Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/113/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jozefa Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcu S. bytom vo V., zastúpeného JUDr. M., advokátom, so sídlom vo V., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: KM-65/PK-2005 z 26. mája 2005, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -58 z 25. marca 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Bratislave č. k. -58 z 25. marca 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou

sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: - 65/PK-2005 z 26. mája 2005, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. 21 z 11. marca 2005, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon“), a tento personálny rozkaz potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalobcovi sa ich náhrada nepriznáva.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že konanie prvostupňového

i druhostupňového správneho orgánu bolo v súlade so zákonom pri zachovaní predpísaných lehôt a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Bol toho názoru, že dvojmesačná lehota podľa § 192 ods. 4 zákona začala plynúť odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, v konkrétnom prípade dňom 14. februára 2005, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o potvrdení služobného hodnotenia so záverom, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Poukázal na to, že personálny rozkaz bol vydaný dňa 11. marca 2005 a doručený žalobcovi dňa 18. marca 2005, teda v zákonnej dvojmesačnej lehote. Tvrdenie žalobcu, že deň, kedy nadriadený zistil dôvod na prepustenie, je 14. júl 2004, kedy bolo vypracované prvé služobné hodnotenie, považoval krajský súd za irelevantné, pretože prvé služobné hodnotenia bolo vrátené na prepracovanie z dôvodu nedostatočne odôvodneného skutku, to znamená, že hodnotenie nemohlo byť podkladom pre prepustenie žalobcu z Policajného zboru, keďže nebol jasne zistený dôvod, pre ktorý by mal byť prepustený. Poukázal na to, že komisia mohla dospieť aj k inému záveru, a potom by celý prípad nemusel skončiť na súde. Krajský súd preto dospel k záveru, že žaloba je bezdôvodná a je potrebné ju podľa (ďalej len „“) zamietnuť. O trovách konania rozhodol s poukazom na a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca

navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, alebo aby podľa napadnutý rozsudok zrušil a podľa vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobca nesúhlasil so záverom krajského súdu, že konanie prvostupňového i druhostupňového správneho orgánu bolo v súlade so zákonom pri zachovaní predpísaných lehôt, nakoľko podľa jeho názoru nebola dodržaná hlavne objektívna jednoročná lehota uvedená v zákona, podľa ktorého o prepustení policajta z dôvodov uvedených v až g/ možno rozhodnúť najneskôr do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Poukázal na to, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný a pre ktorý bol vyhodnotený ako nespôsobilý služby, sa mal stať 10. októbra 2001, a teda ročná objektívna lehota uplynula dňa 10. októbra 2002. Namietal, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané až po uplynutí subjektívnej dvojmesačnej lehoty, nakoľko prvé služobné hodnotenie bolo vypracované dňa 14. júla 2004 so záverom, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, na základe čoho mal za to, že už vtedy sa jeho

nadriadený dozvedel o dôvode prepustenia, a teda subjektívna lehota v tomto prípade uplynula dňa 14. septembra 2004. Mal za to, že z pohľadu plynutia subjektívnej lehoty je nepodstatné, že služobné hodnotenie bolo vrátené na prepracovanie. Žalobca vyjadril názor, že rozhodnutie o prepustení vydané 11. marca 2005 bolo vydané po uplynutí zákonných lehôt v zmysle § 192 ods. 4 zákona. Nepovažoval preto za správny záver súdu, že lehoty začali plynúť až právoplatnosťou služobného hodnotenia. Konštatoval, že služobné hodnotenie hodnotí skutok, ktorý sa stal v roku 2001 a po roku 2001 bol viackrát služobne hodnotený a vyhodnotený ako spôsobilý, ktorá okolnosť nebola doteraz skúmaná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Považoval napadnutý rozsudok za vydaný v súlade so zákonom po riadnom zistení skutočného stavu veci, pričom krajský súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami, na ktoré žalobca v podanej žalobe poukazoval. Nesúhlasil s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní proti rozsudku krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania ( s použitím vety prvej ) na odvolacom pojednávaní nariadenom podľa vety druhej a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti na základe

žaloby bolo rozhodnutie správneho orgánu - Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Prešove č. 21 z 11. marca 2005, ktorým bol žalobca v stálej štátnej službe vo funkcii starší referent technik oddelenia bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií ODI OR PZ vo V., služobného úradu KR PZ v Prešove, prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. d/ zákona, a ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. p.: KM-65/PK-2005 z 26. mája 2005.

Žalobca v konaní pred odvolacím správnym orgánom i pred súdom

namietal, že v jeho prípade nebola správnym orgánom dodržaná objektívna jednoročná a ani subjektívna dvojmesačná lehota uvedená v § 194 ods. 4 (správne má byť ods. 5) zákona, ktorá námietka tvorila aj obsah odvolania.

Podľa § 192 ods. 1 písm. d/ zákona v znení účinnom v čase vydania

rozhodnutia správneho orgánu, policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia o prepustení policajta z dôvodov

uvedených v odseku 1 písm. d/ až g/ možno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách sa musí rozhodnutie o prepustení policajtovi aj doručiť.

Podľa § 32 ods. 1 zákona služobné hodnotenie platí odo dňa jeho

vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia.

Z obsahu predloženého spisu správneho orgánu odvolací súd zistil, že

služobné hodnotenie, na základe ktorého správny orgán prvého stupňa rozhodol o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14. februára 2005, čím sa stalo platným. Až na základe platného služobného hodnotenia sa mohlo s poukazom na vetu druhú ustanovenia § 32 ods. 1 zákona vykonať opatrenie v služobnom pomere policajta, v danom prípade prepustenie policajta zo služobného pomeru. S ohľadom na túto skutočnosť bolo potrebné považovať za deň, keď vznikol dôvod prepustenia, deň, od ktorého začalo platiť služobné hodnotenie, t. j. 14. februára 2005. O prepustení správny orgán rozhodol dňa 11. marca 2005, z čoho je zrejmé, že o prepustení žalobcu bolo rozhodnuté v zákonnej lehote v zmysle § 192 ods. 4 (v súčasnosti ods. 5) zákona.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery

považoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za neopodstatnené, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci krajským súdom. Preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa s použitím vety druhej ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky podľa v spojení s a s použitím vety prvej tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný náhradu trov neuplatnil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave, dňa 11. februára 2009

JUDr. Jozef H a r g a š, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth