Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4So/202/2007

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Anny

Žákovej a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej

veci navrhovateľa M. J., bytom M., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu so

sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o invalidný dôchodok,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. júla 2007, č.k.

-78, rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 10. júla

2007, č.k. -78, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej v texte rozsudku len „“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. X. z 24. apríla

2006 - ktorým odporkyňa podľa o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) priznala navrhovateľovi

starobný dôchodok od 1. januára 2005 v sume 2.909,- Sk mesačne, ktorý mu zároveň podľa §

293e od výplatného termínu dôchodku v júli 2005 zvýšila na sumu

3.206,- Sk mesačne - vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie a účastníkom náhradu trov

konania nepriznal.

V odôvodnení rozsudku uviedol, že po preskúmaní rozhodnutia odporkyne

a navrhovateľom predložených listinných dôkazov, súd dospel k záveru, že odporkyňa vo veci

rozhodla na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a rozhodnutie odporkyne

je nepreskúmateľné na základe nedostatku dôvodov. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že

odporkyňa sa napriek trvalým námietkam navrhovateľa otázkou aplikácie príslušných

ustanovení o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších

predpisov (ďalej v texte len „“) absolútne nezaoberala a tvrdenia

navrhovateľa ignorovala. Súd v rámci odôvodnenia rozsudku tiež uviedol, že uveril

navrhovateľovi, že listinné dôkazy, ktoré boli predložené súdu, navrhovateľ predložil aj

odporkyni, a ak došlo k ich strate, nič nebránilo odporkyni v tom, aby navrhovateľa opätovne

vyzvala na ich predloženie, resp. sama vykonala vo veci dokazovanie podľa ustanovení

S poukazom na uvedené je odporkyňa v ďalšom konaní povinná vyzvať

navrhovateľa, aby bezodkladne predložil všetky listinné dôkazy vo vzťahu k aplikácii zákona

č. , tieto predložené listinné dôkazy správne posúdiť, dať možnosť

navrhovateľovi, aby sa k listinným podkladom rozhodnutia písomne vyjadril a len po takto

doplnenom dokazovaní bude môcť vo veci správne a zákonne rozhodnúť.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa.

Odôvodnila ho v podstate tým, že krajský súd vychádzal pri rozhodovaní z nedostatočne

zisteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odporkyňa zdôraznila,

že pre zanovitosť navrhovateľa a jeho neochotu predložiť relevantné dôkazy doteraz nemôže

opätovne posúdiť jeho nároky na dôchodok, pričom krajský súd uveril jeho tvrdeniam

o predložení dôkazov a k jej dôkazom vôbec neprihliadal. Krajský súd podľa odporkyne

„išiel vo svojom odôvodnení tak ďaleko, že ju poučil o tom, že ak sa uvedené dôkazy stratili

nič jej nebránilo, aby navrhovateľa vyzvala na ich opätovné predloženie“ a teda

prejudikoval, že dôkazy stratila, pričom o tom nemal žiadne dôkazy. V tejto súvislosti

poukázala na nerovnoprávne postavenie sporových strán v spore, keď krajský súd

bezdôvodne prihliadal iba k tvrdeniam navrhovateľa. Odporkyňa ďalej uviedla, že

navrhovateľ svojím nekonaním, nespolupracovaním s ňou spôsobuje prieťahy v konaní,

zbytočné súdne spory a sám seba uvádza do zlej sociálnej situácie. Pri riadnej spolupráci

navrhovateľa s odporkyňou by bolo o jeho dôchodkových nárokoch dávno rozhodnuté, bez

zbytočných súdnych sporov. Odporkyňa vyjadrila nesúhlas s názorom súdu, že ignorovala

námietky navrhovateľa, ale práve naopak navrhovateľ ignoroval ju a nepreukázal, že jej

uvedené dôkazy predložil. Zároveň poukázala na skutočnosť, že krajský súd dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, hoci súčasne napadnuté rozhodnutie podrobne

preskúmal vo všetkých jeho častiach. Uvedenú skutočnosť vyplývajúcu z obsahu

odôvodnenia rozsudku krajského súdu považovala za zjavný rozpor, a preto je odôvodnenie

rozsudku zmätočné. Vzhľadom na daný skutkový a právny stav navrhla, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie a rozhodnutie, nakoľko odporkyňa ku dňu vydania rozhodnutia a ani po jeho vydaní

do podania odvolania, bez vlastnej viny nemohla prihliadať k dôkazom, ktoré navrhovateľ

predložil až súdu.

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že

tvrdenie odporkyne, že s ňou nespolupracoval vo veci vybavenia jeho dôchodkových

záležitostí a že nepredkladal listinné dôkazy o nezákonnom prepúšťaní z práce, nezákonnej

väzbe a rehabilitácii v OÚNZ v Prešove a v KÚNZ v Košiciach, nezodpovedajú pravde.

Zdôraznil, že požadované doklady odovzdal osobne do podateľne odporkyne, ako aj jej

pobočky v Prešove. Podľa názoru navrhovateľa napadnutý rozsudok krajského súdu vychádza

z dostatočne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia veci. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu

odporkyne nemožno priznať úspech.

Z podkladov spisu je zrejmé, že navrhovateľ - za účelom preukázania ním

požadovaného započítania doby zamestnania pre účely priznania starobného dôchodku -

v priebehu konania pred súdom (15. mája 2007) predložil doklady týkajúce sa jeho

mimosúdnej rehabilitácie, ako aj pracovnoprávnych sporov. Taktiež z pripojeného

dávkového spisu odporkyne vyplýva, že na výzvu odporkyne zo 6. septembra 2007 jej

navrhovateľ predložil potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci vedenej na Krajskom súde

v Prešove pod sp.zn. - kde predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia odporkyne č. X. z 11. októbra 2006, ktorým bola zamietnutá žiadosť

navrhovateľa o starobný dôchodok - a to:

- rozsudok Okresného súdu v Prešove, č.k. -22 z 2. mája 1977 o neplatnosť

výpovede v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č.k.

z 3. augusta 1977,

- prípis riaditeľa OÚNZ v Prešove z 30. októbra 1990 Doc. MUDr. A. B., CSc., z ktorého

vyplýva, že na základe stanoviska odboru kontroly a sťažností v súčinnosti s právnym

odborom OÚNZ mu bola daná výpoveď zo strany organizácie v rozpore s právnymi

predpismi pre politické postoje v roku 1968, a preto bol prehlásený navrhovateľ za

rehabilitovaného,

- rozhodnutie rehabilitačnej komisie KÚNZ Košice zo 17. novembra 1990 o tom, že

rehabilitačná komisia pri KÚNZ Košice na svojom zasadnutí 7. novembra 1990 prejednala

žiadosť navrhovateľa o rehabilitáciu a po vypočutí svedka vydala rozhodnutie a vyslovila

navrhovateľovi plnú rehabilitáciu.

Na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že odporkyňa, ktorá mala

vedomosť o horeuvedených skutočnostiach aj z iných konaní vedených v dávkových veciach

navrhovateľa, na tieto vôbec neprihliadla a napadnuté rozhodnutie vydala na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 potvrdil.

V ďalšom konaní bude povinnosťou odporkyne rozhodnúť opätovne o žiadosti

navrhovateľa z 11. januára 2006 (ktorou sa domáhal priznania starobného dôchodku

od 1. januára 2005), pričom pri rozhodovaní prihliadne aj na navrhovateľom tvrdené

skutočnosti ohľadne neplatného rozviazania pracovného pomeru na základe právoplatného

rozhodnutia súdu, ako aj nezákonného rozviazania pracovného pomeru pre politické postoje

v roku 1968 v intenciách Odporkyňa svoje rozhodnutie aj náležitým

spôsobom odôvodní, aby bolo zrejmé, či a v akom rozsahu sa vysporiadala s dôkazmi

predloženými navrhovateľom.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom odvolací súd nepriznal, pretože

úspešný navrhovateľ si v odvolacom konaní náhradu trov neuplatnil a odporkyňa nemala

v odvolacom konaní úspech (, , ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. januára 2009

Anna Žáková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová