Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2C-52-2024.pdf
PDF · 77.31 KB
Case nature
Subarea
2C/52/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, v právnej veci žalobcu A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XXX/XX proti žalovaným 1) D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. XX/XX a 2) G. E. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., F. XX/XX o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
II. Žalovaným v rade 1) a 2) sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol tunajšiemu súdu osobne doručený dňa 20.08.2024 domáha, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1) a 2) zakáže priblížiť sa k žalobcovi na vzdialenosť 5 metrov.
2. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil najmä tým, že rodinu E. (žalovaných 1) a 2)) pozná niekoľko rokov t.j. od doby kedy sa prisťahovali do obce, v ktorej žije žalobca. Žalobca tvrdí, že už od ľudí z obce počul, že žalovaní sú veľmi konfliktná rodina a že v mieste predchádzajúceho trvalého bydliska mali so susedmi veľké nezhody, čo bol aj dôvod prečo sa odsťahovali. Žalobca ďalej uvádza, že o konfliktnej povahe žalovaných sa nakoniec presvedčil aj sám, keď bol svedkom ich hádok a nezhôd v rámci susedstva v ich dedine, avšak aktuálne prežíva ,,teror“ zo strany žalovaných aj sám žalobca. Podľa tvrdení žalobcu sa všetko začalo tým, keď jeho dcéru prijali štúdium na D. F. H. A. A. a dcéru žalovaných, ktorá si taktiež na uvedenú školu podala prihlášku však nie. Od uvedeného obdobia sa žalovaní voči žalobcovi a jeho rodine začali správať útočne, čo vyústilo k incidentu, kedy sa syn žalovaných pokúsil znásilniť dcéru žalobcu. Po uvedenom incidente bola podľa tvrdení žalobcu jeho dcéra na tom psychicky veľmi zle a nakoniec skončila aj v nemocnici z dôvodu, že si chcela ublížiť. Po uvedom incidente bol žalobca rozhodnutý podať na žalovaných trestné oznámenie, avšak žalovaní ako aj celý rodina E. ho prosili, aby som tento skutok neoznamoval polícii, keď k znásilneniu nakoniec nedošlo a ich synovi by to skomplikovalo život. Žalobca teda napokon svoje rozhodnutie prehodnotil a trestné oznámenie na syna žalovaných nepodal. Podľa jeho tvrdení tak neurobil preto, lebo vie že ľudia robia chyby, a to hlavne ak sa jedná o pubertálne dieťa a nechcel mu spôsobovať problémy. Po uvedenom incidente si myslel, že sa ich medziľudské vzťahy upravia, avšak opak bol pravdou. Žalobca uvádza, že rodina E. (žalovaní 1) a 2)) ho neustále prenasledujú, urážajú, fyzicky a slovne naňho útočia a podávajú naňho neopodstatnené trestné oznámenia, čím sa snažia jemu a aj jeho rodine znepríjemňovať život. Ďalej uviedol, že slovné útoky, ako aj vyhrážanie sa fyzickým útokom smerujú voči jeho neplnoletým deťom a najmä dcére, ktorá je momentálne len v druhom ročníku na strednej škole, pričom očierňovanie a priestupky voči občianskemu spolunažívaniu a ich správanie podľa neho spĺňajú skutkovú podstatu trestného činu ohovárania a nebezpečného vyhrážania. V závere žalobca uviedol, že má zdravotné problémy a neustále útoky zo strany žalovaných ho ubíjajú a vyčerpávajú, pričom taktiež uviedol, že o deti sa stará sám a chce im zabezpečiť hlavne bezpečný domov a príjemné prostredie na život, ale pri žalovaných sa bojí, že dôjde
k zhoršeniu jeho zdravotného stavu v dôsledku, ktorého sa nebude môcť o svoje deti postarať. Na základe uvedeného žiada tunajší súd, aby vydal uznesenie, ktorým žalovaným 1) a 2) zakáže priblížiť sa k nemu na vzdialenosť 5 metrov.
3. Žalobca ako listinný dôkaz predložil rozhodnutie Okresného úradu Brezno, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 22.05.2024 a zo dňa 05.06.2024.
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Neodkladné opatrenie podľa § 324 a nasl. CSP je výnimočným inštitútom, jeho zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy. Je teda v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery strán (v nesporových konaniach „účastníkov“) a pri obave, že prípadná exekúcia bude ohrozená. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie existencie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana (majetkového, rodinného a pod.) a osvedčenie potreby bezodkladne upraviť pomery strán či účastníkov, pričom táto dočasná úprava musí byť primeraná danej potrebe, nesmie vytvoriť nenávratný stav, naopak má predísť prípadným nenávratným škodám. Osvedčenie týchto predpokladov neznamená ich preukázanie, ako je tomu pri konaní vo veci samej, t.j. postačuje listinami, prípadne inými dôkaznými prostriedkami presvedčiť súd o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Povinnosť osvedčiť splnenie uvedených základných predpokladov zaťažuje navrhovateľa neodkladného opatrenia, v tomto štádiu sa dokazovanie spravidla nevykonáva.
13. Súd po vykonanom dokazovaní v rozsahu oboznámenia sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia spolu s pripojenými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, keď žalobca neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami z dôvodu zabránenia vzniku nezvratného stavu a bezprostrednej ujmy na ich právach. Súd je toho názoru, že v predmetnej veci sa nejedná o tak naliehavú a neodkladnú vec, v ktorej by bol potrebný zásah zo strany súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia.
14. Ako podstatný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že žalovaní jeho a jeho rodinu neustále prenasledujú, urážajú, fyzicky a slovne na nich útočia a podávajú naňho neopodstatnené trestné oznámenia. V tejto súvislosti si súd dovoľuje uviesť, že neodkladné opatrenie je výnimočným inštitútom, ktorého zmyslom je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje okamžitý zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo vzniku škody či inej nenapraviteľnej ujmy, kedy je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery strán (v nesporových konaniach „účastníkov“) a pri obave, že prípadná exekúcia bude ohrozená, súd v predmetnom prípade nepovažuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný a potrebný. Podľa názoru súdu ide doposiaľ len o subjektívnu obavu žalobcu o ,,život“ svoj a svojich detí bez podkladu v akomkoľvek objektívnom konaní žalovaných, kedy uvedené nepostačuje na osvedčenie skutočnosti, že by žalobcovi zo strany žalovaných skutočne niečo hrozilo. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania. Podľa právnej teórie, osvedčovanie znamená, že súd pomocou ponúknutých (označených) dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V záveru súd uvádza, že neodkladné opatrenie, ktorým by žalovaným bolo zakázané priblížiť sa na určenú vzdialenosť k žalobcovi, sa súdu nejaví ako vhodný prostriedok na ochranu jeho blízkych osôb, ohrozenia ktorých sa podľa podaného návrhu taktiež obáva. Nemožno totiž očakávať, že jemu blízke osoby sa budú zdržiavať výlučne v takej vzdialenosti od žalobcu, aby v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohlo dôjsť k ich kontaktu so žalovanými prípadne aj ich detí.
15. Keďže v prejednávanej veci, vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, je potrebné konštatovať, že zo strany žalobcu nebola osvedčená tvrdená potreba bezodkladnej úpravy pomerov, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
16. Pre úplnosť súd uvádza, že rozhodnutie, ktorým súd zamietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nevytvára prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), ktorá by bránila opätovnému rozhodnutiu o návrhu na vydanie totožného neodkladného opatrenia, ak dôjde k podstatnej zmene skutkových okolností. K nariadeniu neodkladného opatrenia v takom prípade môže súd pristúpiť na podklade nového dôvodného návrhu, ktorý bude obsahovať všetky zákonné náležitosti a budú na jeho vydanie splnené podmienky.
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na zamietnutie návrhu v celom rozsahu by nárok na náhradu trov konania mali žalovaní ako úspešná strana sporu, keďže však žalovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia doposiaľ nemajú vedomosť, k tomuto sa nevyjadrovali, a teda im zatiaľ žiadne trovy súvisiace s týmto konaním nevznikli, súd v súlade s princípom uvedeným v článku 17 CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodol tak, že žalovaným 1) a 2) náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, písomne v dvoch vyhotoveniach, (§ 357 písm. d) v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.