Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžo/123/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Zdenky Reisenauerovej a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Aleny Poláčkovej,

PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. N., bytom Z., 2/ P., bytom G., obaja zastúpení

advokátom JUDr. J., Advokátska kancelária v B., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad

Trnava, Odbor stavebného poriadku, Trnava, Kollárova č. 8, za účasti: 1/ Ing. E., bytom

B., 2/ V., bytom S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16. októbra

2005, č. k. KSÚ-OSP-898/2005/Gi, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu

v Trnave č. k. -84 zo dňa 6. marca 2008 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č. k. -84 zo dňa 6. marca 2008 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného

zo dňa 16. októbra 2005, č. k. KSÚ-OSP-898/2005/Gi v spojení s jeho opravou listom zo dňa

30. júna 2006 č. 898/2005/Gi z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcom náhradu trov konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trnave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa pôvodná

žalobkyňa B. domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného, uvedeného v záhlaví tohoto

rozsudku, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Obce Z. č. 49/1070 ÚPaSP 56/2005 zo dňa

8.8.2005 a odvolanie pôvodnej žalobkyne zamietol. Žalobcom náhradu trov konania

nepriznal.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého

rozhodnutia žalovaného a konania mu predchádzajúceho dospel k názoru, že žaloba nie je

dôvodná. Konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade

so zákonom a jeho vydaním nedošlo k ukráteniu na právach tak pôvodnej žalobkyne,

ako ani následne v prípade žalobcov, ktorí vstúpili do jej práv v dôsledku jej úmrtia

v priebehu preskúmavacieho konania. Podľa názoru krajského súdu žalovaný ako odvolací

správny orgán sa v rozhodnutí dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami odvolateľov.

Konštatoval, že pokiaľ pôvodná žalobkyňa vytýkala nezákonnosť rozhodnutia správneho

orgánu prvého stupňa v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu, keď poukazovala na to,

že novostavbou rodinného domu sa zhoršia svetlotechnické pomery, sa žalovaný s touto

námietkou vyporiadal správne. Stotožnil sa s jeho názorom, že vzhľadom k tomu,

že predmetný rodinný dom je umiestnený juhozápadne od rodinného domu pôvodnej

žalobkyne, nemôže podľa prírodných zákonov dôjsť k zatieneniu jej rodinného domu.

Súčasne poukázal na právnu úpravu ustanovenú v o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon), v zmysle ktorej námietky môže

účastník uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Z pripojenej

projektovej dokumentácie mal krajský súd preukázané, že predmetná stavba je polohovo

umiestnená v súlade s vyhlášky č. , pretože podľa polohopisného

plánu, ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie je navrhovaný dom v najužšej časti 2,10 m

od spoločnej hranice s pozemkom parc. č. 88/1 a od susedného rodinného domu pôvodnej

žalobkyne 7 m. Neprihliadol ani na námietku týkajúcu sa nejasnosti výškového umiestnenia

novo navrhovanej stavby, pretože z opravenej projektovej dokumentácie je zrejmé, že kóta

0,00 je navrhnutá 15 cm nad úroveň podlahy existujúceho domu, t.j. + 50 cm nad úroveň

poklopu žumpy nachádzajúcej sa na parc. č. 88/3. Postup správneho orgánu prvého stupňa,

ktorým konkretizáciu výškového umiestnenia stavby vykonal až opravou pôvodného

rozhodnutia, nepovažoval za takú vadu rozhodnutia majúcu za následok jeho zrušenie, pretože

výškové umiestnenie je nepochybne zrejmé z projektovej dokumentácie. Krajský súd súčasne

poukázal na to, že pokiaľ stavebník postavil stavbu v rozpore s projektovou dokumentáciou

a stavebným povolením, táto skutočnosť je dôvodom pre iné konanie, nie je však dôvodom

pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný

v predmetnej veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov, vo veci zistil skutkový stav

a zo skutkových zistení vyvodil správny právny záver, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol

podľa .

Rozhodovanie o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle ust. ,

žalobcom pre neúspech v konaní nepriznal právo na ich náhradu.

Proti uvedenému rozsudku sa v zákonnej lehote odvolali žalobcovia, žiadajúc,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Namietali, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bol vydaný v rozpore

so skutočným a právnym stavom veci. Vytýkali súdu prvého stupňa, že sa náležite nezaoberal

vecou, pretože už prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, nedostatky

a pripomienky vznesené v spojenom stavebnom konaní stavebný úrad neriešil a až následne

po vydaní rozhodnutia sa tieto chyby snažil odstrániť tzv. „upovedomením o oprave

rozhodnutia, ktoré urobil listom zo dňa 4.10.2005. Namietali nesprávnosť takejto opravy,

pretože takúto významnú skutočnosť o priestorovom a výškovom umiestnení stavby

prvostupňový správny orgán nemohol vykonať uvedeným spôsobom a následne nemohla byť

potvrdená odvolacím správnym orgánom. Poukázali na to, že takáto podstatná náležitosť bola

skonkretizovaná až po vydaní rozhodnutia a z toho dôvodu ani pôvodnej žalobkyni nebolo

zrejmé, či táto skutočnosť bola prvostupňovému správnemu orgánu známa v čase

rozhodovania. Uviedli, že zo strany stavebného úradu aj z vyššie uvedeného dôvodu nemohlo

byť pred vydaním rozhodnutia v spojenom územnom konaní o umiestnení stavby

a stavebnom konaní, preukázané, že plánovanou zástavbou nedôjde k zhoršeniu osvetlenia

a preslnenia priestorov obytného domu, ktorý s budúcou stavbou susedí. Ďalej namietali

nesprávnosť postupu správnych orgánom oboch stupňov, pretože prvostupňový správny orgán

sa k umiestneniu stavby a jej dopadu na susedné stavby a pozemky vyjadril až po vydaní

rozhodnutia a to listom zo dňa 4.10.2005 č. 465/10140UpaSp1220/2005 a odvolací správny

orgán jeho rozhodnutie potvrdil. Zúženie zdôvodnenia nepožadovania posúdenia dopadu

stavby len na jednoduché skonštatovanie orientácie svetových strán považovali

za nepresvedčivé a nedostatočné. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného správneho orgánu,

že námietky neboli vznesené, pretože počas celého správneho konania námietky zo strany

pôvodnej žalobkyne, ako aj jej zástupcu, boli viacnásobne vznesené písomne aj ústne.

Dôvodili, že v danej veci bolo správnymi orgánmi rozhodované v rozpore s §§ 32 až 36

Správneho poriadku a súčasne v rozpore s § 32 písm. a/ Stavebného poriadku v spojení

s § 39a ods. 2 písm. b/, ods. 4.

Žalovaný sa na odvolanie žalobcov vyjadril tak, že žiadal, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. S dôvodmi

uvedenými v odvolaní žalobcov nesúhlasil. Uviedol, že v konkrétnej veci bolo vykonané

dokazovanie dostatočne, vo veci bol riadne zistený skutkový stav a námietky pôvodnej

žalobkyne ako aj následne žalobcov neboli dostatočné na preukázanie nesprávnosti postupu

a zákonnosti rozhodovania vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust.

v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu

a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 212 a nasl. a dospel

k názoru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým

žalobu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie žalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania,

ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa

vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu,

či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

V priebehu odvolacieho konania odvolací súd uznesením č. k. zo dňa

12. januára 2009 pribral podľa do konania Ing. E. ako účastníka

preskúmavacieho konania, pretože bol účastníkom stavebného konania a jeho práva

a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej

veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa

a konania im prechádzajúce, ktorými rozhodnutiami bolo rozhodnuté v spojenom stavebnom

konaní o umiestnení a povolení stavby rodinného domu stavebníka Ing. E. a v tomto štádiu

preskúmavacieho konania medzi účastníkmi konania ostali sporné predovšetkým otázky

týkajúce sa umiestnenia novovytvorenej stavby a jej vplyvov na nehnuteľnosti žalobcov, ktoré

sa nachádzajú v bezprostrednom susedstve s touto stavbou.

Podľa § 39 Stavebného zákona v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad

územie na navrhovaný účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti

v území, najmä súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania, vecná a časová

koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v území a predovšetkým starostlivosť

o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických hodnôt v území

a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby

si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších

podkladov, projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie

podmienky, ktoré sa musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1, 2, 4 Stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby

sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky

na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas

platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného

rozhodnutia.

V podmienkach na umiestnenie stavby sa určia požiadavky

a) na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie,

b) na zabezpečenie súladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby

s okolitým životným prostredím, najmä na výškové a polohové umiestnenie stavby

vrátane odstupov od hraníc pozemku a od susedných stavieb, na výšku stavby, prístup

a užívanie stavieb osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie,

na napojenie na siete technického vybavenia, napojenie na pozemné komunikácie,

na podiel zastavanej plochy a nezastavanej plochy zo stavebného pozemku vrátane

požiadaviek na úpravu jeho nezastavaných plôch,

c) vyplývajúce z chránených častí krajiny alebo z ich blízkosti,

d) vyplývajúce zo stanovísk dotknutých orgánov.

Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním

pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia

jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí

za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.

Podľa § 66 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné

podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov

konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov

spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie

všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických

noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie

alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana

verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, dodržanie príslušných

technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu

a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných

stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami,

prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického

vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba

uskutočňuje svojpomocou, použitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť

začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:

predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná

na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia

stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloženie dokladov, odborných

expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým

z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia,

pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok

ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch

pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom

pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie

stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený

vo výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d)], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1),

požiadavky na označenie stavby na stavenisku.

V zmysle § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú

sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (

Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – ďalej len Správny poriadok).

Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.

Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických

osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať

v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami,

ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne

obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom

konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány

poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní

ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 Správneho poriadku).

Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom

si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov

konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov

konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov

pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní nepostupovali

náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci nezistili skutočný stav, a preto

ich právne závery boli nesprávne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa nepostupoval

správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol. Pochybil, keď v odôvodnení rozsudku

uviedol, že žalobu zamieta podľa , pretože pokiaľ žalobu zamietol

postupoval v zmysle § 250j ods. 1.

Odvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou

bol administratívny správny spis, zistil, že Obec Z. rozhodnutím zo dňa 8.8.2005 č. 49/1070

ÚpaSP 56/2005 v zmysle § 39a ods.4 a § 66 Stavebného zákona a § 10 vyhlášky MŽP SR č.

povolila stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 88/2 v kat. úz. Z. pre

stavebníka Ing. E., bytom B.; svoje rozhodnutie opravila listom označeným ako

upovedomenie o oprave rozhodnutia zo dňa 4.10.2005 č. 49/1070 ÚpaSP 56/2005 tak, že

„výška podlahy prízemia RD 0,000=+0,150m na úroveň rodinného domu“ sa mení na „výška

podlahy prízemia RD- 0,000=+0,150 m nad úrovňou podlahy existujúceho domu, t. j. +0,500

m nad úrovňou poklopu žumpy na parc. č. 88/3“. Žalovaný správny orgán na základe

odvolania pôvodnej žalobkyne B. proti tomuto rozhodnutiu preskúmavaným rozhodnutím

č. KSÚ-OSP-898/2005/Gi zo dňa 16.10.2005 prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie

zamietol. Uvedené rozhodnutie opravil listom zo dňa 30.6.2006 č. 898/2005/Gi. V priebehu

správneho konania pôvodná vlastníčka susednej nehnuteľnosti B. vzniesla námietky písomne

listom zo dňa 6.6.2005 týkajúce sa vzdialenosti novo navrhovanej stavby od spoločnej

hranice, umiestnenia pevného bodu, od ktorého sa bude odvodzovať výška stavby, zakreslenia

budúcej stavby na parc. č. 88/1 a zakreslenia umiestnenia žumpy na parc. č. 88/3 a súčasne

žiadala stavebný úrad o písomné vyjadrenie, či a akej zmene došlo v projektovej

dokumentácii RD oproti tej, ktorá bola predložená na stavebný úrad a to za účelom možnosti

vyjasnenia otázok umiestnenia stavby a jej negatívneho dopadu na jej nehnuteľnosť. Ďalším

listom zo dňa 29.6.2005 žiadala stavebný úrad, aby ju písomne informoval o stave pred

vydaním rozhodnutia za účelom možnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Stavebný

úrad zvolal prerokovanie zmenenej projektovej dokumentácie na deň 4.7.2005. Zo zápisnice

stavebného úradu zo dňa 4.7.2005 vyplýva, že sa nedostavili účastníci, svoju neúčasť

ospravedlnili. Stavebník v spojenom stavebnom konaní predložil dva projekty týkajúce

sa osadenia budúcej stavby a to z 2.2005 a 5.2005, ktoré sa líšili v bodoch vzdialeností

budúcej stavby od hranice pozemku a rodinného domu pôvodnej žalobkyne, ako aj v osadení

žumpy.

Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v danej veci

nevenovali dostatočnú pozornosť otázke osadenia budúcej stavby. Podľa ustanovenia § 39a

ods. 4 Stavebného zákona môže stavebný úrad spojiť územné konanie so stavebným konaním

za splnenia zákonných podmienok, avšak aj v prípade, že spojí tieto dve konania na spoločné

konanie, je povinnosťou stavebného úradu samostatne skúmať podmienky pre umiestnenie

stavby v súlade s § 39a ods. 1 Stavebného zákona v spojení s § 39 a v rozhodnutí presne určiť

podmienky pre umiestnenie tejto stavby vzhľadom na určené požiadavky obsahu projektovej

dokumentácie. Z výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 8.8.2005

v danej veci vyplýva, že povolil stavebníkovi Ing. E. stavbu rodinného domu tak,

že novostavba rodinného domu bude riešená podľa predloženej projektovej dokumentácie

a pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil záväzné podmienky v bodoch 1/ až 28/, pričom

v bode 1/ určil, že stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej

v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Z rozhodnutia však nevyplýva,

podľa ktorej projektovej dokumentácie sa táto stavba umiestnila, keďže ju presne neoznačil

a ani nepripojil k rozhodnutiu tak, aby vyplývalo, že je jeho nedeliteľnou súčasťou, a to

napriek tomu, že z administratívneho spisu vyplýva, že stavebník v konaní predložil dve

rozdielne projektové dokumentácie (2/2005 a 5/2005). Takéto pochybenie má za následok

nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Pochybenie správneho

orgánu neodstránil ani žalovaný ako odvolací správny orgán. Odvolací súd zastáva názor,

že určenie záväzných podmienok pre umiestnenie stavby je tak závažnou zákonnou

podmienkou rozhodnutia stavebného úradu, že zmena rozhodnutia týkajúca sa podmienky

pre jej umiestnenie, nemôže byť vykonaná opravou rozhodnutia podľa § 47 ods. 6 Správneho

poriadku. Správny orgán prvého stupňa z uvedeného dôvodu preto pochybil, keďže určenie

záväznej podmienky týkajúcej sa umiestnenia stavby určením bodu v časti výškového

umiestnenia nebolo možné vykonať opravou rozhodnutia listom označeným

ako upovedomenie o oprave rozhodnutia zo dňa 4.10.2005. Odvolací súd v danej veci mal

ďalej preukázané, že tvrdenie žalovaného, že v konaní námietky neboli vznesené, nie je

v súlade s obsahom administratívneho spisu. Pôvodná žalobkyňa v priebehu spojeného

stavebného konania vznášala námietky týkajúce sa umiestnenia stavby, avšak správne orgány

oboch stupňov sa nimi dostatočne nezaoberali, nevykonali v rozsahu vznesených námietok

dokazovanie a aj zistené skutkové okolnosti v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite

nevyhodnotili. Z uvedených dôvodov námietky tak pôvodnej žalobkyne, ktoré vzniesla

v priebehu správneho konania, ako aj následne žalobcov, ktoré zniesli v priebehu

preskúmavacieho konania, treba považovať za dôvodné. Súčasne odvolací súd poukazuje

na to, že správne orgány oboch stupňov svojim postupom tým, že napriek tomu, že pôvodná

žalobkyňa žiadala písomné vyjadrenia stavebného úradu, stavebný úrad jej žiadostiam

nevenoval žiadnu pozornosť, ako aj, že nevykonal ústne prejednanie o zmene projektovej

dokumentácie v inom termíne, keďže na určený deň 4.7.2005 sa účastníci ospravedlnili,

odňali pôvodnej žalobkyni ako účastníčke stavebného konania možnosť konať pred správnym

orgánom. Povinnosťou správneho orgánu bolo v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku

v spojení s § 140 Stavebného zákona zistiť skutočný stav vo veci, a preto aj keď správne

konanie sa riadi zásadou hospodárnosti konania (§ 3 ods. 3 Správneho poriadku), pre správny

orgán primárne bolo spoľahlivé zistenie skutkového stavu v úzkej súčinnosti s účastníkmi

konania v súlade s § 3 ods. 2 v spojení s § 32 ods. 1, najmä keď išlo o tak dôležitú

skutočnosť, ako v danom prípade, a to rozhodovanie o umiestnení budúcej stavby a posúdenie

jej vplyvov na susedné nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ krajský súd žalobu zamietol z dôvodu,

že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie stavebného úradu

Obce Z. a odvolanie zamietol, je skutkovo a právne správne, podľa názoru odvolacieho súdu

rozhodol vo veci skutkovo nesprávne a v rozpore so zákonom, a preto odvolací súd napadnutý

rozsudok krajského súdu podľa zmenil tak, že preskúmavané

rozhodnutie žalovaného v spojení s jeho opravou zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p v spojení

s § 246c ods. 1 a s § 250k ods. 1, žalobcom nepriznal náhradu trov konania, pretože

si ich náhradu neuplatnili.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 10. februára 2009

Za správnosť vyhotovenia: JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r.

Ľubica Kavivanovová predsedníčka senátu