Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/96/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa maloletého R., narodeného

X., bývajúceho v R., zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v L.,

proti odporcom 1/ R., bývajúcemu v D., 2/ M., bývajúcej v R., zastúpenej JUDr. J.,

advokátkou so sídlom v L., o prípustnosť zapretia otcovstva, vedenej na Okresnom súde

Levice pod sp. zn. , na dovolanie navrhovateľa zastúpeného I., bývajúcim v Ž.,

zastúpeným JUDr. T., advokátom so sídlom v L., a na dovolanie odporcu 1/, zastúpeného

JUDr. J., advokátkou so sídlom v Ž., proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 24. októbra

2007 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Nitre

z 24. októbra 2007 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Levice zo 4. mája 2007

č.k. -37; vec vracia Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Uznesením Okresného súdu Levice z 1. júna 2006 č.k. -19 bol maloletému

navrhovateľovi (ďalej tiež „dieťa“) ustanovený I. (brat odporcu 1/) za opatrovníka,

oprávneného podať za navrhovateľa návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia

otcovstva proti odporcovi 1/. Takto zastúpený navrhovateľ podal 3. augusta 2008 predmetný

návrh, v ktorom uviedol, že v danom prípade sú splnené predpoklady pre rozhodnutie súdu

o prípustnosti zapretia otcovstva dieťaťom v zmysle

o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), lebo obom

rodičom uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a rozhodnutie o prípustnosti

zapretia otcovstva je v jeho záujme. Tento záujem vyvodzoval navrhovateľ z potreby

zosúladiť „matričné a biologické otcovstvo“. Vyšetrenia a výsledky analýzy DNA svedčia

totiž o tom, že odporca 1/ nie je jeho biologickým otcom.

-2-3 Cdo 96/2008

V konaní o prípustnosť zapretia otcovstva Okresný súd Levice uznesením zo 14. februára

2007 č.k. -29 ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach za

kolízneho opatrovníka navrhovateľa, ktorý ho bude zastupovať v tomto konaní. Po vykonaní

dokazovania mal preukázané, že návrh na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva

je opodstatnený. Vzal na zreteľ, že odporkyňa 2/ (ďalej tiež „matka“) a odporca 1/ uzavreli

manželstvo 13. marca 1993; ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu

Levice zo 14. januára 2002 č.k. -16. Navrhovateľ sa narodil v manželstve (cca

po 4 rokoch od jeho uzavretia) a v minulosti mal s otcom veľmi dobré vzťahy; neskôr ale

došlo k ich narušeniu. Odporca 1/ s ním prerušil kontakt, nenavštevuje ho a prestal o neho

javiť záujem. Dôvodom pre toto správanie odporcu 1/ sú vážne pochybnosti o tom, že nie je

biologickým otcom navrhovateľa, ktoré nadobudol na základe výsledkov analýzy DNA a tiež

andrologického vyšetrenia. Súd prvého stupňa vychádzal z toho, že rodičom navrhovateľa

uplynula lehota ustanovená na zapretie otcovstva a je v záujme navrhovateľa, aby sa uvedené

pochybnosti vylúčili v konaní o zapretie otcovstva. V zmysle článku 7 Dohovoru o právach

dieťaťa má dieťa právo poznať svojho otca a tiež právo na jeho starostlivosť. Navrhovateľ má

preto právo poznať, či odporca 1/ je jeho biologickým otcom. Vzhľadom na postoj odporcu

1/, ktorý je presvedčený, že nie je jeho otcom, nemožno očakávať, že medzi nimi dôjde

k obnoveniu vzťahov na niekdajšej úrovni. Ak sa však v konaní o zapretie otcovstva

nepotvrdia pochybnosti odporcu 1/, možno očakávať pozitívnu zmenu jeho vzťahu

k navrhovateľovi. Podľa názoru súdu treba uprednostniť reálnu možnosť obnovenia ich

plnohodnotného vzájomného vzťahu (takáto možnosť je v prípade nevylúčenia otcovstva

odporcu 1/ v konaní o zapretie otcovstva k dieťaťu) pred zachovaním súčasného, čisto

formálneho vzťahu bez citovej väzby.

Uvedený rozsudok napadol odvolaním navrhovateľ zastúpený Úradom práce, sociálnych

vecí a rodiny v Leviciach; odvolanie proti nemu podala tiež matka. Krajský súd v Nitre

rozsudkom z 24. októbra 2007 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil tak, že návrh na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva zamietol. V odôvodnení

uviedol, že podľa zhodného prejavu oboch rodičov sa odporca 1/ liečil na neplodnosť a jeho

zdravotný stav mu nedovoľoval oplodňujúcu súlož. Obaja rodičia navrhovateľa o tom vedeli

ešte pred narodením dieťaťa a muselo im byť zrejmé, že otcom navrhovateľa musel byť iný

muž. Napriek tejto skutočnosti ale odporca 1/ a matka žili s navrhovateľom spolu a spoločne

sa starali o jeho výchovu, výživu a všestranný rozvoj. Tvrdenia matky na odvolacom

pojednávaní (že v období rozhodnom pre splodenie dieťaťa mala pohlavné styky s viacerými

-3-3 Cdo 96/2008

neznámymi mužmi a vykonávala prostitúciu) odvolací súd nepovažoval len za účelové a aj so

zreteľom na ne dospel k záveru, že nájsť biologického otca dieťaťa je v danom prípade

problematické. Aj pri zohľadnení článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa dospel odvolací súd

k záveru, že v danej veci treba mať na zreteli, že odporca 1/ nevyužil možnosť zaprieť

otcovstvo v lehote ustanovenej zákonom o rodine a až do rozvodu manželstva sa správal ako

rodič so všetkými právami a povinnosťami. Rodinné usporiadanie odporcu 1/ a matky

navrhovateľa je výsledkom slobodného rozhodovania dospelých jedincov o ich rodinných

pomeroch. Záujem navrhovateľa na udržaní všetkých takto vytvorených rodinných väzieb

prevažuje v danom prípade nad záujmom odporcu 1/ na zosúladení právnej situácie

s biologickou realitou. Vzhľadom na skutkové okolnosti, ktoré boli preukázané vykonaných

dokazovaním, dospel odvolací súd k záveru, že podanie návrhu na prípustnosť zapretia

otcovstva nie je v záujme navrhovateľa. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, že návrh zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 150

Proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Uviedol, že

jeho opravný prostriedok je procesne prípustný v zmysle a dôvodný preto,

lebo spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolateľ

vyslovil nesúhlas so záverom odvolacieho súdu, že uplynutím lehoty ustanovenej na zapretie

otcovstva začínajú záujmy dieťaťa prevažovať nad záujmami odporcu 1/ na zapretí otcovstva.

Poukázal na to, že v zmysle § 96 zákona o rodine nie je dieťa pri podaní návrhu obmedzené

nijakou lehotou. Nemožno mu nepriznať práva garantované článkom 7 Dohovorom o právach

dieťaťa len preto, lebo odporca 1/ nevyužil možnosť zaprieť otcovstvo a až do rozvodu

manželstva sa správal ako jeho otec. Odvolací súd mal tvrdenia matky o jej pohlavných

stykoch s viacerými mužmi vyhodnotiť len ako účelové. Vzhľadom na dôležitosť týchto

skutkových tvrdení bolo na matke, aby ich predniesla už v konaní na súde prvého stupňa,

a nie až v odvolacom konaní (dovolateľ pri tom poukázal na ). Navyše, takéto

tvrdenia neboli ničím preukázané a nedošlo k ich preverovaniu súdom. Pokiaľ by sa tak bolo

stalo, preukázalo by sa, že odporca 1/ je osobou s nenarušeným morálnym profilom, čo však

v prípade matky neplatí. Ak súdu a obom rodičom navrhovateľa je úplne zrejmé, že

biologickým otcom navrhovateľa nie je odporca 1/, nemôže byť napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu v súlade so zákonom, lebo sa ním vedome zakonzervoval skutkový stav

priečiaci sa právnemu stavu. Bolo by v rozpore nielen s právnym poriadkom, ale aj

morálnymi pravidlami, pokiaľ by bol status matričného otca povýšený nad status

-4-3 Cdo 96/2008

biologického otca so všetkými dôsledkami s tým spojenými (rodičovské práva a povinnosti,

dedičské práva pre prípad smrti a pod.). Vzhľadom na to dovolateľ žiadal napadnutý rozsudok

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním aj odporca 1/, ktorý opodstatnenosť

svojho opravného prostriedku vyvodil z existencie dovolacích dôvodov v zmysle § 241 ods. 2

písm. b/ a c/ Zdôraznil, že diagnóza N46 (mužská neplodnosť) mu bola zistená až

v roku 2005, preto nemal dôvod ani možnosť zaprieť otcovstvo v lehote ustanovenej zákonom

o rodine. Poprel pravdivosť skutkových tvrdení matky, že ju v zahraničí nútil k prostitúcii;

pokiaľ odvolací súd tieto tvrdenia zohľadnil bez dostatočného dokazovania, zaťažil konanie

procesnou vadou v zmysle Napadnutý rozsudok je nezákonný,

lebo „ustálil matričný zápis odporcu 1/ ako otca“, s poukazom na nadradený záujem

maloletého dieťaťa, ktorý však vyvodil iba z tvrdení matky o okolnostiach, za ktorých je

problematické zisťovane biologického otca. Súd bez toho, aby zohľadnil i práva a právom

chránené záujmy odporcu 1/ na zapretie otcovstva povýšil záujem dieťaťa mať v rodnom liste

zapísaného otca aj nad starostlivosť o všestranný rozvoj dieťaťa tým mužom, ktorý je

skutočným otcom dieťaťa. Podľa názoru odporcu 1/ by sa pripustením zapretia otcovstva

vytvorila možnosť v inom konaní zistiť, kto je biologickým otcom dieťaťa; odvolací súd však

svojím rozsudkom prejudikoval, že by sa nepodarilo zistiť biologického otca dieťaťa. Tým

odvolací súd zasiahol nielen do práva navrhovateľa poznať svojho skutočného otca, ale tiež

do práv odporcu 1/ garantovaných a medzinárodnými

dokumentmi, konkrétne článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života), lebo svojím rozhodnutím do

budúcna s konečnou platnosťou ustálil odporcu 1/ ako biologického otca navrhovateľa aj

napriek tomu, že z lekárskeho hľadiska nemohol a nemôže byť biologickým otcom žiadneho

dieťaťa. Tým o.i. definitívne obmedzil jeho testamentárnu slobodu. V rozpore so základnými

princípmi morálky a dobrých mravov vyvýšením jedného právom chráneného záujmu

(navrhovateľa) nad iné právom chránené záujmy (odporcu 1/) porušil tiež ústavný princíp

právnej istoty. Postupoval aj v rozpore s článkom 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý garantuje užívanie priznaných práv a slobôd bez akejkoľvek

diskriminácie. Z týchto dôvodov odporca 1/ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok

zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.

-5-3 Cdo 96/2008

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach vo vyjadrení k dovolaniu navrhovateľa

uviedol, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa trvalo 9 rokov a domnienka otcovstva

svedčí bývalému manželovi matky (odporcovi 1/). Žiaden z rodičov v zákonom ustanovenej

lehote nezaprel otcovstvo, ani v konaní o rozvod manželstva odporcu 1/ a odporkyne 2/ nikto

nepredniesol ani len pochybnosti o tom, že by odporca 1/ nebol otcom navrhovateľa a nikto

neoznačil žiadneho iného muža za otca navrhovateľa. Dieťa o predmete tohto sporu nič nevie,

k odporcovi 1/ má veľmi dobrý vzťah a považuje ho za svojho otca. Pokiaľ by sa malo

vykonať ďalšie dokazovanie, mohlo by dieťaťu ublížiť a spôsobiť mu psychickú traumu. Jeho

záujem na udržaní vytvorených rodinných väzieb prevažuje nad záujmom otca na zosúladení

právnej situácie s biologickou realitou. Z týchto dôvodov Úrad práce, sociálnych vecí

a rodiny v Leviciach navrhol, aby dovolací súd „napadnutý rozsudok potvrdil“ a rozhodol tak

v prospech maloletého dieťaťa.

Odporkyňa 2/ vo vyjadreniach k obom dovolaniam uviedla, že rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ pozná oboch

svojich rodičov a za otca považuje odporcu 1/. Pozná aj celú jeho rodinu a vníma ju ako svoju

vlastnú rodinu. Vzťahy s dieťaťom prerušil jednostranne odporca 1/ až keď matka začala od

neho požadovať vyššie výživné na dieťa. Dokazovanie tiež preukázalo, že odporca 1/ vedel

o svojej neplodnosti už pred narodením dieťaťa a absolvoval lekárske vyšetrenia na liečenie

mužskej neplodnosti. Nevyužil svoju možnosť podať na súd návrh na zapretie otcovstva,

prípadne svojím podnetom iniciovať podanie takéhoto návrhu generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky. Vyhovenie predmetnému návrhu nie je v záujme maloletého dieťaťa,

ale iba v záujme odporcu 1/, ktorý sa tým chce vyhnúť ďalšiemu plneniu vyživovacej

povinnosti. Pokiaľ by bolo vyhovené návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva,

prípadne pokiaľ by došlo k zapretiu otcovstva odporcu 1/, nenaplnilo by sa právo dieťaťa

poznať svojich rodičov. Maloleté dieťa by sa dostalo do neistého právneho postavenia a jeho

spoločenská, rodinná, citová a sociálna situácia by sa zhoršila. Odporkyňa 2/ tiež poukázala

na to, že v konaní ako opatrovník riadne zastupuje navrhovateľa a chráni jeho záujmy len

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Leviciach, nie však I., ktorý háji opačné záujmy

odporcu 1/. Obaja opatrovníci sa v konaní ocitli v protichodnom postavení s rozdielnym

prístupom k ochrane záujmov maloletého dieťaťa. Zo všetkých uvedených dôvodov žiadala

obe dovolania zamietnuť.

-6-3 Cdo 96/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolania podali včas účastníci konania ( ) zastúpení v súlade s

, skúmal najskôr, či tieto mimoriadne opravné prostriedky smerujú proti rozhodnutiu,

proti ktorému je dovolanie prípustné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, (len) ak to zákon

pripúšťa ( ).

pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním

napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po

právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu ( ).

V zmysle dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom

o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo

o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi

dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Týmto ustanovením

vyjadruje všeobecnú zásadu, že v dovolacom konaní je vylúčená

prípustnosť dovolania proti rozsudkom vo veciach upravených zákonom o rodine (i keby inak

vykazovali znaky rozsudkov, proti ktorým je dovolanie prípustné); zároveň s tým však spod

uvedenej zásady vyníma určité rozsudky, v prípade ktorých prípustnosť dovolania nie je

vylúčená napriek tomu, že nimi bolo rozhodnuté vo veciach upravených zákonom o rodine.

Pokiaľ sa v medzi taxatívne vymenovanými rozsudkami, ktoré

predstavujú výnimku zo zásady vylúčenia prípustnosti dovolania vo veciach upravených

zákonom o rodine, uvádza tiež „rozsudok o zapretí otcovstva“, treba túto časť uvedeného

ustanovenia – a to predovšetkým so zreteľom na jeho účel, ktorý zostal zachovaný aj po

účinnosti novely účinnej od 1. apríla 2005 (danej čl. II zákona

o rodine) – interpretovať širšie tak, že prípustnosť dovolania nie je týmto ustanovením

vylúčená v prípade rozsudku o zapretí rodičovstva (otcovstva), ale aj v prípade rozsudku

o prípustnosti zapretia otcovstva.

-7-3 Cdo 96/2008

Obe dovolania smerujú proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1

) v takej veci upravenej zákonom o rodine, v ktorej prípustnosť dovolania nie je

vylúčená ( ). So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel

k záveru, že obe dovolania smerujú proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto

opravným prostriedkom; napadnutý rozsudok preskúmal bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) a dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu a aj ním

zmenený rozsudok súdu prvého stupňa treba zrušiť.

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania

a dovolacím dôvodom vrátane jeho vecného (obsahového) vymedzenia dovolateľom.

Obligatórne sa zaoberá len vadami vymenovanými v a tzv. inými vadami, pokiaľ

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolatelia nenamietali, že v konaní došlo

k niektorej z procesných vád v zmysle ; existencia takejto vady v konaní nevyšla

najavo.

Dovolania navrhovateľa a odporcu obsahujú námietku, že konanie je zaťažené tzv. inou

procesnou vadou konania majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2

písm. b/ ) a že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnych právnych

záveroch ( ). Inou vadou v zmysle je

procesná vada inej povahy než sú vady uvedené v , pokiaľ mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových

zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav;

nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza

k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery.

So zreteľom na to, čo je v prejednávanej veci rozhodujúce pre preskúmanie rozhodnutia

odvolacieho súdu dovolacím súdom, je potrebné uviesť predovšetkým to, že v zmysle § 96

ods. 1 zákona o rodine platí, že ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom

dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť

o prípustnosti zapretia otcovstva.

-8-3 Cdo 96/2008

Konanie o prípustnosti zapretia otcovstva, ktoré začína na návrh dieťaťa v zmysle § 96

ods. 1 zákona o rodine, je prvým štádiom procesu zapretia otcovstva dieťaťom; posudzuje sa

v ňom, či zapretie otcovstva je v záujme dieťaťa. V druhom štádiu tohto procesu, ktoré

nasleduje len ak súd vyhovie návrhu dieťaťa a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí

zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, súd rozhoduje o návrhu na zapretie otcovstva. V oboch

štádiách je aktívne vecne legitimované dieťa, pasívne vecne legitimovanými sú obaja rodičia.

V danom prípade je dovolaniami napadnutý rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté v konaní

o prípustnosť zapretia otcovstva. Už z povahy takéhoto konania vyplýva, že v ňom môže

dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a dieťaťom. Preto v ňom, ako to napokon výslovne

uvádza aj § 96 ods. 1 zákona o rodine, musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym

opatrovníkom. Kolíznym opatrovníkom je ten, koho v prípade možnej kolízie záujmov

maloletého dieťaťa a jeho rodičov ustanovil súd maloletému dieťaťu za zástupcu, ktorý bude

maloleté dieťa zastupovať v určitom konaní alebo pri určitom právnom úkone. Súd je povinný

vždy vymedziť rozsah práv a povinností kolízneho opatrovníka podľa účelu, pre ktorý bol

opatrovník ustanovený (viď R 45/1986). Funkcia tohto opatrovníka zaniká vykonaním úkonu,

na ktorý bol opatrovník ustanovený za zástupcu maloletého dieťaťa, alebo skončením

príslušného konania, pre ktoré bol opatrovník ustanovený maloletého zastupovať. Súdom

ustanovený kolízny opatrovník sa v rozsahu, v ktorom je oprávnený za maloleté dieťa konať,

stáva zástupcom maloletého dieťaťa namiesto rodiča (rodičov); len kolízny opatrovník je

potom oprávnený a povinný maloleté dieťa v konaní zastupovať v rozsahu určenom súdom

tak, aby ochrana záujmov maloletého dieťaťa bola riadne zabezpečená bez ohľadu na

prípadné záujmy niektorého z rodičov. Záujmy toho, kto má byť ustanovený súdom za

kolízneho opatrovníka, sa nesmú stretať so záujmami dieťaťa. Pre súdne konanie ustanovuje

kolízneho opatrovníka súd príslušný na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých,

a nie procesný súd, ktorý je príslušný rozhodovať o prípustnosti zapretia otcovstva (viď

primerane R 20/1980).

V danom prípade Okresný súd Levice uznesením z 1. júna 2006 č.k. -19

ustanovil I. (brata odporcu 1/) za opatrovníka maloletého dieťaťa. Vychádzajúc

z odôvodnenia tohto uznesenia je zrejmé, že dôvodom pre jeho ustanovenie za opatrovníka

bol stret záujmov (kolízia) medzi maloletým dieťaťom a odporcom 1/. Okresný súd

v odôvodnení tohto rozhodnutia výslovne uviedol, že „ustanovil opatrovníka, ktorý za

maloleté dieťa podá návrh na začatie konania o určenie prípustnosti zapretia otcovstva, lebo

-9-3 Cdo 96/2008

ani jeden z rodičov nemôže dieťa pri tomto úkone zastúpiť, keďže medzi rodičmi a dieťaťom

dochádza ku kolízii záujmov“.

Po podaní návrhu na začatie konania o určenie prípustnosti zapretia otcovstva maloletým

dieťaťom, ktorého pri tom zastupoval kolízny opatrovník I. (ďalej tiež „kolízny opatrovník

I.“), bol v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva uznesením Okresného súdu Levice

z 12. apríla 2007 č.k. -29 ustanovený za kolízneho opatrovníka navrhovateľa

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v L. (ďalej tiež „kolízny opatrovník II.“).

Zo spisu vyplýva, že v konaní o prípustnosť zapretia otcovstva súdy oboch stupňov nevzali

na zreteľ, že pri ustanovení kolízneho opatrovníka I. súdom starostlivosti o maloletých bol

rozsah jeho oprávnení vymedzený tak, že jeho úlohou je iba podať návrh na začatie tohto

konania. Súdy pripustili, aby popri sebe boli ako zástupcovia navrhovateľa procesne činní

obaja kolízni opatrovníci, navyše z celkom odlišných pozícií a s úplne opačnými náhľadmi na

to, čo je a nie je v záujme maloletého dieťaťa. Procesný postup súdov, založený na

akceptovaní tohto stavu a na priznávaní procesných účinkov aj úkonom, ktoré robil za

maloletého navrhovateľa ten, kto nemal byť považovaný za jeho zástupcu v konaní,

nezabezpečoval spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ),

pretože viedol k faktickej deformácii procesného postavenia navrhovateľa v tejto veci.

Pokiaľ napríklad navrhovateľ (zastúpený kolíznym opatrovníkom I.) podal návrh na

začatie konania o prípustnosť zapretia otcovstva s tým, že tento návrh je v jeho záujme, ten

istý navrhovateľ (ale zastúpený kolíznym opatrovníkom II.) žiadal takýto návrh zamietnuť,

lebo je v rozpore s jeho záujmami. Keď okresný súd predmetnému návrhu navrhovateľa

(zastúpeného kolíznym opatrovníkom I.) na určenie prípustnosti zapretia otcovstva vyhovel,

v konaní „úspešný“ navrhovateľ (zastúpený kolíznym opatrovníkom II.) s rozhodnutím súdu

nesúhlasil a napadol ho odvolaním, ktoré však navrhovateľ (zastúpený kolíznym

opatrovníkom I.) v inom procesnom úkone označil za nedôvodné. V odvolacom konaní potom

došlo k tomu, že krajský súd vyhovel odvolaniu navrhovateľa (zastúpeného kolíznym

opatrovníkom II.) a napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh navrhovateľa (zastúpeného

kolíznym opatrovníkom I.) zamietol. K prezentovaniu obdobných rozporov došlo aj

v dovolacom konaní.

-10-3 Cdo 96/2008

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup súdov

v danej veci nesie znaky procesnej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci (viď ).

So zreteľom na procesnú vadu uvedenej povahy Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

( ) nielen dovolaniami napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale tiež súdu

prvého stupňa; vec vrátil Okresnému súdu Levice na ďalšie konanie. Vzhľadom na dôvod, so

zreteľom na ktorý bolo potrebné tieto rozhodnutia zrušiť, nemohol dovolací súd pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti dovolacích námietok, že rozsudok odvolacieho súdu v otázke

danosti záujmu maloletého dieťaťa na určení prípustnosti zapretia otcovstva spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. februára 2009

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková