Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
543/372712.7ec998.pdf
PDF · 127.99 KB
No categories available
5To/2/2008
N a j v y š š í s ú d 5 To 2/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obžalovaného Ing. A. B. pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,
ods. 5 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné na verejnom zasadnutí konanom dňa
29. januára 2009 o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 18.
decembra 2007, sp. zn. 1 T 30/2000, takto
rozhodol:
Podľa § 258 ods. 1 písm. d/, písm. e/ ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Na podklade § 259 ods. 3 Tr. por. a podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
sa obžalovanému Ing. A. B. , nar. X., bytom X., Č., ukladá trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006
sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu
v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 s použitím § 438b
zák. č. 498/2008 Z. z. sa mu ukladá peňažný trest vo výške 301 260 Sk (10 000 €).
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. sa mu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere
12 (dvanásť) mesiacov pre prípad úmyselného zmarenia jeho výkonu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Nitre bol obžalovaný Ing. B. uznaný
za vinného z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
1/
v dňoch 12. marca a 23. marca 1992 uzavrel s dodávateľom – firmou S. kúpnu
zmluvu, predmetom ktorej bol predaj rumu a iných liehovín na vývoz, ktorý tovar bol
následne fakturovaný bez dane z obratu s tým, že dopravu organizačne zabezpečuje odberateľ
a v súlade s touto zmluvou prostredníctvom firmy S. prevzal v štátnom podniku F.:
a/ dňa 25. marca 1992 8 064 litrových fliaš rumu, následne zabezpečil vyhotovenie
jednotnej colnej deklarácie s dátumom 19. marec 1992 opatrenej falošnou pečiatkou C.
s poznámkou „prejednané vo vývoze“ a medzinárodného prepravného listu č. X. s tým istým
dátumom, opatreného pečiatkou neexistujúcej firmy A. a
b/ v dňoch 27. marca až 31. marca 1992 8 064 litrových fliaš rumu,
22 080 pollitrových fliaš rumu a 14 380 pollitrových fliaš borovičky, následne zabezpečil
vyhotovenie jednotných colných deklarácií s dátumom 20. marca 1992 a 2. apríla 1992
opatrených falošnými pečiatkami a medzinárodných prepravných listov č. X. s dátumom
20. marca 1992, č. X. z 2. apríla 1992 opatrených pečiatkou firmy I.,
pričom vo všetkých týchto prípadoch deklaroval vývoz tovaru mimo územia ČSFR,
hoci vedel, že tento tovar neopustil hranice republiky, ale bol predaný v tuzemku,
v sa dôsledku čoho nedošlo k uhradeniu dane z obratu, čím skrátil štátny rozpočet Slovenskej
republiky o celkovú čiastku 2 390 784 Sk.
2/
a/ ako splnomocnená osoba firmy I., v štátnom podniku F. v Brne prevzal dňa
8. júna 1992, dňa 16. júna 1992 a dňa 9. júla 1992 celkove 60 000 pollitrových fliaš rumu,
pričom všetok uvedený tovar bol fakturovaný bez dane z obratu z dôvodu, že bude dodaný
pre firmu I., napriek tomu obžalovaný deklaroval vývoz colnými sprievodkami opatrenými
falošnými pečiatkami colnice hoci vedel, že tovar neopustil územie ČSFR a bol predaný
v tuzemsku, následkom čoho nedošlo k uhradeniu dane z obratu, čím skrátil štátny rozpočet
Slovenskej republiky o celkovú čiastku 2 640 000 Sk,
b/ ako splnomocnená osoba firmy I., na základe zmluvy č. X. zo dňa 23. apríla 1992
a jej dodatku zo dňa 28. mája 1992 prevzal v dňoch 5. mája, 13. mája, 25. mája a 28. mája
1992 v štátnom podniku S., celkom 80 040 pollitrových fliaš rumu, ktorý bol vyfakturovaný
bez dane z obratu, ako tovar určený do zahraničia, následne vo všetkých uvedených prípadoch
bol aj riadne preclený vnútroštátnou C. s tým, že bude vyvezený cez C., k čomu však nedošlo
a na základe pokynov obžalovaného boli zo zásielok odstránené colné plomby, tovar bol
mimo colného prechodu na Komárňanskej ulici v Bratislave preložený na neznáme vozidlá
a expedovaný v rámci Slovenskej republiky, čím skrátil štátny rozpočet Slovenskej republiky
o celkovú sumu 3 521 760 Sk.
Za to mu Krajský súd v Nitre podľa § 148 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 v znení
zák. č. 227/2005 Z. z. uložil trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Na výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej
skupiny.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný Ing. B. včas odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu písomným podaním, v ktorom namietal tú okolnosť, že mu
nebol preukázaný úmysel spôsobiť trestný čin, nakoľko konal len ako splnomocnenec
rakúskej právnickej osoby. Až následne zistil, že vlastne „naletel“ p. D.. Taktiež namietol tú
skutočnosť, že v dobe spáchania skutkov neexistovala samostatná Slovenskej republiky, teda
nedošlo ani k spôsobeniu škody štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky. Zástupca rakúskej
firmy bol prítomný pri podpise kúpnej zmluvy s dodávateľom alkoholu, teda by mal
zodpovedať on.
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd použil ustanovenie § 40 Tr. zák. vzhľadom
na tú okolnosť, že skutky sú z r. 1992, obžaloba bola podaná až po 8 rokoch v r. 2000
a doposiaľ nie je trestné stíhanie ukončené. Zároveň poukázal na svoj zlý zdravotný stav.
Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky navrhol na verejnom
zasadnutí odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Na podklade podaného odvolania obžalovaného Ing. B. Najvyšší súd Slovenskej
republiky v zmysle § 254 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých
výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo,
pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné iba čiastočne.
Krajský súd v Nitre vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy
na objasnenie skutkového stavu v súlade s ustanovením § 2 ods. 5 Tr. por. a tieto aj správne
vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 6
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, ako sa prvostupňový súd vysporiadal
s obranou obžalovaného, že skutku sa nedopustil a bol iba splnomocnencom bez právnej
zodpovednosti.
Obžalovaný doznal, že alkohol v uvedených množstvách odobral od dodávateľov,
s tým, že tento bude vyvezený do cudziny, teda bez dane z obratu.
Bol usvedčovaný aj svedeckými výpoveďami a listinnými dôkazmi, z ktorých bolo
nesporné, že ním odobratý alkohol určený na vývoz hranice ČSFR neprekročil.
Najvyšší súd nemá preto pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených
vo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania
na hlavnom pojednávaní a je nimi nepochybne preukázané, že obžalovaný skrátil daň
vo veľkom rozsahu.
Preto správne postupoval krajský súd, keď uznal obžalovaného vinným z trestného
činu skrátenia dane podľa § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. v znení zák. č. 227/2005 Z. z.
Aj odvolací súd považuje úvahy Krajského súdu v Nitre v otázke viny a právneho
posúdenia skutkov za správne a presvedčivé.
Z výpovedí svedkov - zástupcov predajcov je nepochybné, že nie I. D., ale obžalovaný
s nimi jednal o odbere, obaloch, množstve, cene, spôsobe dopravy i platby... práve
s obžalovaným dohodli, že im následne vráti potvrdené JCD a CMR. Pokiaľ sa D. zúčastnil
jednania tento do neho nezasahoval, nikto mu rokovanie neprekladal do maďarčiny alebo
nemčiny. Obžalovaný im následne poslal falošné colné sprievodky (svedok Ing. V., P.).
Výšku spôsobenej škody ako aj poškodeného ustanovila znalkyňa.
Vodiči zase potvrdili, že to bol práve obžalovaný, kto bol pri nakládke, prekladaní
alkoholu a tento ich aj vyplácal (sv. G.). Týmto mal aj následne vrátiť CMR, čo však neurobil.
Svedok S. potvrdil, že jednal priamo s obžalovaným (bod 1/ rozsudku), a teda nebol
ani formálne splnomocnenec.
Alkohol ním zakúpený vodič S. odviezol svedkovi D. do Nových Zámkov, ktorý ho
aj vyplatil, čo potvrdil aj svedok D. (bod 1b/), pričom ďalšiu zásielku taktiež u neho
skladoval. Ďalej bolo jednoznačne dokázané, že vývoz alkoholu bol deklarovaný falšovaním
dokladov a firma, ktorá ho mala prevziať v Budapešti neexistuje a firma I. D. v dobe skutkov
už nevykonávala činnosť, od októbra 1991 bola prevádzka firmy zastavená. Teda pokiaľ
obžalovaný predkladal splnomocnenie uvedenej firmy z 15. júna 1992, toto bolo od počiatku
neplatné a D. sa taktiež na trestnej činnosti obžalovaného podieľal.
Odvolací súd síce vyhodnotil odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu k výroku
o vine napadnutého rozsudku za neopodstatnené, avšak dospel k záveru, že v posudzovanej
trestnej veci mal súd prvého stupňa v súčasnom štádiu trestného konania aplikovať
ustanovenie § 40 ods. 1 Tr. zák., teda mal v prospech obžalovaného použiť tzv. mimoriadne
zmierňovacie ustanovenie.
Podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom
kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom.
Treba sa stotožniť s odvolacou námietkou, že od spáchania skutkov uplynulo skoro
17 rokov, aj keď skoro 4 roky nebolo možné konať pre zlý zdravotný stav obžalovaného.
Použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej trestným zákonom pri uvedenom
trestnom čine by bolo pre obžalovaného, za daných okolností, neprimerane prísne
a nezohľadňovalo by to neprimeranú dĺžku konania, čo by mohlo viesť k napadnutiu tejto
na Ústavnom súde (porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom
treste odňatia slobody a sám, pri nezmenenom výroku o vine, obžalovanému uložil trest
odňatia slobody za použitia zmierňujúceho ustanovenia § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006 a za splnenia podmienok uvedených v § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
účinného do 1. januára 2006 mu jeho výkon podmienečne odložil na primeranú skúšobnú
dobu.
Zároveň však, z dôvodov účelnejšej resocializácie obžalovaného, uložil tomuto
aj primeraný peňažný trest a jemu zodpovedajúci náhradný trest odňatia slobody.
Takto uložený trest splní svoj účel tak z pohľadu generálnej ako aj individuálnej
prevencie a zodpovedá kritériám uvedeným v § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 1. januára 2006.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 29. januára 2009
JUDr. Peter H a t a l a , v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová