Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/34/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty

Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci

žalobcu Ing. V., proti žalovanej JUDr. V., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K.

zastúpenej JUDr. Ľ. o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -115 zo dňa 30. októbra 2007,

takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške

83 700,-- Sk sa považuje za oprávnenú a zistenú v zmysle § 31 ods. 1 zákona o konkurze

a vyrovnaní. Vo zvyšku žalobu zamietol. Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.

V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na určenie pravosti pohľadávky

vo výške 83 700,-- Sk a 270 000,-- Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.

-58 zo dňa 30. mája 2003 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 83 700,--

Sk a 270 000,-- Sk sa považuje za oprávnenú a zistenú v zmysle § 31 ods. 1 zákona

o konkurze a vyrovnaní. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom č. k.

-70 zo dňa 15. januára 2004 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že

žalobu zamietol.. Unesením č. k. zo dňa 10. mája 2005, vydaným po

dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej

Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí vyslovil právny názor, že

pohľadávka v sume 270 000,-- Sk, prihlásená z titulu odmeny štatutárneho orgánu, nie je

nárokom pracovným podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, keďže nie je založená

pracovným pomerom. Jej zaradenie ako pohľadávky proti podstate je preto nesprávne.

Na daný spor platí režim zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 1. feb-

ruára 1998. Ďalej súd poukazuje na ustanovenia § 23 ods. 2, § 31 ods. 1 a 3, ako aj

ustanovenie § 32 ods. 1 uvedeného zákona.

Konštatoval, že žalovaná nárok žalobcu z titulu doplatku mzdy vo výške 83 700,-- Sk

uznala. Vzhľadom na to, že ide o pracovný nárok podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze

a vyrovnaní, súd určil s poukazom na uznanie tohto nároku žalovanou na pojednávaní dňa

26. októbra 2007, že ide o pohľadávku, ktorú možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu

konkurzného konania (§ 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní) v znení platnom

do 1. februára 1998/.

V konaní bolo preukázané, že v zmysle stanov akciovej spoločnosti zo dňa 29. októbra

1998 odmeňovanie štatutárneho orgánu bolo delegované dozornej rade a žalobca

v rozhodujúcom čase bol štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, ale nejedná sa

o pracovný nárok, ktorý možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania

v zmysle § 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní. Súd preto žalobu zamietol.

Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.

Uviedol, že odmena, ktorú dostával v zmysle stanov akciovej spoločnosti ako

predseda predstavenstva, bola zahrnutá do jeho mzdového listu, z ktorého vyplýva, že

do vyhlásenia konkurzu sa jeho odmena za prácu skladala z mesačného platu vo výške

20 000,-- Sk a odmeny predsedu predstavenstva vo výške 15 000,-- Sk. Z uvedenej výšky

mesačnej mzdy boli odvádzané zákonom stanovené dane a pravidelné mesačné odvody

za celé obdobie do vyhlásenia konkurzu. Aj keď odmena predsedu predstavenstva podľa

stanoviska odvolacieho súdu nebola z uzatvoreného pracovného pomeru, de facto z neho

vyplýva, že predmetné odmeny predsedu predstavenstva boli ako mzdový a pracovný nárok

zahrnuté do celkovej mesačnej hrubej mzdy, z ktorej boli zákonným spôsobom zrážané

stanovené odvody a dane. Jeho mzdový nárok vo výške 270 000,-- Sk uplatnený ako

pracovný nárok považuje za opodstatnený so zaradením v zmysle § 31 ods. 1 zákona

o konkurze a vyrovnaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.

2 dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnený nárok na určenie pravosti

pohľadávky podľa o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov vo výške 270 000,-- Sk ako pohľadávky proti podstate, uplatnenej v konkurznom

konaní, vedenom proti úpadcovi K., z titulu odmeny štatutárneho orgánu spoločnosti.

Na uvedený subjekt bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.

k. 51-24K 282/99-59 zo dňa 1. februára 1999. Predmetná pohľadávka bola popretá

správkyňou konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 15. apríla 2002.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. januára

1998 nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31

ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno

uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len

podľa právoplatného rozvrhového uznesenia. Podľa odseku 3 pracovnými nárokmi podľa

ustanovenia odseku 1 sú úhrada pracovných odmien úpadcových pracovníkov a ich nároky,

vyplývajúce z hmotného zabezpečenia pracovníkov.

Predmetná pohľadávka žalobcu predstavuje odmenu za výkon funkcie štatutárneho

orgánu spoločnosti, schvaľovanie ktorej v zmysle § 187 ods. 1 písm. i/ Obchodného

zákonníka patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne dozornej rady akciovej

spoločnosti. Nejedná sa o pohľadávku, ktorá by vyplývala z pracovnoprávneho vzťahu

a námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na jej vykazovanie v účtovných dokladov úpadcu

v rámci mzdových nárokov, preto nie je možné považovať za právne relevantnú.

Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový a právny stav rozsudok súdu prvého

stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho jej neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 5. februára 2009

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu