Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/9/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: A. Bratislava, proti

žalovanému Z., zastúpený JUDr. R. spol. s r.o., Z. Bratislava, o návrhu na obnovu konania

vo veci sp. zn. , na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave č. k. -43 zo dňa 10. októbra 2008, takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. -43 zo dňa 10. októbra 2008

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh

na obnovu konania vo veci sp. zn. zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol,

že z obsahu spisu sp. zn. vyplýva, že žalobou došlou dňa 23. 04. 1993

na Obvodný súd Bratislava I., žalobca A., Bratislava, uplatnil voči žalovanému S., Bratislava,

nárok na zaplatenie faktúry č. 01/92Fa z 5.1.1992v sume 304 500 Kčs za dodávku a montáž 1.

časti interiéru budovy V., pobočka Levice, a faktúry č. 08/92Fa zo dňa

17. 02. 1992 v sume 395 000 Kčs za dodávku a montáž 2. časti interiéru budovy V., pobočka

Levice.

Z dôvodu vecnej nepríslušnosti bola vec postúpená Krajskému súdu v Bratislave,

ktorý platobným rozkazom z 27. augusta 1999 č. k. -31 uložil žalovanému

zaplatiť žalobcovi spornú sumu s trovami konania. Žalobca platobný rozkaz prevzal dňa

14. 09. 1999. Pri doručovaní platobného rozkazu žalovanému sa súdna zásielka vrátila späť

s tým, že adresát odmieta poštovú zásielku prevziať, potvrdiť a udať dôvod, zásielka sa vrátila

súdu dňa 17. 09. 1999. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 04. 10. 1999.

Podaním z 02. 03. 2001 navrhol žalobca vydať opravné uznesenie v časti označenia

žalovaného, kde je uvedené meno K., namiesto K.. Krajský súd v Bratislave uznesením z 09.

12. 2002 č. k. -59 rozhodol o oprave úvodnej časti (záhlavia) platobného rozkazu

č. k. -31 z 27. 08. 1999, kde pri označení priezviska žalovaného

opravuje tak, že správne má znieť K.. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

05. 03. 2004.

Návrhom zo dňa 09. 02. 2006 žalovaný navrhol obnovu konania vo veci sp. zn.

. V dôvodoch návrhu uvádza, že žalovaný bol nesprávne označený podľa výpisu

zo živnostenského registra, keď jeho obchodné meno bolo Z. K. S. S., R., a nie S..

Nárok žalobcu pochádza z dvoch hospodárskych zmlúv, a to: č. 09478/91 zo dňa

18. 09. 1991, kde odberateľ je označený ako S. S., R., štatutárny zástupca Z. K., a zmluvy zo

dňa 07. 01. 1992, kde odberateľ je označený ako S. S. – R. Bratislava, štatutárny zástupca Z.

K.. Pri podpise týchto zmlúv žalovaný sám označil, resp. akceptoval svoje obchodné meno –

označenie v znení tak, ako bolo následne uvedené v žalobe. Žalovaný nepreukázal, že by

požiadal o opravu svojich označení v hospodárskych zmluvách, a sám uviedol do omylu

žalobcu. Zásielky doručované pod týmto označením do určitého času pravdepodobne od

žalobcu preberal. Súd pri tomto konštatovaní vychádzal z dokladov doložených žalobcom do

spisu k žalobe.

V ďalšom dôvode na obnovu konania žalovaný uviedol, že súdu listom zo dňa

01. 12. 1992 podal vyjadrenie k žalobe.

V jeho záhlaví (čl. 11) je uvedené S. S. P. Bratislava, podanie je podpísané

nečitateľným podpisom nad vytlačeným menom Z. K.. Žalovaný sa v tomto podaní súdu sám

neoznačil tak, ako to v rámci podania obnovy uvádza, tzn. v zmysle zapísaného obchodného

mena podľa vydaného živnostenského registra.

O tom, že žalovaný ukončil svoju podnikateľskú činnosť pod obchodným menom Z.

K. S. S., R., v roku 1999 žalovaný neinformoval žalobcu a túto skutočnosť neoznámil ani

súdu. Súd túto skutočnosť zistil sám z výpisu

zo živnostenského registra Okresného úradu Bratislava I. (čl. 25).

Podľa , ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť

doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté, o tom musí byť adresát poučený

doručovateľom.

Platobný rozkaz bol doručovaný žalovanému na súdnej zásielke, kde adresát bol

označený ako S. S. R. Z. K., L., Bratislava. Poštový doručovateľ na vrátenej zásielke (čl. 32)

neuviedol, že adresát je neznámy, ale,

že S. agentúra rekl. odmieta poštovú zásielku prevziať aj potvrdiť, udať dôvod.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného postupu vo veci č. k. aj pri

doručovaní opravného uznesenia dospel k záveru, že nie sú dôvody na povolenie obnovy

v zmysle ustanovenia

Žalovaný v návrhu na povolenie obnovy konania uvádza, že o platobnom rozkaze,

v spojení s opravným uznesením sa dozvedel až na základe upovedomenia o začatí exekúcie,

ktoré mu bolo doručené dňa 31. 01. 2006. K návrhu na obnovu konania žalovaný nepripojil

fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie žalovaným, ktorou by súdu preukázal dodržanie

lehoty na podanie návrhu v zmysle Na základe uvedeného dokazovania

súd návrh na obnovu konania zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný. Poukázal, že návrh na obnovu

konania podal, či už hľadiska subjektívnej, alebo objektívnej lehoty, včas. Predloženie

fotokópie upovedomenia o začatí exekúcie k návrhu na povolenie obnovy nepripojil, pretože

predpokladal, že tento dôkaz bude môcť v prípade potreby, teda spornosti dodržania lehoty,

predložiť na pojednávaní ( ).

V zmysle , súd nemusí nariaďovať pojednávanie len v prípade,

ak návrh na obnovu konania nie je prípustný, podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo

preto, že je zrejme oneskorený. V prípade zamietnutia návrhu na obnovu konania napadnutým

uznesením bez nariadenia pojednávania z dôvodu, že žalovaný nepredložil fotokópiu

upovedomenia o začatí exekúcie, však nie je naplnený ani jeden z dôvodov uvedených

v Krajský súd mal preto nariadiť pojednávanie a tým žalovanému

umožniť, aby mohol súdu predložiť dôkazy, o ktoré opiera jeho návrh, a ktoré nepredložil

súdu priamo s návrhom na obnovu konania. Okrem toho, ak mal súd pochybnosti o skutkovej

otázke, ktorá v žiadnom rozsahu nebola predmetom sporu v predchádzajúcich fázach konania,

mohol dátum, kedy bolo upovedomenie o začatí exekúcie doručené povinnému, zistiť aj

z úradnej činnosti súdnej exekútorky M.. M. Z.. Súd takisto mohol prípadnú pochybnosť

o včasnosti podania návrhu na obnovu odstrániť výzvou žalovanému, aby dodržanie lehoty

preukázal. Konanie krajského súdu tak vykazuje vadu v zmysle ,

ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný

je toho názoru, že krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy v podanom návrhu na obnovu konania a nezaoberal sa skutočnosťami v tomto návrhu

uvedenými, pretože návrh zamietol už len z procesného hľadiska. Tieto dôkazy a skutočnosti

(pohľadávka žalobcu bola uhradená už v roku 1992, platobný rozkaz nebol žalovanému nikdy

doručený) pritom môžu privodiť pre žalovaného priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Krajský

súd sa s dôvodmi uvedenými v návrhu na obnovu konania nijak nevysporiadal a napadnuté

uznesenie odôvodnil len jedinou vetou, a síce, že dospel k záveru, že nie sú dôvody v zmysle

na povolenie obnovy konania. Žalovaný preto navrhuje, aby odvolací súd

napadnuté uznesenie zmenil a obnovu konania povolil, alebo napadnuté uznesenie zrušil a vec

vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , prihliadol na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ) a podľa napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil podľa na ďalšie

konanie.

Podľa , návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie,

ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvod obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých

sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.

Podľa , návrh na obnovu má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy,

skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť

návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa , návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci

rozhodoval v prvom stupni.

Podľa , , návrh na obnovu konania súd uznesením buď

zamietne, alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto,

že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto,

že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.

Podľa , pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia

o konaní v prvom stupni.

V prejednávanej veci o obnovu konania v zmysle ,

v pôvodnom konaní žalovaný jej prípustnosť oprel o dôkaz, že v platobnom rozkaze zo dňa

27. 08. 1999 č. k. bol žalovaný nesprávne označený, súd vydal dňa 09. 12. 2002

opravné uznesenie. Žalovaný ešte v roku 1992 súdu oznámil, že platobný rozkaz na sumu

spolu vo výške 401 300 Kčs napokon nebol žalovanému, pravdepodobne kvôli jeho

nesprávnemu označeniu, nikdy doručený. V roku 1999 žalovaný pod obchodným menom Z.

K. S. S., R., nepodnikal. Existuje však spoločnosť S., s. r. o. so sídlom na L. v Bratislave,

ktorá spoločnosť odmietla zásielku (platobný rozkaz) prevziať, teda, nebol to žalovaný.

Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto mal byť zrušený

a súd mal nariadiť pojednávanie. Žalovaný sa o platobnom rozkaze v spojení s opravným

uznesením dozvedel až na základe upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré mu bolo doručené

dňa 31. 01. 2006. Odňatím práva konať pred súdom žalovaný nemohol bez svojej viny

poukázať na skutočnosti a predložiť dôkazy, ktoré by privodili pre neho priaznivejšie

rozhodnutie v pôvodnom konaní.

Odvolací súd sa oboznámil so všetkými dostupnými listinnými dôkazmi,

predovšetkým so spisom krajského súdu sp. zn. , a dospel k záveru, že odvolanie

je dôvodné. Súd prvého stupňa bez nariadenia pojednávania napadnutým uznesením návrhu

na obnovu konania nevyhovel, pretože nezistil dôvody na prípustnosti na povolenie obnovy

v zmysle Neprípustnosť obnovy v prejednávanej veci teda priamo

vyplývala z ustanovenia Súd prvého stupňa na prejednanie

návrhu na obnovu konania nariadi pojednávanie ( v spojení s ).

Pojednávanie nemusí nariadiť v taxatívne stanovených prípadoch uvedených v ustanovení

, medzi ktoré patrí aj zamietnutie návrhu na obnovu konania z dôvodu

jeho neprípustnosti. Z ustanovenia možno vyvodiť, že o návrhu

na obnovu konania rozhoduje súd po nariadení pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov

a všetkých, ktorých prítomnosť potrebuje na riadne objasnenie veci (§ 232 ods. 2 a § 115

). Prípady, v ktorých môže súd rozhodnúť aj bez pojednávania, sú taxatívne

ustanovené v , pričom môže ísť aj o prípad, ak návrh na povolenie

obnovy konania je zrejme oneskorený ( ). Ak sa však návrh na povolenie obnovy

konania opieral o dôvod obnovy uvedený v ustanovení , ale

tvrdený dôvod nemal súd za preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy v zmysle § 234 ods. 2

, preto súd mohol návrh zamietnuť iba po jeho prejednaní na verejnom pojednávaní.

Ak súd prvého stupňa zamietol návrh na obnovu konania z dôvodu nezistenia zákonných

podmienok na obnovu ( ) bez toho, že by vo veci samej nariadil

pojednávanie a účastníkov naň predvolal, išlo o vadu konania, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Iný postup odvolacieho súdu by bol odňatím možnosti

žalovaného ako navrhovateľa obnovy konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/

Podľa judikatúry súdov sa za odňatie možnosti konať pred súdom považuje taký

postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré

mu zákon priznáva. O vadu v zmysle tohto ustanovenia ide len vtedy, ak išlo o postup

nesprávny, ak sa tento postup prejavil v priebehu konania.

Neuniklo pozornosti oka odvolacieho súdu, že súd prvého stupňa po tom, čo

v napadnutom uznesení uviedol, že dôvod na povolenie obnovy konania v zmysle ustanovenia

nezistil, v odôvodnení napadnutého uznesenia naďalej uvádzal:

„Žalovaný v návrhu na obnovu konania uvádza, že o platobnom rozkaze v spojení

s opravným uznesením sa dozvedel až na základe upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré

mu bolo doručené dňa 31. 01. 2006. K návrhu na obnovu konania žalovaný nepriložil

fotokópiu upovedomenia o začatí exekúcie žalovaným, ktorou by súdu preukázal dodržanie

lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa “ V ďalšom texte súd

prvého stupňa uviedol: „Na základe takto doplneného dokazovania súd návrh na obnovu

konania zamietol.“

Ak teda súd prvého stupňa sa existenciou zákonných podmienok na obnovu (§ 228

ods. 1 ) zaoberal, a tieto v konaní nezistil, nemohol bez ďalšieho návrh na povolenie

obnovy konania zamietnuť len preto, že žalovaný k návrhu nepriložil fotokópiu

upovedomenia o začatí exekúcie a v konaní nepreukázal, že ním podaný návrh na obnovu

konania bol podaný včas. Náležitosti návrhu na obnovu konania sú stanovené v ustanovení

, a okrem iných náležitostí návrh musí obsahovať označenie skutočnosti,

ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas. Ak teda súd prvého stupňa chcel uvažovať,

že návrh na obnovu konania zamieta z dôvodu, že je zrejme oneskorený, potom by musel

vychádzať zo skutočností, ktoré sú obsahom spisu, a následne, aby bolo možné posúdiť záver

o zrejmom oneskorení jeho podania. V odôvodnení napadnutého uznesenia takýto záver súdu

prvého stupňa absentuje, a preto nie je vôbec zrejmé, z akého skutkového stavu súd vlastne

vychádzal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa zrušil a podľa vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 30. januára 2009

JUDr. Štefan Š a t k a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.