Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c13/372810.7d0819.pdf
PDF · 178.21 KB
No categories available
3Sžf/5/2009
Najvyšší súd 3 Sžf 5/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana
Rumanu a členiek senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD., v právnej veci
žalobcu: U. P., s.r.o., M., zastúpený: JUDr. Z. K., advokát, B., proti žalovanému: Daňové
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica č. 13, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/226/3134-26664/2008/990565-r zo dňa 12.03.2008
a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S 39/2008-87 zo dňa
21.10.2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 13S 39/2008-87 zo dňa 21.10.2008 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného
č. I/226/3134-26664/2008/990565-r zo dňa 12.03.2008 a rozhodnutie Daňového úradu
Trenčín č. 645/230/96340/07/Fer zo dňa 28.11.2007 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2
písm. a/, c/ OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 187,72 EUR
do 30 dní od doručenia rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Z. K., B..
O d ô v o d n e n i e
Krajský súd v Trenčíne vydal dňa 21.10.2008 rozsudok, ktorým zamietol žalobu
žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/226/3134-
26664/2008/990565-r zo dňa 12.03.2008, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane zo dňa 28.11.2007, ktorým bol znížený žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty (ďalej len DPH) uvedený v daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie
september 2006 o sumu 715 643,-- Sk a bol mu priznaný nadmerný odpočet v sume -2 650,-- Sk.
Krajský súd napadnutý rozsudok zdôvodnil tak, že skutkový stav nebol medzi
účastníkmi konania sporný, rozdielny názor majú účastníci na zákonnosť nadmerného
odpočtu, t.j. či žalobca porušil § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len zákon o DPH) pri uplatnení nadmerného odpočtu za september 2006,
keďže žalobca nevedel objasniť zámery a spôsob využitia budovaných inžinierskych sietí,
nevedel pomenovať konkrétny účel použitia prijatých plnení, čím nepoznal, čo bude
predmetom dane, aké bude jeho plnenie na výstupe, preto podľa názoru krajského súdu
za daných okolností nedošlo v čase uplatnenia odpočítanej dane k splneniu zákonných
podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH za obdobie september 2006.
Uplatnenie nadmerného odpočtu dane za september 2006 sa podľa krajského súdu javí
z tohto dôvodu ako predčasné a pre nesplnenie zákonných predpokladov aj v rozpore
so zákonom. V žalobe žalobca poukazoval na možné posúdenie veci aj podľa ust. § 19 ods. 3
zákona o DPH (dodanie tovaru a služieb čiastkovo) ako aj ust. § 54 ods. 1 zákona o DPH
(úprava odpočítanej dane pri zmene účelu použitia), ale vzhľadom na zistený skutkový stav
krajský súd tieto námietky neakceptoval, keďže na použitie uvedených ustanovení zákona
neboli splnené zákonné podmienky a žalobca v odvolacom konaní tieto námietky neuplatnil.
Proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne podal včas odvolanie žalobca uvádzajúc,
že záver konajúceho súdu nemá oporu v právnom predpise upravujúcom uplatnenie
odpočítania DPH, keďže prvostupňový súd neoprel svoje tvrdenia o žiadne relevantné
zákonné ustanovenie. Odvolateľ namietal, že konajúci súd vyvodil jednoznačne chybný záver,
keď konštatoval, že odvolateľ nevedel pomenovať konkrétny účel ďalšieho použitia
predmetných plnení a z tohto tvrdenia vyvodil ďalšie nesprávne zdôvodnenie. Odvolateľ
v rámci daňového konania nevedel preukázať, či predmetné inžinierske siete budú predmetom
podnikania a to na predaj alebo nájom, pretože išlo o obdobie pred kolaudáciou dotknutých
inžinierskych sietí a to z dôvodu, že poznal reálnu situáciu, za akých podmienok možno
nakladať s inžinierskymi sieťami. Predmetné inžinierske siete boli dobudované až koncom
roku 2007, keď ich prenajal žalobca na základe Zmluvy o nájme plynárenského zariadenia
N 53/2007/RTS nájomcovi S. – D., a.s. s tým, že obsahom zmluvy bol záväzok, že najneskôr
do uplynutia doby, na ktorú bola zmluva dojednaná, účastníci zmluvy vzájomne prejednajú
podmienku uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva
k predmetu nájmu z predávajúceho (prenajímateľa) na kupujúceho (nájomcu). Následne
kúpnou zmluvou zo dňa 11.03.2008 odvolateľ predal predmetné plynárenské zariadenie
kupujúcemu S. – D., a.s., a momentálne Obecné zastupiteľstvo Obce Soblahov rozhoduje o
možnosti odplatného prevodu zvyšných inžinierskych sietí vybudovaných žalobcom do
vlastníctva Obce Soblahov.
Odvolateľ ďalej namietal nezrovnalosti vo vyjadrení konateľa spoločnosti S., s.r.o.,
Ing. P. M. v tom, že sa nemal vyjadriť, že by realizácia jednotlivých vykonaných prác bola
viazaná na jednotlivé poskytnuté preddavky a to, že konkrétne práce boli vykonané vždy až
po uhradení preddavku.
Odvolateľ uvádza, že si nemôže uplatniť odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie
september 2006 neskôr, teda až vtedy, keď mohol zamýšľané použitie na podnikateľské účely
preukázať a to v priebehu roku 2007, resp. 2008, pretože takýto postup zákon o DPH
odvolateľovi nepriznáva. Preto je názoru, že spôsob, ktorým postupoval bol jediný možný
aj korektný. Uviedol, že samotná konštrukcia zákona o DPH umožňuje, aby v prípade,
ak daňovník nepoužije dodané tovary a služby na podnikateľské účely, mohol upraviť
odpočítanú daň, konkrétne podľa § 54 citovaného zákona.
Na základe uvedeného navrhol odvolateľ Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
aby rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S 39/2008-87 zo dňa 21.10.2008 zmenil tak,
že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec vráti žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnil aj trovy konania.
K podanému odvolaniu sa vyjadril dňa 17.12.2008 žalovaný tak, že aj pri dodávkach,
ktoré ešte len majú byť dodané, možno odpočítať daň, avšak za podmienky, že dodávky
musia byť známe, konkrétne, čo vyplýva z § 71 ods. 2 zákona o DPH, ktorý upravuje
povinné náležitosti faktúry, medzi ktorým je okrem iného nutné uvádzať dátum, kedy bola
platba prijatá podľa ods. 1, množstvo a druh dodaného tovaru resp. druh dodanej služby,
čiže je potrebné poznať nadväznosť platby na druh a množstvo tovaru alebo rozsah a druh
dodanej služby. Žalovaný uviedol, že žalobca ako predávajúci predal pozemky spojené
so záväzkom dobudovať inžinierske siete. Daň pri predaji pozemkov, vrátane záväzku
na inžinierske siete nebola uplatnená, keďže k predaju došlo za stavu, keď žalobca
ako predajca – vystavovateľ faktúr, ešte nebol registrovaný ako platiteľ DPH, preto podľa
žalovaného aj v prípade predaja pozemkov nebola povinnosť daň platiť a odviesť ju do štátneho
rozpočtu a teda nemôže vzniknúť následne potom nárok na odpočet dane z tovarov a služieb
súvisiacich s týmto predajom pozemkov.
Žalobca v priebehu celého daňového konania neuviedol sám, ani na základe výzvy
správcu dane, jednoznačné zámery a spôsoby využitia budovaných inžinierskych sietí,
pričom uvádzal, že konečný spôsob využitia inžinierskych sietí bude stanovený po ich kolaudácii
z dôvodu, že spoločnosť môže budované dielo v budúcnosti využívať aj na činnosti
oslobodené od dane, kedy nevzniká nárok na odpočítanie dane. Žalobca musí vedieť označiť
konkrétny spôsob budúceho využitia diela, aby bol v daňovom konaní zistený a jasne
vyjadrený zámer využitia budovaného diela. Z tohto dôvodu postupoval správca dane
zákonne, keďže znenie § 54 zákona o DPH umožňuje platiteľovi upraviť odpočítanú daň,
ak v období nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok,
alebo ho vytvoril na vlastné náklady, sa zmení účel jeho použitia. Zákon predpokladá, že ak je
účel nadobudnutia investičného majetku stanovený platiteľom vopred, môže pri stanovenom
účele nastať jeho zmena.
Žalovaný považuje za zavádzajúce tvrdenie žalobcu, že v tomto prípade ide
o čiastkové dodanie služieb a tovaru a preto je nevyhnutné použiť napr. § 19 ods. 3 prvej vety
zákona o DPH, keďže v rámci daňového konania bola po celý čas posudzovaná faktúra
za prijatie preddavku, vystavená na základe prijatia platby vopred, keďže ani zo Zmluvy
o vykonaní diela zo dňa 08.06.2006 nevyplýva dodanie stavby čiastkovo, v zmysle § 19 ods. 3
zákona o DPH.
S poukazom na uvedené navrhol žalovaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky,
aby napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ktorým bola žaloba zamietnutá,
ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, ďalej len OSP) prejednal vec podľa § 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení
s § 250ja ods. 3 veta prvá OSP a rozsudok súd prvého stupňa zmenil a rozhodnutie
žalovaného ako aj správcu dane zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ OSP z dôvodu
nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného stavu veci.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho
spisu zistil, že sporným zostalo právne posúdenie predmetnej veci ako aj skutkový stav veci.
V tomto prípade správca dane vydal dňa 28.11.2007 rozhodnutie č. 645/230/96340/07/Fer,
ktorým znížil žalobcovi ako platiteľovi DPH nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie september 2006 o sumu 715 643,-- Sk a priznal žalobcovi nadmerný
odpočet v sume -2 650,-- Sk.
Proti rozhodnutiu Daňového úradu v Trenčíne sa žalobca odvolal a o odvolaní
rozhodlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. I/226/3134-
26664/2008/990565-r zo dňa 12.03.2008 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu
dane zo dňa 28.11.2007 potvrdilo.
V zdaňovacom období september 2006 uplatnil žalobca odpočítanie dane z pridanej
hodnoty na základe faktúr č.06079, 06080, 06081 od dodávateľa stavebných prác a dodávok,
spoločnosti S., s.r.o., D., na základe Zmluvy o dielo na stavbu I. P. – S..
Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ
s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú
alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou
dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2
až 4 a ním uplatnená z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11
a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.
Podľa § 54 ods. 1 zák.č. 222/2004 Z.z. platiteľ upraví odpočítanú daň, ak v období
nasledujúcom po zdaňovacom období, v ktorom nadobudol investičný majetok alebo ho vytvoril
na vlastné náklady, zmení účel jeho použitia.
Podľa § 54 ods. 2 zák.č. 222/2004 Z.z. investičným majetkom na účely tohto zákona
sú
a) hnuteľné veci, ktorých obstarávacia cena bez dane alebo vlastné náklady sú 100 000 Sk
a viac a ktorých doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok,
b) budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory,
c) nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových
priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu. 27)
Podľa § 54 ods. 3 zák.č. 222/2004 Z.z. zmenou účelu použitia investičného majetku
sa rozumie, ak platiteľ
a) investičný majetok, pri ktorom odpočítal daň, používa na dodávky tovarov a služieb
bez možnosti odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb s možnosťou
pomerného odpočítania dane,
b) investičný majetok, pri ktorom nemohol odpočítať daň, používa na dodávky tovarov
a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb
s možnosťou pomerného odpočítania dane,
c) investičný majetok, pri ktorom odpočítal pomernú výšku dane, používa na dodávky
tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane alebo na dodávky tovarov a služieb
bez možnosti odpočítania dane; za zmenu účelu použitia investičného majetku,
pri ktorom platiteľ odpočítal pomernú výšku dane, považuje sa aj zmena výšky
ročného koeficientu (§ 50 ods. 4) o hodnotu väčšiu ako 0,10.
Podľa § 54 ods. 4 zák.č. 222/2004 Z.z. obdobie na úpravu odpočítanej dane pri zmene
účelu použitia investičného majetku podľa odseku 1 je päť kalendárnych rokov vrátane roka,
v ktorom investičný majetok platiteľ nadobudol alebo na vlastné náklady vytvoril okrem
investičného majetku podľa odseku 2 písm. b) a c), pri ktorom je obdobie na úpravu desať
kalendárnych rokov, a obdobie na úpravu odpočítanej dane začína plynúť v roku,
v ktorom bol investičný majetok uvedený po prvýkrát do užívania. Ak platiteľ dodá
investičný majetok podľa odseku 2 písm. b) a c) pred uvedením do užívania a zmení účel
použitia, upraví odpočítanú daň v kalendárnom roku, keď dodá investičný majetok.
Zo znenia ust. § 54 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty vyplýva, že platiteľ DPH
môže upraviť odpočítanú daň až v období nasledujúcom po období, v ktorom nadobudol
investičný majetok, alebo ho vytvoril na vlastné náklady a zmenil účel jeho použitia,
čo znamená, že žalobca ako platiteľ DPH mohol zmeniť účel použitia investičného majetku,
ktorý stanovil alternatívne počas daňovej kontroly uvádzajúc, že bude buď predmetný
majetok prenajímať vlastníkom pozemkov, alebo bude tento majetok predaný tretej osobe.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca dostatočne vymedzil použitie zhotoveného diela
na účely svojho ďalšieho podnikania v súlade s § 49 ods.2 citovaného zákona a to uvedením
alternatívy účelu použitia zhotoveného diela na ďalšie podnikanie žalobcu. Pri oboch
alternatívach použije inžinierske siete na účely svojho podnikania ako platiteľ dane,
to znamená, že nájom alebo predajná cena inžinierskych sietí bude zdanená príslušnou
sadzbou DPH.
Zákonná úprava dane z pridanej hodnoty umožňuje, aby daňovník (žalobca) dodatočne
zmenil účel použitia investičného majetku v zmysle § 54 zákona o DPH, čo je možné
zrealizovať až v nasledujúcom zdaňovacom období po tom, ako investičný majetok
nadobudol.
Z obsahu administratívneho a súdneho spisu vyplýva, že žalobca uzavrel Zmluvu
o vykonaní diela ako objednávateľ so spoločnosťou S., s.r.o., D. (zhotoviteľ diela) dňa
08.06.2006. Z obsahu zmluvy, z článku IV. bod 2 vyplynulo, že dielo malo byť ukončené
a odovzdané ku dňu 15.09.2006. Predmetom diela bolo dodanie prístupovej komunikácie,
sídlištnej komunikácie, vodovodu, čerpacej stanice pitnej vody, vodovod – sídlištný rozvod,
splašková kanalizácia – stoky a rozvod, dažďová kanalizácia, verejné osvetlenie a plynovod.
Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 30.07.2007 Obec Soblahov vydala
kolaudačné rozhodnutie na prípojku elektro VN s trafostanicami, sídlištné rozvody VN a dňa
12.11.2007 kolaudačné rozhodnutie pre stavbu I. – P., S. – inžinierske siete, čerpacia stanica
vody – stavebná časť, verejné osvetlenie, plynovod pre investora U. P., s.r.o. T..
Dňa 20.12.2007 uzavrel žalobca ako prenajímateľ so spoločnosťou S. – D., a.s., B.
Nájomnú zmluvu o nájme plynárenského zariadenia.
Dňa 11.03.2008 žalobca ako predávajúci a S. – D., a.s., B. ako kupujúci uzavreli
kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej bol predaj STL plynovodu I. – P., S. v rozsahu stanovenom
v zmluve.
Podľa názoru senátu najvyššieho súdu žalobca dostatočne v daňovom konaní,
preukázal účel použitia diela, ktoré mu dodaného spoločnosťou S., s.r.o., a to uvedením
alternatívy účelu použitia inžinierskych sietí – na podnikanie - na prenájom alebo predaj.
Pokiaľ by prišlo k zmene účelu použitia inžinierskych sietí ako investičného majetku,
alebo k jeho spresneniu, proti tomu ako účel deklaroval žalobca ako platiteľ dane z pridanej
hodnoty v rámci daňového konania, malo by sa postupovať v súlade s § 54 zákona o DPH.
Z uvedených dôvodov dospel senát odvolacieho súdu k záveru, že v tomto prípade
správca dane a žalovaný nepostupovali v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z., keď správca dane
znížil žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty uvedený v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie september 2006 v rozpore s ustanovením § 49 ods. 2 citovaného
zákona, keďže žalobca alternatívne deklaroval spôsob použitia diela na účely ďalšieho
podnikania.
Prvostupňový súd nesprávne právne vec posúdil a preto odvolací súd zmenil rozsudok
Krajského súdu v Trenčíne a rozhodnutie správcu dane ako aj žalovaného zrušil a vec vrátil
žalovanému na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ OSP).
Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že vo veci je nedostatočne zistený
stav veci a to najmä z dôvodov neodstránených rozporov vo výpovedi konateľa spoločnosti
S., s.ro., D. – Ing. P. M. týkajúcich sa realizácie objednaného diela, jeho čiastočných dodávok
a preddavkov. Z tohto dôvodu boli rozhodnutia žalovaného aj správcu dane zrušené aj podľa
§ 250j ods.2 písm. c/ OSP pre nedostatočne zistený skutkový stav veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení § 250k ods. 1
veta prvá OSP tak, že priznal trovy na náhradu žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobca zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu
2 000,-- Sk, za podané odvolanie 2 000,-- Sk t.j. 2 x 66,39 EUR = 132,78 EUR.
Na základe písomnej výzvy súdu vyčíslil žalobca v lehote troch dní od jej doručenia
trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby – písomné podanie na súd
(odvolanie) týkajúce sa veci samej vo výške 48,63 EUR (1 465,-- Sk) a 1-krát režijný paušál
6,31 EUR (190 Sk). Súd priznal žalobcovi na náhradu odmenu za uplatnený úkon právnej
služby (odvolanie zo dňa 04.12.2008) a to výške podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č.655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška),
keďže predmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia
žalovaného, vo výške uplatnenej žalobcom 48,63 EUR + režijný paušál podľa § 16 ods. 3
vyhlášky, vo výške 6,31 EUR.
Trovy priznané na náhradu celkom 187,72 EUR (5 655,25 Sk), pozostávajúce zo súčtu
132,78 EUR+ 48,63 EUR + 6,31 EUR.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. januára 2009
JUDr. Ivan R u m a n a , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Alena Augustiňáková