Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
224/372215.0268a7.pdf
PDF · 106.24 KB
No categories available
3Tošs/1/2009
N a j v y š š í s ú d 3 Tošs 1/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana
Karabína a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti
obžalovanému R. O. a spol., pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 Tr. zák., účinného
do 31. decembra 2005 a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. februára 2009
v Bratislave sťažnosť obhajcu JUDr. J. F. proti uzneseniu Špeciálneho súdu v Pezinku
z 20. januára 2009, sp. zn. PK 1 T 14/2007, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Podľa § 70 ods. 1 Tr. por. sa obhajcovi JUDr. J. F., nar. X., advokátovi Advokátskej
kancelárie, ul. L. X. v B., trvale bytom ul. M. č. X., B., u k l a d á poriadková pokuta
vo výške 825 (osemstodvadsaťpäť) eur.
O d ô v o d n e n i e :
Špeciálny súd v Pezinku vo vyššie označenej trestnej veci rozhodol predsedom senátu
uznesením z 20. januára 2009 sp. zn. 1 T 14/2009 tak, že podľa § 70 ods. 1 Tr. por. uložil
zvolenému obhajcovi obžalovaného R. O., JUDr. J. F., poriadkovú pokutu vo výmere
1650 (jedentisícšesťstopäťdesiat) eur.
Rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty spočíva na tom, že napriek riadnemu
a včasnému predvolaniu na hlavné pojednávanie určené v predmetnej veci
na 19. až 20. januára 2009 na Špeciálnom súde v Pezinku sa menovaný obhajca na hlavné
pojednávanie neustanovil. Svoju neprítomnosť ospravedlnil faxovou správou doručenou súdu
19. januára 2009 o 15.31 hod., hoci hlavné pojednávanie sa malo začať v uvedený deň
o 16. 00 hod.
Z ospravedlnenia obhajcu vyplýva, že dôvodom jeho neprítomnosti mala byť jeho
práceneschopnosť od 16. januára 2009, ale až po kontrole u lekára dňa 19. januára 2009 zistil,
že jeho zdravotný stav sa nezlepšil natoľko, aby sa mohol hlavného pojednávania zúčastniť
a ďalšiu kontrolu mal určenú na 23. januára 2009. Z toho dôvodu obhajca žiadal o odročenie
hlavného pojednávania.
Predseda senátu špeciálneho súdu ospravedlnenie obhajcu nepovažoval za dostatočné.
Poukázal na to, že obhajca nepredložil doklad o dočasnej práceneschopnosti, hoci
sa na to odvolával, ale predložil len lekársku správu, z ktorej je zrejme, že na vyšetrení bol,
ale nevyplýva z nej žiadna práceneschopnosť. Z ospravedlnenia obhajcu, podľa názoru
predsedu senátu prvostupňového súdu, nevyplýva ani žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá
by mu bránila v účasti na hlavnom pojednávaní. Do pozornosti dal i skutočnosť,
že ospravedlnenie z neúčasti na hlavnom pojednávaní oznámil obhajca faxovou správou
19. januára 2009 až o 15.31 hod., hoci hlavné pojednávanie sa malo začať v ten deň
o 16.00 hod.
Výšku uloženej poriadkovej pokuty odôvodnil predseda senátu tým, že menovaný
obhajca svojou neprítomnosťou zmaril už štvrté hlavné pojednávanie po vyhlásení
dokazovania za skončené, a teda v štádiu pred záverečnými rečami. Predtým sa nedostavil
na hlavné pojednávania v termínoch 6. a 7. novembra 2008, 4. a 5. decembra 2008
a 16. a 17. decembra 2008, pričom svoju neprítomnosť dvakrát ospravedlnil lekárskymi
správami bez dokladu o dočasnej práceneschopnosti, ako v danom prípade a jedenkrát
oslavou narodením jednoročného syna, čo predseda senátu ako neetické správanie sa obhajcu
signalizoval Slovenskej advokátskej komore.
Napokon predseda senátu prvostupňového súdu v odôvodnení rozhodnutia dodal,
že časový priestor od prevzatia upovedomenia obhajcu a termínom hlavného pojednávania bol
dostatočne dlhý na to, aby sa obhajca včas a dostatočne ospravedlnil.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obhajca
JUDr. J. F.. V jej odôvodnení vysvetľoval dôvod nepresnosti dátumu na záhlaví faxovej
správy s ospravedlnením. Tvrdenie v napadnutom uznesení, že nepredložil doklad
o práceneschopnosti, považuje za absolútne nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že predseda
senátu zrejme prehliadol odporúčanie lekára, v ktorom sa uvádza, že má prísť na kontrolu
o 4 dni, že sa má pokračovať v doterajšej liečbe a odporúča sa kľud na lôžku.
Na základe toho obhajca považuje odporúčanie lekára „kľud na lôžku“ za dostačujúci
argument preukazujúci nemožnosť zúčastniť sa na určenom hlavnom pojednávaní.
Obhajca namietal aj odôvodnenie výšky pokuty tvrdením, že nie je pravdou, že by
on zmaril už štvrté hlavné pojednávanie, lebo sa vždy riadne ospravedlnil, čo bolo
akceptované a aj neprítomnosť z dôvodu jeho riadnej, vopred plánovanej a zaplatenej
dovolenky ospravedlnil a doložil dokladmi. Okrem toho vo veci boli ustanovení aj náhradní
obhajcovia a pokým u týchto predseda senátu podobné ospravedlnenie akceptoval, jeho
posledné ospravedlnenie z rovnakého dôvodu nepovažoval za dostatočné.
K tvrdeniu v odôvodnení uznesenia, že od oznámenia termínu hlavného pojednávania
mal dostatok času na riadne a dostatočné ospravedlnenie sa, obhajca v sťažnosti uviedol,
že jeho ochorenie bolo diagnostikované 16. januára 2009, ale až pri následnej kontrole
19. januára 2009 o 11.17 hod. bolo lekárom zistené, že jeho zdravotný stav nie je schopný
pracovného zaťaženia.
Neskoršie odoslanie faxovej správy s ospravedlnením z 19. januára 2009 odôvodnil
obhajca tým, že správu zasielal jeho advokátsky koncipient Mgr. J. D., ktorého tým poveril
a ten si musel prísť na adresu jeho trvalého bydliska po lekárske správy a potom ešte vyvstala
nutnosť zabezpečiť do tlačiarne náhradný toner, čo sa podarilo v uvedený deň okolo
13.00 hod.
K sťažnosti obhajca pripojil potvrdenie o pracovnej neschopnosti a v sťažnosti dodal,
že jeho praktický lekár MUDr. P. J. má ambulanciu vo V., pričom jeho ochorenie mohol
spoľahlivo diagnostikovať len odborný lekár, špecialista a administratívne potvrdenie
o pracovnej neschopnosti môže všeobecný lekár vydať len na základe odbornej lekárskej
správy, čo vzhľadom na diagnostikovanie ochorenia v piatok 16. januára 2009 a potvrdeniu
diagnózy v pondelok 19. januára 2009 nebolo technicky možné.
Na základe týchto dôvodov obhajca JUDr. J. F. navrhol, aby odvolací súd jeho
sťažnosti vyhovel a napadnuté uznesenie v celom rozsahu podľa § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade podanej sťažnosti obhajcu JUDr. J. F.
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia,
ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že uloženie poriadkovej pokuty obhajcovi bolo
odôvodnené, ale nie úplne z tých istých dôvodov ako rozhodol prvostupňový súd a ani jej
výška nezodpovedala povahe porušenia povinnosti, pre ktorú uloženie poriadkovej pokuty
bolo odôvodnené. Sčasti je teda sťažnosť obhajcu opodstatnená.
Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že nedostavenie sa obhajcu na hlavné
pojednávanie, o ktorom bol riadne a včas upovedomený, v prípadoch nutnej obhajoby,
je porušením príkazu súdu daného v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por. Ak sa takýto príkaz poruší
bez dostatočného ospravedlnenia, potom je možné tomu, kto tak koná, uložiť poriadkovú
pokutu, pokiaľ je to fyzická osoba, až do výšky 1650 eur.
Za dostatočné ospravedlnenie nemožno považovať také ospravedlnenie, ktoré
nie je urobené riadne a včas.
Za riadne urobené ospravedlnenie nemožno považovať také, hoc aj doložené
lekárskym potvrdením, ktorým nie je dostatočne jednoznačne preukázané, že zdravotný stav
osoby, ktorá sa mala zúčastniť úkonu nariadeného súdom jej nedovoľuje nielen samotnú
účasť na tomto úkone, ale to čomu sa má táto osoba podrobiť alebo pri úkone vykonať.
Za včasné ospravedlnenie možno považovať len také, ktoré je urobené povinnou
osobou alebo ňou poverenou, bezprostredne po zistení takých skutočností, ktoré zakladajú
prekážku v účasti na úkone súdu.
Z pohľadu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pri posudzovaní opodstatnenosti
sťažnosti obhajcu a pri závere, že pokuta mu bola oprávnene uložená, nebolo rozhodujúce,
či 19. januára 2009 obhajca bol práceneschopný, ale to či skutočnosti, ktoré ju mali
v konečnom dôsledku zakladať, oznámil včas súdu.
Predseda senátu prvostupňového súdu nezisťoval, či zdravotný stav obhajcu v deň
úkonu nariadeného súdom bol reálne taký, že by mu znemožňoval zúčastniť sa ho a predniesť
záverečnú reč, čo bolo podstatou nariadeného úkonu.
Faktom však je, že predseda senátu prvostupňového súdu nemal k dispozícii
potvrdenie o pracovnej neschopnosti obhajcu JUDr. J. F.. V danom prípade obhajca
až dodatočne, keď už mu bola uložená poriadková pokuta, k sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu doložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti vystavené lekárom MUDr. P. J. z V..
Bolo vystavené 21. januára 2009, a to spätne od 16. januára 2009.
Uvedené skutočnosti, že obhajca bol u lekára 19. januára 2009 a že dodatočne
21. januára 2009 mu bolo vystavené potvrdenie o pracovnej neschopnosti od 16. januára 2009
nie sú sporné. Zistenie, že by obhajca práceneschopný v skutočnosti nebol, ale tvrdil to súdu,
by muselo mať ďaleko väčšie dôsledky voči nemu, než len uloženie poriadkovej pokuty.
Je ale neetické od advokáta tvrdiť v sťažnosti, že predložil súdu spolu
s ospravedlnením doklad o jeho práceneschopnosti, keď ho nepredložil, lebo potvrdenie
o práceneschopnosti bolo vystavené až 21. januára 2009. Lekárske potvrdenie, ktoré predložil
súdu faxom 19. januára 2009, nebolo potvrdením o jeho práceneschopnosti.
Podstatné však je, či obhajca sa mohol bezprostredne po zistení stavu, ktorý mu mal
brániť v účasti na hlavnom pojednávaní, ospravedlniť súdu. Okolnosti, za ktorých sa tak stalo,
svedčia o tom, že obhajca JUDr. J. F. sa neospravedlnil riadne a včas. Odporúčania
v lekárskej správe z 19. januára 2009, v ktorej sa uvádza kľud na lôžku a kontrola o 4 dni, ešte
neznamenali, že obhajca nemohol bezprostredne po vyšetrení u lekára uvedeného dňa
od 11.17 hod. oznámiť súdu takú dôležitú skutočnosť, že sa o 16.00 hod. nebude môcť
zúčastniť hlavného pojednávania.
Podľa názoru najvyššieho súdu, keď mal obhajca zdravotné problémy
už 16. januára 2009 a o práceneschopnosť od tohto dňa opieral svoje ospravedlnenie, mal
už vtedy oznámiť súdu svoje zdravotné problémy, ktoré ohrozovali jeho účasť na hlavnom
pojednávaní a tak isto aj ráno 19. januára 2009 mohol tak urobiť. Rozhodne tak mohol urobiť
aj po vyšetrení u lekára 19. januára 2009, bezprostredne po jeho skončení. Bezprostredne
znamená ihneď ako mu to okolnosti a dostupné komunikačné prostriedky dovolia. Mohol
tak urobiť telefonicky, prípadne iným vhodným spôsobom, elektronickou poštou a pod.
s dodatočným písomným potvrdením. Tento záver je možné urobiť preto, lebo z obsahu
podaní samotného obhajcu vyplýva, že komunikoval so svojim koncipientom, ktorý došiel
za ním do miesta trvalého bydliska, kde mal prevziať lekárske správy a potom išiel späť
do advokátskej kancelárie. Namiesto toho, aby poruchou tlačiarenského zariadenia
zdôvodňoval odoslanie faxu až necelú polhodinu pred začiatkom pojednávania, mohol buď
sám zatelefonovať na súd, alebo tým poveriť svojho koncipienta, s ktorým komunikoval.
Včasné podanie ospravedlnenia z neúčasti na hlavnom pojednávaní, by dávalo súdu
možnosť urobiť, či už vo vzťahu k inštitútu náhradného obhajcu alebo inak také opatrenia,
ktoré by buď umožnili uskutočniť nariadený úkon alebo určiť jeho iný termín v závislosti
od povahy prekážky brániacej vo vykonaní nariadeného úkonu.
V konaní obhajcu, ktorý napriek možnosti bezprostredne po zistení prekážky v účasti
na nariadenom úkone súdu, neoznámi takéto skutočnosti súdu, možno vidieť zmarenie takého
úkonu. Za včasné ospravedlnenie nemožno považovať ospravedlnenie urobené necelú
polhodinu pred začatím hlavného pojednávania, hoci k ospravedlneniu mohlo dôjsť skôr.
Keďže obhajca mal povinnosť nielen sa ospravedlniť, ale aj včas tak urobiť,
ale to neurobil, je uloženie poriadkovej pokuty namieste.
Čo sa týka jej výšky, Najvyšší súd Slovenskej republiky ju znížil na polovicu.
Čiastočne dáva za pravdu obhajcovi v tom, že nie všetky predchádzajúce úkony zmaril
bez dostatočného ospravedlnenia a tiež nie všetky predchádzajúce úkony vyšli nazmar
zavinením tohto obhajcu. Pokiaľ súd vyžadoval od obhajcu doklady k dovolenke, tie predložil
a čo sa týka hlavného pojednávania určeného na 16. až 17. decembra 2008, o tom obhajca
JUDr. J. F. nebol súdom vôbec upovedomený a navyše teraz mu bola ukladaná poriadková
pokuta za to, že sa riadne a včas neospravedlnil z neúčasti na hlavnom pojednávaní
19. januára 2009, nie za predchádzajúce prípady. Je tiež potvrdené (aj keď dodatočne),
že v čase hlavného pojednávania práceneschopný bol. Posudzovať bolo treba mieru porušenia
jeho povinností len z hľadiska toho, že sa včas neospravedlnil.
Preto spravodlivým vyjadrením miery jeho nezodpovedného konania bude uloženie
poriadkovej pokuty v polovičnej možnej výške ustanovenej v § 70 ods. 1 Tr. por.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenie
a rozhodol vo veci sám, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 4. februára 2009
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková