Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
bfd/367634.051f63.pdf
PDF · 105.71 KB
No categories available
3Obo/34/2008
Najvyšší súd 3 Obo 34/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beaty
Miničovej a členiek JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Eleny Krajčovičovej, v právnej veci
žalobcu Ing. V., proti žalovanej JUDr. V., správkyni konkurznej podstaty úpadcu K.
zastúpenej JUDr. Ľ. o určenie pravosti pohľadávky, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45 Cbi/42/2002-Mš-115 zo dňa 30. októbra 2007,
takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka žalobcu vo výške
83 700,-- Sk sa považuje za oprávnenú a zistenú v zmysle § 31 ods. 1 zákona o konkurze
a vyrovnaní. Vo zvyšku žalobu zamietol. Trovy konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na určenie pravosti pohľadávky
vo výške 83 700,-- Sk a 270 000,-- Sk. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.
45 Cbi 42/2002-Mš-58 zo dňa 30. mája 2003 určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 83 700,--
Sk a 270 000,-- Sk sa považuje za oprávnenú a zistenú v zmysle § 31 ods. 1 zákona
o konkurze a vyrovnaní. Na odvolanie žalovaného odvolací súd rozsudkom č. k.
4 Obo 106/2003-70 zo dňa 15. januára 2004 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že
žalobu zamietol.. Unesením č. k. 3 Obo 66/2006 zo dňa 10. mája 2005, vydaným po
dovolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V rozhodnutí vyslovil právny názor, že
pohľadávka v sume 270 000,-- Sk, prihlásená z titulu odmeny štatutárneho orgánu, nie je
nárokom pracovným podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze a vyrovnaní, keďže nie je založená
pracovným pomerom. Jej zaradenie ako pohľadávky proti podstate je preto nesprávne.
Na daný spor platí režim zákona o konkurze a vyrovnaní v znení platnom do 1. feb-
ruára 1998. Ďalej súd poukazuje na ustanovenia § 23 ods. 2, § 31 ods. 1 a 3, ako aj
ustanovenie § 32 ods. 1 uvedeného zákona.
Konštatoval, že žalovaná nárok žalobcu z titulu doplatku mzdy vo výške 83 700,-- Sk
uznala. Vzhľadom na to, že ide o pracovný nárok podľa § 31 ods. 3 zákona o konkurze
a vyrovnaní, súd určil s poukazom na uznanie tohto nároku žalovanou na pojednávaní dňa
26. októbra 2007, že ide o pohľadávku, ktorú možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu
konkurzného konania (§ 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní) v znení platnom
do 1. februára 1998/.
V konaní bolo preukázané, že v zmysle stanov akciovej spoločnosti zo dňa 29. októbra
1998 odmeňovanie štatutárneho orgánu bolo delegované dozornej rade a žalobca
v rozhodujúcom čase bol štatutárnym orgánom akciovej spoločnosti, ale nejedná sa
o pracovný nárok, ktorý možno uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania
v zmysle § 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní. Súd preto žalobu zamietol.
Proti rozsudku podal žalobca odvolanie.
Uviedol, že odmena, ktorú dostával v zmysle stanov akciovej spoločnosti ako
predseda predstavenstva, bola zahrnutá do jeho mzdového listu, z ktorého vyplýva, že
do vyhlásenia konkurzu sa jeho odmena za prácu skladala z mesačného platu vo výške
20 000,-- Sk a odmeny predsedu predstavenstva vo výške 15 000,-- Sk. Z uvedenej výšky
mesačnej mzdy boli odvádzané zákonom stanovené dane a pravidelné mesačné odvody
za celé obdobie do vyhlásenia konkurzu. Aj keď odmena predsedu predstavenstva podľa
stanoviska odvolacieho súdu nebola z uzatvoreného pracovného pomeru, de facto z neho
vyplýva, že predmetné odmeny predsedu predstavenstva boli ako mzdový a pracovný nárok
zahrnuté do celkovej mesačnej hrubej mzdy, z ktorej boli zákonným spôsobom zrážané
stanovené odvody a dane. Jeho mzdový nárok vo výške 270 000,-- Sk uplatnený ako
pracovný nárok považuje za opodstatnený so zaradením v zmysle § 31 ods. 1 zákona
o konkurze a vyrovnaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods.
2 O. s. p. dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je žalobcom uplatnený nárok na určenie pravosti
pohľadávky podľa § 23 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších
predpisov vo výške 270 000,-- Sk ako pohľadávky proti podstate, uplatnenej v konkurznom
konaní, vedenom proti úpadcovi K., z titulu odmeny štatutárneho orgánu spoločnosti.
Na uvedený subjekt bol vyhlásený konkurz uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 51-24K 282/99-59 zo dňa 1. februára 1999. Predmetná pohľadávka bola popretá
správkyňou konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní, konanom dňa 15. apríla 2002.
Podľa § 31 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní v znení účinnom do 31. januára
1998 nároky na vylúčenie veci z podstaty (§ 19 ods. 2), pohľadávky proti podstate (§ 31
ods. 2), nároky na oddelené uspokojenie (§ 28) a pracovné nároky (§ 31 ods. 3) možno
uspokojiť kedykoľvek v priebehu konkurzného konania. Iné nároky možno uspokojiť len
podľa právoplatného rozvrhového uznesenia. Podľa odseku 3 pracovnými nárokmi podľa
ustanovenia odseku 1 sú úhrada pracovných odmien úpadcových pracovníkov a ich nároky,
vyplývajúce z hmotného zabezpečenia pracovníkov.
Predmetná pohľadávka žalobcu predstavuje odmenu za výkon funkcie štatutárneho
orgánu spoločnosti, schvaľovanie ktorej v zmysle § 187 ods. 1 písm. i/ Obchodného
zákonníka patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia, prípadne dozornej rady akciovej
spoločnosti. Nejedná sa o pohľadávku, ktorá by vyplývala z pracovnoprávneho vzťahu
a námietku žalobcu, v ktorej poukazuje na jej vykazovanie v účtovných dokladov úpadcu
v rámci mzdových nárokov, preto nie je možné považovať za právne relevantnú.
Odvolací súd vzhľadom na zistený skutkový a právny stav rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O. s. p.
Žalovanej v odvolacom konaní trovy nevznikli, v dôsledku čoho jej neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 5. februára 2009
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu