Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
4e3/372303.40bce6.pdf
PDF · 119.35 KB
No categories available
3Cdo/96/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 96/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého R., narodeného
X., bývajúceho v R., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v L.,
proti odporcom 1/ R., bývajúcemu v D., 2/ M., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. J.,
advokátkou so sídlom v L., o prípustnosť zapretia otcovstva, vedenej na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 11 C 152/2006, na dovolanie navrhovateľa zastúpeného I., bývajúcim v Ž.,
zastúpeným JUDr. T., advokátom so sídlom v L., a na dovolanie odporcu 1/, zastúpeného
JUDr. J., advokátkou so sídlom v Ž., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. októbra
2007 sp. zn. 25 Co 71/2007, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre
z 24. októbra 2007 sp. zn. 25 Co 71/2007 a rozsudok Okresného súdu Levice zo 4. mája 2007
č.k. 11 C 152/2006-37; vec vracia Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením Okresného súdu Levice z 1. júna 2006 č.k. 10 P 107/2006-19 bol maloletému
navrhovateľovi (ďalej tiež „dieťa“) ustanovený I. (brat odporcu 1/) za opatrovníka,
oprávneného podať za navrhovateľa návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia
otcovstva proti odporcovi 1/. Takto zastúpený navrhovateľ podal 3. augusta 2008 predmetný
návrh, v ktorom uviedol, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre rozhodnutie súdu
o prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťom v zmysle § 96 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), lebo obom
rodičom uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a rozhodnutie o prípustnosti
zapretia otcovstva je v jeho záujme. Tento záujem vyvodzoval navrhovateľ z potreby
zosúladiť „matričné a biologické otcovstvo“. Vyšetrenia a výsledky analýzy DNA svedčia
totiž o tom, že odporca 1/ nie je jeho biologickým otcom.
-2-3 Cdo 96/2008
V konaní o prípustnosť zapretia otcovstva Okresný súd Levice uznesením zo 14. februára
2007 č.k. 11 C 152/2006-29 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach za
kolízneho opatrovníka navrhovateľa, ktorý ho bude zastupovať v tomto konaní. Po vykonaní
dokazovania mal preukázané, že návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva
je opodstatnený. Vzal na zreteľ, že odporkyňa 2/ (ďalej tiež „matka“) a odporca 1/ uzavreli
manželstvo 13. marca 1993; ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu
Levice zo 14. januára 2002 č.k. 6 C 291/2001-16. Navrhovateľ sa narodil v manželstve (cca
po 4 rokoch od jeho uzavretia) a v minulosti mal s otcom veľmi dobré vzťahy; neskôr ale
došlo k ich narušeniu. Odporca 1/ s ním prerušil kontakt, nenavštevuje ho a prestal o neho
javiť záujem. Dôvodom pre toto správanie odporcu 1/ sú vážne pochybnosti o tom, že nie je
biologickým otcom navrhovateľa, ktoré nadobudol na základe výsledkov analýzy DNA a tiež
andrologického vyšetrenia. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že rodičom navrhovateľa
uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľa, aby sa uvedené
pochybnosti vylúčili v konaní o zapretie otcovstva. V zmysle článku 7 Dohovoru o právach
dieťaťa má dieťa právo poznať svojho otca a tiež právo na jeho starostlivosť. Navrhovateľ má
preto právo poznať, či odporca 1/ je jeho biologickým otcom. Vzhľadom na postoj odporcu
1/, ktorý je presvedčený, že nie je jeho otcom, nemožno očakávať, že medzi nimi dôjde
k obnoveniu vzťahov na niekdajšej úrovni. Ak sa však v konaní o zapretie otcovstva
nepotvrdia pochybnosti odporcu 1/, možno očakávať pozitívnu zmenu jeho vzťahu
k navrhovateľovi. Podľa názoru súdu treba uprednostniť reálnu možnosť obnovenia ich
plnohodnotného vzájomného vzťahu (takáto možnosť je v prípade nevylúčenia otcovstva
odporcu 1/ v konaní o zapretie otcovstva k dieťaťu) pred zachovaním súčasného, čisto
formálneho vzťahu bez citovej väzby.
Uvedený rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ zastúpený Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny v Leviciach; odvolanie proti nemu podala tiež matka. Krajský súd v Nitre
rozsudkom z 24. októbra 2007 sp. zn. 25 Co 71/2007 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
zmenil tak, že návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva zamietol. V odôvodnení
uviedol, že podľa zhodného prejavu oboch rodičov sa odporca 1/ liečil na neplodnosť a jeho
zdravotný stav mu nedovoľoval oplodňujúcu súlož. Obaja rodičia navrhovateľa o tom vedeli
ešte pred narodením dieťaťa a muselo im byť zrejmé, že otcom navrhovateľa musel byť iný
muž. Napriek tejto skutočnosti ale odporca 1/ a matka žili s navrhovateľom spolu a spoločne
sa starali o jeho výchovu, výživu a všestranný rozvoj. Tvrdenia matky na odvolacom
pojednávaní (že v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala pohlavné styky s viacerými
-3-3 Cdo 96/2008
neznámymi mužmi a vykonávala prostitúciu) odvolací súd nepovažoval len za účelové a aj so
zreteľom na ne dospel k záveru, že nájsť biologického otca dieťaťa je v danom prípade
problematické. Aj pri zohľadnení článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa dospel odvolací súd
k záveru, že v danej veci treba mať na zreteli, že odporca 1/ nevyužil možnosť zaprieť
otcovstvo v lehote ustanovenej zákonom o rodine a až do rozvodu manželstva sa správal ako
rodič so všetkými právami a povinnosťami. Rodinné usporiadanie odporcu 1/ a matky
navrhovateľa je výsledkom slobodného rozhodovania dospelých jedincov o ich rodinných
pomeroch. Záujem navrhovateľa na udržaní všetkých takto vytvorených rodinných väzieb
prevažuje v danom prípade nad záujmom odporcu 1/ na zosúladení právnej situácie
s biologickou realitou. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaných
dokazovaním, dospel odvolací súd k záveru, že podanie návrhu na prípustnosť zapretia
otcovstva nie je v záujme navrhovateľa. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 150
Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Uviedol, že
jeho opravný prostriedok je procesne prípustný v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. a dôvodný preto,
lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ
vyslovil nesúhlas so záverom odvolacieho súdu, že uplynutím lehoty ustanovenej na zapretie
otcovstva začínajú záujmy dieťaťa prevažovať nad záujmami odporcu 1/ na zapretí otcovstva.
Poukázal na to, že v zmysle § 96 zákona o rodine nie je dieťa pri podaní návrhu obmedzené
nijakou lehotou. Nemožno mu nepriznať práva garantované článkom 7 Dohovorom o právach
dieťaťa len preto, lebo odporca 1/ nevyužil možnosť zaprieť otcovstvo a až do rozvodu
manželstva sa správal ako jeho otec. Odvolací súd mal tvrdenia matky o jej pohlavných
stykoch s viacerými mužmi vyhodnotiť len ako účelové. Vzhľadom na dôležitosť týchto
skutkových tvrdení bolo na matke, aby ich predniesla už v konaní na súde prvého stupňa,
a nie až v odvolacom konaní (dovolateľ pri tom poukázal na § 120 O.s.p.). Navyše, takéto
tvrdenia neboli ničím preukázané a nedošlo k ich preverovaniu súdom. Pokiaľ by sa tak bolo
stalo, preukázalo by sa, že odporca 1/ je osobou s nenarušeným morálnym profilom, čo však
v prípade matky neplatí. Ak súdu a obom rodičom navrhovateľa je úplne zrejmé, že
biologickým otcom navrhovateľa nie je odporca 1/, nemôže byť napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu v súlade so zákonom, lebo sa ním vedome zakonzervoval skutkový stav
priečiaci sa právnemu stavu. Bolo by v rozpore nielen s právnym poriadkom, ale aj
morálnymi pravidlami, pokiaľ by bol status matričného otca povýšený nad status
-4-3 Cdo 96/2008
biologického otca so všetkými dôsledkami s tým spojenými (rodičovské práva a povinnosti,
dedičské práva pre prípad smrti a pod.). Vzhľadom na to dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním aj odporca 1/, ktorý opodstatnenosť
svojho opravného prostriedku vyvodil z existencie dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2
písm. b/ a c/ O.s.p. Zdôraznil, že diagnóza N46 (mužská neplodnosť) mu bola zistená až
v roku 2005, preto nemal dôvod ani možnosť zaprieť otcovstvo v lehote ustanovenej zákonom
o rodine. Poprel pravdivosť skutkových tvrdení matky, že ju v zahraničí nútil k prostitúcii;
pokiaľ odvolací súd tieto tvrdenia zohľadnil bez dostatočného dokazovania, zaťažil konanie
procesnou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. Napadnutý rozsudok je nezákonný,
lebo „ustálil matričný zápis odporcu 1/ ako otca“, s poukazom na nadradený záujem
maloletého dieťaťa, ktorý však vyvodil iba z tvrdení matky o okolnostiach, za ktorých je
problematické zisťovane biologického otca. Súd bez toho, aby zohľadnil i práva a právom
chránené záujmy odporcu 1/ na zapretie otcovstva povýšil záujem dieťaťa mať v rodnom liste
zapísaného otca aj nad starostlivosť o všestranný rozvoj dieťaťa tým mužom, ktorý je
skutočným otcom dieťaťa. Podľa názoru odporcu 1/ by sa pripustením zapretia otcovstva
vytvorila možnosť v inom konaní zistiť, kto je biologickým otcom dieťaťa; odvolací súd však
svojím rozsudkom prejudikoval, že by sa nepodarilo zistiť biologického otca dieťaťa. Tým
odvolací súd zasiahol nielen do práva navrhovateľa poznať svojho skutočného otca, ale tiež
do práv odporcu 1/ garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými
dokumentmi, konkrétne článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života), lebo svojím rozhodnutím do
budúcna s konečnou platnosťou ustálil odporcu 1/ ako biologického otca navrhovateľa aj
napriek tomu, že z lekárskeho hľadiska nemohol a nemôže byť biologickým otcom žiadneho
dieťaťa. Tým o.i. definitívne obmedzil jeho testamentárnu slobodu. V rozpore so základnými
princípmi morálky a dobrých mravov vyvýšením jedného právom chráneného záujmu
(navrhovateľa) nad iné právom chránené záujmy (odporcu 1/) porušil tiež ústavný princíp
právnej istoty. Postupoval aj v rozpore s článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý garantuje užívanie priznaných práv a slobôd bez akejkoľvek
diskriminácie. Z týchto dôvodov odporca 1/ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
-5-3 Cdo 96/2008
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa
uviedol, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa trvalo 9 rokov a domnienka otcovstva
svedčí bývalému manželovi matky (odporcovi 1/). Žiaden z rodičov v zákonom ustanovenej
lehote nezaprel otcovstvo, ani v konaní o rozvod manželstva odporcu 1/ a odporkyne 2/ nikto
nepredniesol ani len pochybnosti o tom, že by odporca 1/ nebol otcom navrhovateľa a nikto
neoznačil žiadneho iného muža za otca navrhovateľa. Dieťa o predmete tohto sporu nič nevie,
k odporcovi 1/ má veľmi dobrý vzťah a považuje ho za svojho otca. Pokiaľ by sa malo
vykonať ďalšie dokazovanie, mohlo by dieťaťu ublížiť a spôsobiť mu psychickú traumu. Jeho
záujem na udržaní vytvorených rodinných väzieb prevažuje nad záujmom otca na zosúladení
právnej situácie s biologickou realitou. Z týchto dôvodov Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v Leviciach navrhol, aby dovolací súd „napadnutý rozsudok potvrdil“ a rozhodol tak
v prospech maloletého dieťaťa.
Odporkyňa 2/ vo vyjadreniach k obom dovolaniam uviedla, že rozhodnutie odvolacieho
súdu je vecne správne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ pozná oboch
svojich rodičov a za otca považuje odporcu 1/. Pozná aj celú jeho rodinu a vníma ju ako svoju
vlastnú rodinu. Vzťahy s dieťaťom prerušil jednostranne odporca 1/ až keď matka začala od
neho požadovať vyššie výživné na dieťa. Dokazovanie tiež preukázalo, že odporca 1/ vedel
o svojej neplodnosti už pred narodením dieťaťa a absolvoval lekárske vyšetrenia na liečenie
mužskej neplodnosti. Nevyužil svoju možnosť podať na súd návrh na zapretie otcovstva,
prípadne svojím podnetom iniciovať podanie takéhoto návrhu generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky. Vyhovenie predmetnému návrhu nie je v záujme maloletého dieťaťa,
ale iba v záujme odporcu 1/, ktorý sa tým chce vyhnúť ďalšiemu plneniu vyživovacej
povinnosti. Pokiaľ by bolo vyhovené návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva,
prípadne pokiaľ by došlo k zapretiu otcovstva odporcu 1/, nenaplnilo by sa právo dieťaťa
poznať svojich rodičov. Maloleté dieťa by sa dostalo do neistého právneho postavenia a jeho
spoločenská, rodinná, citová a sociálna situácia by sa zhoršila. Odporkyňa 2/ tiež poukázala
na to, že v konaní ako opatrovník riadne zastupuje navrhovateľa a chráni jeho záujmy len
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, nie však I., ktorý háji opačné záujmy
odporcu 1/. Obaja opatrovníci sa v konaní ocitli v protichodnom postavení s rozdielnym
prístupom k ochrane záujmov maloletého dieťaťa. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadala
obe dovolania zamietnuť.
-6-3 Cdo 96/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení v súlade s § 241 ods. 1
O.s.p., skúmal najskôr, či tieto mimoriadne opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiu,
proti ktorému je dovolanie prípustné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, (len) ak to zákon
pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.).
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním
napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,
v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po
právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
V zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom
o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo
o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi
dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Týmto ustanovením
Občiansky súdny poriadok vyjadruje všeobecnú zásadu, že v dovolacom konaní je vylúčená
prípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach upravených zákonom o rodine (i keby inak
vykazovali znaky rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné); zároveň s tým však spod
uvedenej zásady vyníma určité rozsudky, v prípade ktorých prípustnosť dovolania nie je
vylúčená napriek tomu, že nimi bolo rozhodnuté vo veciach upravených zákonom o rodine.
Pokiaľ sa v § 238 ods. 4 O.s.p. medzi taxatívne vymenovanými rozsudkami, ktoré
predstavujú výnimku zo zásady vylúčenia prípustnosti dovolania vo veciach upravených
zákonom o rodine, uvádza tiež „rozsudok o zapretí otcovstva“, treba túto časť uvedeného
ustanovenia – a to predovšetkým so zreteľom na jeho účel, ktorý zostal zachovaný aj po
účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od 1. apríla 2005 (danej čl. II zákona
o rodine) – interpretovať širšie tak, že prípustnosť dovolania nie je týmto ustanovením
vylúčená v prípade rozsudku o zapretí rodičovstva (otcovstva), ale aj v prípade rozsudku
o prípustnosti zapretia otcovstva.
-7-3 Cdo 96/2008
Obe dovolania smerujú proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1
O.s.p.) v takej veci upravenej zákonom o rodine, v ktorej prípustnosť dovolania nie je
vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel
k záveru, že obe dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto
opravným prostriedkom; napadnutý rozsudok preskúmal bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu a aj ním
zmenený rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.
Z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania
a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.
Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami, pokiaľ
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolatelia nenamietali, že v konaní došlo
k niektorej z procesných vád v zmysle § 237 O.s.p.; existencia takejto vady v konaní nevyšla
najavo.
Dovolania navrhovateľa a odporcu obsahujú námietku, že konanie je zaťažené tzv. inou
procesnou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2
písm. b/ O.s.p.) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnych právnych
záveroch (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Inou vadou v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. je
procesná vada inej povahy než sú vady uvedené v § 237 O.s.p., pokiaľ mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav;
nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza
k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.
So zreteľom na to, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce pre preskúmanie rozhodnutia
odvolacieho súdu dovolacím súdom, je potrebné uviesť predovšetkým to, že v zmysle § 96
ods. 1 zákona o rodine platí, že ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom
dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť
o prípustnosti zapretia otcovstva.
-8-3 Cdo 96/2008
Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré začína na návrh dieťaťa v zmysle § 96
ods. 1 zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa
v ňom, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré
nasleduje len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí
zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva. V oboch
štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne vecne legitimovanými sú obaja rodičia.
V danom prípade je dovolaniami napadnutý rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté v konaní
o prípustnosť zapretia otcovstva. Už z povahy takéhoto konania vyplýva, že v ňom môže
dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. Preto v ňom, ako to napokon výslovne
uvádza aj § 96 ods. 1 zákona o rodine, musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym
opatrovníkom. Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov
maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude
maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný
vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol
opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu,
na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením
príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom
ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať,
stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je
potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom
tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na
prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za
kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa. Pre súdne konanie ustanovuje
kolízneho opatrovníka súd príslušný na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,
a nie procesný súd, ktorý je príslušný rozhodovať o prípustnosti zapretia otcovstva (viď
primerane R 20/1980).
V danom prípade Okresný súd Levice uznesením z 1. júna 2006 č.k. 10 P 107/2006-19
ustanovil I. (brata odporcu 1/) za opatrovníka maloletého dieťaťa. Vychádzajúc
z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že dôvodom pre jeho ustanovenie za opatrovníka
bol stret záujmov (kolízia) medzi maloletým dieťaťom a odporcom 1/. Okresný súd
v odôvodnení tohto rozhodnutia výslovne uviedol, že „ustanovil opatrovníka, ktorý za
maloleté dieťa podá návrh na začatie konania o určenie prípustnosti zapretia otcovstva, lebo
-9-3 Cdo 96/2008
ani jeden z rodičov nemôže dieťa pri tomto úkone zastúpiť, keďže medzi rodičmi a dieťaťom
dochádza ku kolízii záujmov“.
Po podaní návrhu na začatie konania o určenie prípustnosti zapretia otcovstva maloletým
dieťaťom, ktorého pri tom zastupoval kolízny opatrovník I. (ďalej tiež „kolízny opatrovník
I.“), bol v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva uznesením Okresného súdu Levice
z 12. apríla 2007 č.k. 11 C 152/2006-29 ustanovený za kolízneho opatrovníka navrhovateľa
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v L. (ďalej tiež „kolízny opatrovník II.“).
Zo spisu vyplýva, že v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva súdy oboch stupňov nevzali
na zreteľ, že pri ustanovení kolízneho opatrovníka I. súdom starostlivosti o maloletých bol
rozsah jeho oprávnení vymedzený tak, že jeho úlohou je iba podať návrh na začatie tohto
konania. Súdy pripustili, aby popri sebe boli ako zástupcovia navrhovateľa procesne činní
obaja kolízni opatrovníci, navyše z celkom odlišných pozícií a s úplne opačnými náhľadmi na
to, čo je a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Procesný postup súdov, založený na
akceptovaní tohto stavu a na priznávaní procesných účinkov aj úkonom, ktoré robil za
maloletého navrhovateľa ten, kto nemal byť považovaný za jeho zástupcu v konaní,
nezabezpečoval spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.),
pretože viedol k faktickej deformácii procesného postavenia navrhovateľa v tejto veci.
Pokiaľ napríklad navrhovateľ (zastúpený kolíznym opatrovníkom I.) podal návrh na
začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva s tým, že tento návrh je v jeho záujme, ten
istý navrhovateľ (ale zastúpený kolíznym opatrovníkom II.) žiadal takýto návrh zamietnuť,
lebo je v rozpore s jeho záujmami. Keď okresný súd predmetnému návrhu navrhovateľa
(zastúpeného kolíznym opatrovníkom I.) na určenie prípustnosti zapretia otcovstva vyhovel,
v konaní „úspešný“ navrhovateľ (zastúpený kolíznym opatrovníkom II.) s rozhodnutím súdu
nesúhlasil a napadol ho odvolaním, ktoré však navrhovateľ (zastúpený kolíznym
opatrovníkom I.) v inom procesnom úkone označil za nedôvodné. V odvolacom konaní potom
došlo k tomu, že krajský súd vyhovel odvolaniu navrhovateľa (zastúpeného kolíznym
opatrovníkom II.) a napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa (zastúpeného
kolíznym opatrovníkom I.) zamietol. K prezentovaniu obdobných rozporov došlo aj
v dovolacom konaní.
-10-3 Cdo 96/2008
Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup súdov
v danej veci nesie znaky procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (viď § 141 ods. 2 písm. b/ O.s.p.).
So zreteľom na procesnú vadu uvedenej povahy Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
(§ 243b O.s.p.) nielen dovolaniami napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale tiež súdu
prvého stupňa; vec vrátil Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod, so
zreteľom na ktorý bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť, nemohol dovolací súd pristúpiť
k posúdeniu opodstatnenosti dovolacích námietok, že rozsudok odvolacieho súdu v otázke
danosti záujmu maloletého dieťaťa na určení prípustnosti zapretia otcovstva spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 4. februára 2009
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková