Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tdo/49/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného M. B., pre zločin znásilnenia podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona a iné, prerokoval na

neverejnom zasadnutí dňa 5. februára 2009 v Bratislave dovolanie obvineného proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. mája 2008, sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. B. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12. decembra 2007, sp. zn.

bol obvinený M. B. uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho násilia

podľa § 241a ods. 1 Tr. zákona a trestného činu obmedzovania osobnej slobody podľa § 231

ods. 1, ods. 4 Tr. na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 16. augusta 2004 o 21:40 hodine pod zámienkou pozvania poškodenej M. R. na

kávu, poškodenú odviezol osobným motorovým vozidlom zn. A. A. C. T. P. X. B. na lesnú

cestu v katastri obce V. B. – O., okres P., navrhol poškodenej orálny styk, čo poškodená

odmietla, obvinený ju vyzval, aby vystúpila z osobného motorového vozidla a išla domov

pešo a odchádzala, obvinený ju dobehol, opakovane udrel po tvári, násilím ju dotiahol na

zadné sedadlo osobného motorového vozidla, opäť ju poudieral po tvári a prinútil ju

k orálnemu styku,

2/ dňa 29. augusta 2004 o 23:05 hodine na ulici M. v N.,

okres P., v blízkosti pohostinstva K. najskôr navrhol okoloidúcej poškodenej Z. Ž., že ju

odvezie svojím osobným motorovým vozidlom, čo poškodená odmietla, následne poškodenú

násilím dotiahol z chodníka na zadné sedadlo osobného motorového vozidla zn. A. A. C. T. P.

X. B., dvere motorového vozidla centrálne uzamkol, s vozidlom odišiel smerom do obce Z.

K., pričom počas cesty pred železničným nadjazdom poškodená nohami vykopla ľavé zadné

okno dvier vozidla a vyskočila na vozovku, pričom utrpela rozsiahle poranenia, krvácanie

a pomliaždenie mozgu, trieštivú zlomeninu bázy I. záprstnej kosti pravej ruky, zlomeninu 21.

zuba, zlomeninu pyramídovej a klinovej kosti s otrasom labyrintu ucha, pomliaždenie panvy,

s poranením v oblasti spony panvovej, centrálnu léziu tvárového nervu vpravo, pomliaždenie,

odreniny a krvné podliatiny temena vľavo, čela vľavo, spánkovej oblasti nosa, hornej a dolnej

pery ľavého líca, ľavého ramena, v oblasti hrudnej a driekovej chrbtice, krížovej a panvovej

oblasti, ľavej a pravej dolnej končatiny v oblasti kolien a predkolení, oboch horných končatín

v oblasti ramien a predlaktí, čo si vyžiadalo práceneschopnosť poškodenej

od 30. augusta 2004 do 1. marca 2005 a zranenia majú trvalý následok vo forme duševnej

poruchy po ťažkom poranení hlavy, poškodenie tváre ľahkého stupňa, poruchu úchopovej

funkcie palca pri obmedzenej pohyblivosti základného kĺbu stredne ťažkého stupňa, rozsiahle

plošné jazvy po poranení v rozsahu do 3,5 % povrchu tela, obojstrannú nedoslýchavosť

ľahkého stupňa.

Za to mu bol podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 42 ods. 1, § 38 ods. 7

Tr. zákona účinného od 1. januára 2006 uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní trinásť

rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona účinného

od 1. januára 2006 zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona účinného od 1. januára 2006 súd zároveň zrušil výrok

o treste, ktorý bol uložený obžalovanému M. B. rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn.

z 12. septembra 2007, ako i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo

nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola obžalovanému uložená

povinnosť uhradiť poškodenej Z. Ž., nar. X., bytom N., ulica H. škodu vo výške 1 487 549,70

Sk, V. Z. P., pobočka P. škodu vo výške 66 258 Sk.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola poškodená M. R.,

nar. X., bytom D. N. V., okres P. s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko –

právne konanie.

Podľa účinného do 1. januára 2006 sa poškodená Z. Ž. sa so

zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na občiansko – právne konanie.

Krajský súd v Trenčíne, na odvolanie obžalovaného proti vyššie uvedenému

rozhodnutiu, rozsudkom zo dňa 29. mája 2008, sp. zn. , podľa

, , účinného do 1. januára 2006 zrušil napadnutý

rozsudok vo výroku o vine pod bodom 2/ a podľa a

účinného do 1. januára 2006 oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v Prievidzi

č. – 180 zo dňa 22. septembra 2005, a to pre skutok uvedený v bode 2/,

právne kvalifikovaný ako trestný čin obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1,

ods. 4 Tr. zákona účinného do účinného do 1. januára 2006, pretože nebolo dokázané, že tento

skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 199 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr. zákona účinného od 1. januára 2006 krajský súd

odsúdil obžalovaného k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní trinásť rokov a šesť

mesiacov, na výkon ktorého ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne zrušil podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona

účinného od 1. januára 2006 výrok o treste, ktorý bol uložený obžalovanému M. B.

rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. z 12. septembra 2007, ako

i všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom

na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa účinného do 1. januára 2006 bola poškodená Z. Ž. ako

aj V. Z. P. a.s., pobočka P. odkázaní so svojimi nárokmi na náhradu škody na konanie

v občianskoprávnych veciach.

Proti vyššie citovanému rozsudku krajského súdu podal obvinený M. B.,

prostredníctvom obhajcu JUDr. I. Ž., PhD., dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/

a i/ . Obvinený, v zastúpení svojím obhajcom, vychádzal z domnienky, že súd pri

ukladaní trestu právne posúdil jeho osobu ako obzvlášť nebezpečného recidivistu podľa § 42

ods. 2 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, a to napriek tomu, že na to neboli splnené

zákonné podmienky. V krátkosti poukázal aj na teoretické vymedzenie pojmu recidíva.

Keďže v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku ešte nebol právoplatne odsúdený v konaní

vedenom pod sp. zn. , neboli preto dané možnosti aplikácie ustanovení

o recidíve. S ohľadom na uvedené obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1

zrušil napadnutý rozsudok a prikázal Krajskému súdu v Trenčíne, aby vec znovu

prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila prokurátorka okresnej prokuratúry

v Prievidzi, ktorá uviedla, že súdy pri ukladaní trestu obvinenému nepostupovali podľa

§ 41 a § 42 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, ale podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona

účinného od 1. januára 2006. Z uvedeného dôvodu bolo dovolanie podľa jej názoru

nedôvodné a navrhla preto, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/

odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

že dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou

( ), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať ( ), ale súčasne aj to,

že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Jediným argumentom obvineného pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bola, podľa

jeho názoru, nesprávna aplikácia ustanovení o recidíve. Tento argument

bol však založený na omyle obvineného, spočívajúcom v zámene dvoch právnych režimov

vzťahujúcich sa na trestne zodpovedné konanie obvineného, a to podľa

Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „starý “) a

Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej „nový “).

Konkrétne si obvinený myslel, že súd na neho aplikoval ustanovenie § 42 ods. 1

starého , ktoré upravovalo zvyšovanie hornej hranice trestnej sadzby

u obzvlášť nebezpečných recidivistov. V skutočnosti na neho súd aplikoval ustanovenie

nového (čo aj jednoznačne vyplýva z výroku napadnutého

rozsudku), ktoré upravuje ukladanie súhrnného trestu.

Keďže dovolacia námietka bola založená na vyššie uvedenom omyle, nebol tým

naplnený žiaden z obvineným uplatnených dovolacích dôvodov.

Napriek uvedenému, najvyšší súd dodáva, že trest uložený obvinenému M. B. bol

uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorej horná hranica

sa podľa nového zvýšila o jednu tretinu. Krajský súd teda

ukladal obvinenému trest v hornej polovici (13 rokov a 6 mesiacov) takto upravenej trestnej

sadzby (7 rokov – 20 rokov trestu odňatia slobody) a teda mu uložil trest na samej spodnej

prípustnej hranici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací so zreteľom na uvedené nesplnenie

podmienok dovolania podľa dovolanie obvineného M. B. odmietol

na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 5. februára 2009

JUDr. Juraj K l i m e n t, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková