Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tošs/4/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Kanderu a členov senátu JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci

obžalovaného B. A. a spol., pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 ods. 1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí, konanom

12. februára 2009 v Bratislave, sťažnosť obžalovaného N. P., proti uzneseniu Špeciálneho

súdu v Pezinku z 21. januára 2009, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e

a Špeciálnemu súdu v Pezinku s a u k l a d á, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e :

Na Špeciálnom súde v Pezinku sa vedie trestné konanie, proti obžalovanému B. A.

a spol. pre trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296

ods. 1 Tr. zák. ako aj za ďalšie trestné činy.

Na hlavnom pojednávaní konanom 21. januára 2009 obžalovaný N. P. požiadal

o prepustenie z väzby na slobodu dôvodiac, že v tomto štádiu trestného stíhania, kedy

je vo väzbe už „bezmála tri roky“, formálne ako aj materiálne dôvody väzby

už pominuli a aj vzhľadom k vývoju dokazovania na zabezpečenie účelu trestného konania

väzba nie je ďalej potrebná. Poukázal tiež na fakt, že v súvislosti s väzbou „v súdnom štádiu

konania sa vyžaduje podstatne vyššia miera podozrenia voči obvinenému v porovnaní

s intenzitou dôvodného podozrenia pri vznesení obvinenia“. Aj v tejto žiadosti argumentoval

tým, že v doterajšom priebehu konania viacerými spôsobmi došlo k porušeniu jeho práva

na obhajobu a pokiaľ ide o najzávažnejší z trestných činov, pre ktoré je stíhaný (vražda

Á. N.), jediný usvedčujúci dôkaz podľa jeho názoru je výpoveď A. C. z prípravného konania

zo dňa 15. novembra 2007, o ktorom úkone boli obhajcovia informovaní len všeobecne

(výsluch svedka) a tým tiež došlo k porušeniu jeho práva na obhajobu. Ďalšia skupina faktov,

o ktoré opiera súčasnú nezákonnosť väzby, sa týka toho, že v auguste roku 2006 bol vzatý do

väzby sudcom pre prípravné konanie predovšetkým „za vraždu M. Š.“, pričom trestné stíhanie

za tento skutok bolo uznesením z 19. novembra 2008 zastavené, z čoho vyvodzuje záver,

že dôvody väzby možno opierať len o skutkové okolnosti týkajúce sa tých trestných činov,

za ktoré bolo vznesené obvinenie pred vzatím do väzby. Pokiaľ ide o trestný čin založenia,

zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, opätovne poukazuje na fakt, že k vzneseniu

obvinenia za tento trestný čin došlo v podstate dvakrát, pričom už predtým bol v súvislosti

s týmto trestným činom z predchádzajúcej väzby prepustený, z čoho vyvodzuje záver,

že za to isté opätovne vzatý byť do väzby nemôže.

Napadnutým uznesením Špeciálneho súdu v Pezinku z 21. januára 2009, sp. zn.

BB , bolo rozhodnuté, že:

I. podľa žiadosť obžalovaného N. P., narodeného

X., o prepustenie z väzby na slobodu zamieta,

II. podľa písomný sľub obžalovaného N. P.

sa neprijíma a

III. podľa nahradenie väzby dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad obžalovaným N. P. sa neprijíma.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť obžalovaný N. P., ktorú ničím neodôvodnil, len

doslova uviedol, že: „toto rozhodnutie nepovažuje za správne. Žiadal Najvyšší súd Slovenskej

republiky, aby ho osobne vypočul k tejto sťažnosti, kde sa ústne vyjadrí k jednotlivým

skutkom. Zároveň Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ponúkol kauciu vo výške

200 000 Sk (7 000 euro) a z tohto titulu žiadal, aby ho tento súd osobne vypočul“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil,

že sťažnosť je dôvodná.

Obžalovaný N. P. bol vzatý do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie

Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, 27. augusta 2006, sp. zn.

BB-Pšv 18/2006, z dôvodov uvedených v , .

Väzba začala plynúť 24. augusta 2006, pričom celkový čas väzby pripadajúcej na prípravné

konanie na základe jednotlivých predĺžení väzby nepresiahol dobu dvoch rokov.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisu zistil,

že Špeciálny súd v Pezinku koná v trestnej veci obžalovaného B. A., a teda

i obžalovaného N. P. plynule a bez prieťahov. Dôvodnosť trestného stíhania i dôvody väzby

sú i naďalej dané tak ako pri vzatí obžalovaného N. P. do väzby, keď sa skrýval pred orgánmi

činnými v trestnom konaní a z miesta trvalého bydliska ho nebolo možné predviesť, pričom

hrozilo pokračovanie v trestnej činnosti, z ktorej bol obvinený.

Podľa rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o

a/ vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby

sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby,

b/ prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby;

za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby,

c/ zmene dôvodov väzby obvineného,

d/ návrhu na predĺženie lehoty väzby obvineného,

e/ ponechaní obvineného vo väzbe,

f/ prepustení zatknutého obvineného na slobodu; za takéto rozhodnutie sa považuje

aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.

Podľa konať a rozhodovať možno len o väzbe osoby, proti ktorej

bolo vznesené obvinenie. Odôvodnenie rozhodnutia o väzbe obsahuje aj uvedenie skutkových

okolností, o ktoré sa výrok rozhodnutia o väzbe opiera. O väzbe koná a rozhoduje súd

a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie, ktorý nie je

pri vymedzení dôvodov väzby návrhom prokurátora viazaný. O sťažnosti proti rozhodnutiu

súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený súd. Pred

rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa vhodným

spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Predseda

senátu alebo sudca pre prípravné konanie vypočuje obvineného a potom umožní prísediacim

alebo sudcom, prokurátorovi a obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia

o väzbe; bez výsluchu obvineného možno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak obvinený výslovne

požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti alebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje

jeho výsluch. Zástupca záujmového združenia alebo iná osoba ponúkajúca záruku alebo

peňažnú záruku sa upovedomí o výsluchu, ak je to potrebné. Návrhy a žiadosti prokurátora

sa bezodkladne doručia obvinenému a žiadosti obvineného alebo iných osôb, podané v jeho

prospech prokurátorovi tak, aby sa k nim prokurátor a obvinený mali možnosť

pred rozhodnutím o väzbe vyjadriť.

Vzhľadom k týmto ustanoveniam účinným od 1. februára 2009, podľa ktorých

rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky a na rozdiel od právnej úpravy platnej

do 1. februára 2009, dokedy podľa , veta štvrtá o ďalšom trvaní väzby,

zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby alebo žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadostí

nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí,

alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne nepožiadal o výsluch a zároveň

neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú významné na rozhodnutie, nebolo

nevyhnutné pred konaním o sťažnosti obžalovaného N. P. vypočuť za účasti obhajcu

a prokurátora pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky, pretože rozhodnutie o sťažnosti

(opravnom prostriedku) proti rozhodnutiu o žiadosti obžalovaného o prepustenie

z väzby nie je vymenované v ustanovení

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v snahe, pre tento nedostatok Trestného

poriadku, neukrátiť obžalovaného N. P. o jeho práva a so zreteľom na požiadavku striktného

dodržiavania práv obvineného, ku ktorým patrí nepochybne i právo vyjadriť

sa k rozhodovaniu o jeho väzbe, podávať návrhy a opravné prostriedky, zrušil rozhodnutie

súdu prvého stupňa a uložil mu, aby vypočul obžalovaného N. P. k jeho návrhu o ponúknutej

kaucii a následne rozhodol komplexne o jeho žiadosti o prepustenie z väzby.

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak ako je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 12. februára 2009

JUDr. Jozef K a n d e r a, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Peter Paluda

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková