Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d5d/372794.7c4e19.pdf
PDF · 119.33 KB
No categories available
4So/202/2007
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny
Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej
veci navrhovateľa M. J., bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so
sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2007, č.k.
3Sd/274/2006-78, rozhodol
t a k t o :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. júla
2007, č.k. 3Sd/274/2006-78, p o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. z 24. apríla
2006 - ktorým odporkyňa podľa § 273 ods. 5 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák.č. 461/2003 Z.z.“) priznala navrhovateľovi
starobný dôchodok od 1. januára 2005 v sume 2.909,- Sk mesačne, ktorý mu zároveň podľa §
293e zák.č. 461/2003 Z.z. od výplatného termínu dôchodku v júli 2005 zvýšila na sumu
3.206,- Sk mesačne - vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia odporkyne
a navrhovateľom predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci
rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie odporkyne
je nepreskúmateľné na základe nedostatku dôvodov. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že
odporkyňa sa napriek trvalým námietkam navrhovateľa otázkou aplikácie príslušných
ustanovení zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej v texte len „zák.č. 87/1991 Zb.“) absolútne nezaoberala a tvrdenia
navrhovateľa ignorovala. Súd v rámci odôvodnenia rozsudku tiež uviedol, že uveril
navrhovateľovi, že listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdu, navrhovateľ predložil aj
odporkyni, a ak došlo k ich strate, nič nebránilo odporkyni v tom, aby navrhovateľa opätovne
vyzvala na ich predloženie, resp. sama vykonala vo veci dokazovanie podľa ustanovení
zák.č. 461/2003 Z.z. S poukazom na uvedené je odporkyňa v ďalšom konaní povinná vyzvať
navrhovateľa, aby bezodkladne predložil všetky listinné dôkazy vo vzťahu k aplikácii zákona
č. 87/1991 Zb., tieto predložené listinné dôkazy správne posúdiť, dať možnosť
navrhovateľovi, aby sa k listinným podkladom rozhodnutia písomne vyjadril a len po takto
doplnenom dokazovaní bude môcť vo veci správne a zákonne rozhodnúť.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa.
Odôvodnila ho v podstate tým, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa zdôraznila,
že pre zanovitosť navrhovateľa a jeho neochotu predložiť relevantné dôkazy doteraz nemôže
opätovne posúdiť jeho nároky na dôchodok, pričom krajský súd uveril jeho tvrdeniam
o predložení dôkazov a k jej dôkazom vôbec neprihliadal. Krajský súd podľa odporkyne
„išiel vo svojom odôvodnení tak ďaleko, že ju poučil o tom, že ak sa uvedené dôkazy stratili
nič jej nebránilo, aby navrhovateľa vyzvala na ich opätovné predloženie“ a teda
prejudikoval, že dôkazy stratila, pričom o tom nemal žiadne dôkazy. V tejto súvislosti
poukázala na nerovnoprávne postavenie sporových strán v spore, keď krajský súd
bezdôvodne prihliadal iba k tvrdeniam navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že
navrhovateľ svojím nekonaním, nespolupracovaním s ňou spôsobuje prieťahy v konaní,
zbytočné súdne spory a sám seba uvádza do zlej sociálnej situácie. Pri riadnej spolupráci
navrhovateľa s odporkyňou by bolo o jeho dôchodkových nárokoch dávno rozhodnuté, bez
zbytočných súdnych sporov. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom súdu, že ignorovala
námietky navrhovateľa, ale práve naopak navrhovateľ ignoroval ju a nepreukázal, že jej
uvedené dôkazy predložil. Zároveň poukázala na skutočnosť, že krajský súd dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, hoci súčasne napadnuté rozhodnutie podrobne
preskúmal vo všetkých jeho častiach. Uvedenú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu
odôvodnenia rozsudku krajského súdu považovala za zjavný rozpor, a preto je odôvodnenie
rozsudku zmätočné. Vzhľadom na daný skutkový a právny stav navrhla, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a rozhodnutie, nakoľko odporkyňa ku dňu vydania rozhodnutia a ani po jeho vydaní
do podania odvolania, bez vlastnej viny nemohla prihliadať k dôkazom, ktoré navrhovateľ
predložil až súdu.
Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že
tvrdenie odporkyne, že s ňou nespolupracoval vo veci vybavenia jeho dôchodkových
záležitostí a že nepredkladal listinné dôkazy o nezákonnom prepúšťaní z práce, nezákonnej
väzbe a rehabilitácii v OÚNZ v Prešove a v KÚNZ v Košiciach, nezodpovedajú pravde.
Zdôraznil, že požadované doklady odovzdal osobne do podateľne odporkyne, ako aj jej
pobočky v Prešove. Podľa názoru navrhovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza
z dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených
dôvodov navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s ods. 2 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu
odporkyne nemožno priznať úspech.
Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ - za účelom preukázania ním
požadovaného započítania doby zamestnania pre účely priznania starobného dôchodku -
v priebehu konania pred súdom (15. mája 2007) predložil doklady týkajúce sa jeho
mimosúdnej rehabilitácie, ako aj pracovnoprávnych sporov. Taktiež z pripojeného
dávkového spisu odporkyne vyplýva, že na výzvu odporkyne zo 6. septembra 2007 jej
navrhovateľ predložil potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde
v Prešove pod sp.zn. 9Sd 6/2006 - kde predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia odporkyne č. X. z 11. októbra 2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť
navrhovateľa o starobný dôchodok - a to:
- rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k. 13 C 1733/1976-22 z 2. mája 1977 o neplatnosť
výpovede v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k. 11 Co 444/1977
z 3. augusta 1977,
- prípis riaditeľa OÚNZ v Prešove z 30. októbra 1990 Doc. MUDr. A. B., CSc., z ktorého
vyplýva, že na základe stanoviska odboru kontroly a sťažností v súčinnosti s právnym
odborom OÚNZ mu bola daná výpoveď zo strany organizácie v rozpore s právnymi
predpismi pre politické postoje v roku 1968, a preto bol prehlásený navrhovateľ za
rehabilitovaného,
- rozhodnutie rehabilitačnej komisie KÚNZ Košice zo 17. novembra 1990 o tom, že
rehabilitačná komisia pri KÚNZ Košice na svojom zasadnutí 7. novembra 1990 prejednala
žiadosť navrhovateľa o rehabilitáciu a po vypočutí svedka vydala rozhodnutie a vyslovila
navrhovateľovi plnú rehabilitáciu.
Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že odporkyňa, ktorá mala
vedomosť o horeuvedených skutočnostiach aj z iných konaní vedených v dávkových veciach
navrhovateľa, na tieto vôbec neprihliadla a napadnuté rozhodnutie vydala na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť opätovne o žiadosti
navrhovateľa z 11. januára 2006 (ktorou sa domáhal priznania starobného dôchodku
od 1. januára 2005), pričom pri rozhodovaní prihliadne aj na navrhovateľom tvrdené
skutočnosti ohľadne neplatného rozviazania pracovného pomeru na základe právoplatného
rozhodnutia súdu, ako aj nezákonného rozviazania pracovného pomeru pre politické postoje
v roku 1968 v intenciách § 24 zák.č. 87/1991 Zb. Odporkyňa svoje rozhodnutie aj náležitým
spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu sa vysporiadala s dôkazmi
predloženými navrhovateľom.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, pretože
úspešný navrhovateľ si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a odporkyňa nemala
v odvolacom konaní úspech (§ 224 ods. 1, § 250k ods. 1, § 250l ods. 2 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. januára 2009
Anna Žáková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová