predpisov,

povinnosťou odvolacieho orgánu zaslať daňovému subjektu výzvu na preukázanie pravdivosti

-

týchto údajov (tzn. predloženie súpisu rozsahu poskytnutých služieb) s určením lehoty

a poučením o následkoch nevyhovenia výzve, pričom správca dane a ani odvolací orgán

nemôže vysloviť záver, že daňový subjekt nemal snahu preukázať uvedenú skutočnosť,

nakoľko toto vyvodenie je bez akéhokoľvek právneho podkladu a je predčasné.

S poukazom na skutočnosti uvádzané v žalobe navrhol žalobca súdu, ako vecne

a miestne príslušnému na rozhodnutie vo veci, aby vyniesol tento rozsudok: súd príslušný

na prejednanie veci mení rozsudok Krajského súdu v Žiline č. zo dňa 25.03.2008

tak, že ruší rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu II Žilina:

rozhodnutie č. I/228/3205-15239/2006/991857-r zo dňa 02.03.2006 a vec vracia na nové

konanie.

K podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že po oboznámení sa s odvolaním žalobcu

Ing. T. T. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 25.03.2008

konštatuje, že toto odvolanie vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu neobsahuje žiadne nové

skutočnosti, prípadne námietky. Žalobca v odvolaní uvádza tie isté námietky ako v žalobe.

Stanovisko žalovaného k týmto námietkam je uvedené vo vyjadrení žalovaného zo dňa

28.08.2006, ktoré bolo doručené na Krajský súd v Žiline dňa 28.08.2006.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ), na základe včas podaného odvolania žalobcu preskúmal

napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline a to v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní

a o odvolaní rozhodol podľa veta prvá v spojení s veta

druhá a napadnutý rozsudok v súlade s , ako vecne správny

potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne .

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skon-

štatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

-

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -75 zo dňa

25.03.2008 a zároveň zdôrazňuje, že krajský súd vecne správne rozhodol, keď sa vyrovnal

s námietkami žalobcu smerujúcimi ku konštatovaniu, že v rámci odvolacieho daňového

konania žalobca poukazoval na iné dôvody, ktoré smerovali proti rozhodnutiu správcu dane

než tie, ktoré obsahoval žalobný návrh.

Rovnako sa stotožnil s názorom krajského súdu, že nebola spochybnená hodnovernosť

plnomocenstva, ktorým splnomocnil žalobca p. A. P. na jeho zastupovanie, konkrétne na

preberanie pošty a na vybavovanie všetkých úkonov aj na Daňovom úrade Žilina, ako aj vo

všetkých ostatných firmách a aj na všetkých ostatných úradoch na území celej Slovenskej

republiky v plnom rozsahu, aj v prípade, keď je potrebné samostatné splnomocnenie, a to

z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutie správcu dane sa dostalo do vedomostnej sféry

samotného daňového subjektu a to napriek tomu, že mu nebolo rozhodnutie priamo

doručované, bolo doručené p. P., avšak v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,

ktoré sám žalobca ako odvolateľ podpísal, uvedenú skutočnosť nespochybnil, najmä to, že by

p. P. nebola oprávnenou splnomocnenou osobou, ktorá by za daňový subjekt mohla konať vo

vzťahu k správcovi dane.

Odvolací súd sa rovnako stotožnil s názorom krajského súdu, že nie je pochybnosti

o tom, že by p. A. P., skutočne v zmysle predloženej plnej moci s úradne overeným podpisom

Ing. T. T., bola oprávnenou osobou na príslušné úkony vo vzťahu k správcovi dane. Z tohto

dôvodu odvolací súd konštatuje, že pokiaľ odvolacím dôvodom bolo aj namietanie

oprávnenosti konania A. P., odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s tvrdením odvolateľa, že

samotná vedomostná sféra daňového subjektu nezbavuje správcu dane zákonnej povinnosti

pred začatím konania skúmať oprávnenosť osoby na konanie vo vzťahu k procesným úkonom

zo strany správcu dane, avšak je tu potrebné zároveň konštatovať, že krajský súd správne

uviedol, že predložené plnomocenstvo malo všetky požadované náležitosti tak, ako to

vyžaduje A. P. skutočne na základe plnej moci, ktorú jej

udelil žalobca dňa 12.01.2004, bola oprávnenou osobou na príslušné úkony vo vzťahu

k správcovi dane a preto tak, ako to správne konštatoval krajský súd, následné

spochybňovanie jej úkonov vo vzťahu k správcovi dane, je potrebné v tomto prípade

považovať len za účelové konanie daňového subjektu, keďže žalobca uvedené dôvody

nespochybnil už v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.

-

Konanie podľa druhej hlavy piatej časti , teda konanie o žalobách podaných

proti právoplatným rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v Občianskom súdnom

poriadku tak, že súd preskúmava administratívne rozhodnutie len v rozsahu žalobných

resp. odvolacích dôvodov, v ktorých účastník vidí nezákonnosť postupu a rozhodnutia

správneho orgánu a ukrátenie na svojich právach, čo v nadväznosti na právnu úpravu

povinností odvolacieho daňového orgánu podľa , ktorá je

odlišná od úpravy povinností odvolacieho orgánu preskúmať prvostupňové rozhodnutie

v konaní podľa o správnom konaní (správny poriadok)

ako aj s poukazom na ustanovenie , podľa

ktorého odvolávajúci môže odvolanie doplniť alebo pozmeniť najneskôr do 15 dní odo dňa

jeho podania, v tejto veci znamená, že žalobca mohol namietať nezákonnosť rozhodnutia

napádaného v žalobe a v odvolaní proti rozsudku krajského súdu, len v rozsahu dôvodov

uplatnených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane.

Pokiaľ teda v žalobe a aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu žalobca

len vysvetľoval dôvody nenaplnenia svojej dôkaznej povinnosti a to s odkazom na usta-

novenie v znení neskorších predpisov, tak v tejto časti

sa rovnako odvolací súd stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že obrana odvolateľa je

účelová, keďže daňové orgány v tomto prípade nemali dôvod začínať vo vzťahu k daňovému

subjektu akékoľvek vytýkacie konanie, pretože ustanovenie § 41 výlučne upravuje konanie

vytýkacie, ktoré je charakteristické tým, že po predložení daňového priznania alebo hlásenia

správca dane skontroluje jeho formálne náležitosti. Ak daňové priznanie alebo hlásenie

alebo doklady predložené daňovým subjektom sú zrejme nepravdivé, neúplné alebo nesprávne,

resp. údaje ním uvedené sú nepravdivé, oznámi správca dane daňovému subjektu svoje

pochybnosti a vyzve ho, aby sa k veci vyjadril v určenej lehote. Daňový subjekt môže

pochybnosti odstrániť tým, že sa k nim vyjadrí, neúplné údaje doplní, nepravdivé údaje opraví

a pravdivosť spochybnených údajov preukáže, resp. vysvetlí nejasnosti. V tomto prípade však

o vytýkacie konanie nešlo, išlo o iné štádium daňového konania, ktoré bolo začaté na základe

oznámenia o výkone daňovej kontroly zn. /Eikl zo dňa 23.05.2005.

Odvolací súd považoval na základe uvedeného odvolanie žalobcu za nedôvodné,

rozsudok krajského súdu za vecne správny a preto ho v súlade s ,

potvrdil.

-

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa

v spojení s veta prvá a v spojení s tak, že žalobcovi,

ktorý nemal v odvolacom konaní úspech, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. januára 2009

JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.

predseda senátu

za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková