Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/222/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcov: 1) Ing. T. P., 2) J. P., obaja zastúpení advokátom JUDr. J. P., proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Prešove, zastúpený advokátom JUDr. M. P.,o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2007-618/1963-3/SP-Ka zo dňa 30. mája 2007, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. -33 zo dňa 29. apríla 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove

č.k. -33 zo dňa 29. apríla 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa zamietol ako

nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia rozhodnutia č. -3/SP-Ka zo dňa 30. mája 2007, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie obce č. H 2676/2006-Ja/15 zo dňa 15. decembra 2006. Týmto rozhodnutím obec ako stavebný úrad v prvom stupni podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) nariadil žalobcom odstránenie stavby „Prístavba zádveria k bytu v spoločnom schodiskovom priestore“ na prízemí bytu č. X., postavenej žalobcami bez stavebného povolenia na pozemku parc. č. X. k.ú. Ľ..

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel

k záveru, že žalobné námietky nie sú dôvodné, pretože žalobcovia nepreukázali, že nepovolená stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, a preto správne orgány rozhodli v súlade so zákonom, keď stavbu postavenú bez povolenia nariadili odstrániť.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil, zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že sa so závermi krajského súdu nestotožňujú, pretože rozpor stavby s verejným záujmom v konaní nebol preukázaný. Podľa názoru žalobcov stavebný úrad v dodatočnom povolení stavby má možnosť povoliť vykonané stavebné práce a určiť stavebné podmienky pre dokončenie stavby alebo nariadiť úpravy už realizovanej stavby. Preto im v konaní o dodatočnom povolení stavby mala byť poskytnutá možnosť upraviť stenu zádveria na požadovanú vzdialenosť, vytvoriť tak novú únikovú cestu, prípadne úpravou zábradlia vyriešiť dodržanie šírky únikovej cesty na 82,5cm. Poukázali na to, že už vo februári 2007 zaslali stavebnému úradu ohlásenie drobnej stavby, ktorým ohlasovali rozsah úpravy – rozšírenie čiastočnej chránenej únikovej cesty zo 700mm na 825mm, ale starosta obce ich upozornil, že úpravu môžu uskutočniť až po skončení odvolacieho konania. Preto nie je pravdivý záver krajského súdu, že nepreukázali vôľu a iniciatívu ani v odvolacom konaní splniť požiadavku dotknutého orgánu ohľadom únikovej cesty. Žalobcovia v odvolaní vytýkali krajskému súdu i stavebným úradom oboch stupňov formálny prístup k posudzovaniu rozporu ich stavby s verejným záujmom, pretože stavby zádveria obdobným spôsobom bez dodržania šírky únikovej cesty realizovali aj ďalší vlastníci bytov, ale stavebný úrad o odstránení týchto stavieb nerozhodol. Nejednotný postup stavebného úradu voči stavebníkom žalobcovia pociťujú ako diskrimináciu ich osoby ako stavebníkov. Z uvedených dôvodov krajský súd nesprávne vec právne posúdil, preto je daný dôvod na rozhodnutiu podľa

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol napadnutý

rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedol, že z dokladov, ktoré žalobcovia predložili v konaní bol zistený rozpor stavby s verejnými záujmami vyjadrenými v osobitných predpisoch a toto skutkové zistenie neopierajú ani samotní žalobcovia. Nariadenie úprav už realizovanej stavby prichádza do úvahy iba u takej stavby, ktorej vlastník uniesol dôkazné bremeno a stavebnému úradu preukázal jej súlad s verejným záujmom. Až vtedy stavebný úrad vydá rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby, v ktorom určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi jej úpravy. Ak sa teda žalobcovia domnievali, že zmenou zábradlia by sa dosiahol súlad stavby s vyhláškou ministerstva vnútra SR č. , ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, mali takúto úpravu vykonať a následne žiadať o vydanie dodatočného stavebného povolenia. Žalovaný poukázal tiež na to, že i keď hlavným dôvodom rozporu stavby

s verejnými záujmami bolo nesplnenie požiadaviek požiarnej ochrany, ďalšími dôvodmi vydania rozhodnutia o odstránení stavby bolo to, že stavba nebola realizovaná v súlade s projektovou dokumentáciou a jej vlastníci nepreukázali oprávnenia stavebníka zriadiť stavbu spôsobom uvedeným v ustanovení § 139 ods. 1 stavebného zákona. Napokon konštatoval, že stavebný úrad vydal rozhodnutie o odstránení takmer identickej stavby iného vlastníka v bytovom dome žalobcov, preto ich odvolacia námietka o diskriminačnom a nejednotnom postupe správnych orgánov nie je dôvodná.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( )

prejednal vec podľa a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12.02.2009 ( a ).

Z obsahu predložených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho

preskúmavacieho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie obce č. H 2676/ 2006- Ja/135 zo dňa 15. decembra 2006, ktorým podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona nariadil odstránenie stavby „Prístavba zádveria k bytu v spoločnom schodiskovom priestore“ na prízemí bytu č. X., postavený bez stavebného povolenia na pozemku parc. č. X. k.ú. Ľ.. Krajský súd v napadnutom rozsudku, ktorým žalobu zamietol sa s dôvodmi žaloby náležite vysporiadal a stotožnil sa so závermi správnych orgánov, že žalobcovia v konaní o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného zákona nepreukázali, že stavba postavená bez stavebného povolenia nie je v rozopre s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom.

Z ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona vyplýva, že v konaní

o dodatočnom povolení stavby vlastník stavby na výzvu stavebného úradu predkladá doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak sa na podklade predložených dokladov preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby(§ 88a ods. 2 stavebného zákona).

Vzhľadom na uvedenú zákonnú úpravu odvolací súd sa stotožnil s názorom

žalovaného, že k vydaniu dodatočného stavebného povolenia môže stavebný úrad pristúpiť až po tom, keď vlastník stavby preukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcov, že krajský súd tento rozpor hodnotil iba formálne lebo nevzal do úvahy možnosť stavebného

úradu v dodatočnom stavebnom povolení stanoviť podmienky, ktorými by sa dosiahol súlad stavby s požiadavkami požiarnej ochrany, keďže zákon taký postup nepripúšťa.

Ďalšia odvolacia námietka o nejednotnom postupe stavebného úradu vo vzťahu

k ďalším vlastníkom nepovolených stavieb je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalobou napadnutého rozhodnutia správneho orgánu irelevantná.

Žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali

za následok iný výsledok konania. Odvolací súd nezistil porušenie zákona v konaní stavebných úradov, ktoré z náležite zisteného skutkového stavu vyvodili správny právny záver. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu odvolací súd ako vecne správny podľa potvrdil, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dôvodmi žaloby ( ).

O náhrade trov odvolacieho konanie rozhodol odvolací súd so zreteľom

na výsledok odvolacieho konania podľa , v spojení s a keďže žalobcovia nemali v odvolacom konaní úspech.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 12. februára 2009

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r .

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová