Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Obo/32/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,

v právnej veci žalobcu: J., U., S. proti žalovanému: JUDr. J.M., advokát, správca

konkurznej podstaty A., s.r.o., Š., K., IČO: X., Š., K., o určenie pravosti pohľadávky vo

výške 400 000,-- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14.

mája 2007, č.k. -40, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2007,

č.k. -40 sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. mája 2007, č.k. -40 žalobu

žalobcu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou žiadal,

aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 400 000,-- Sk, ktorú si ako konkurzný veriteľ

prihlásil v konkurznom konaní proti úpadcovi A., s.r.o., Š., K. a ktorú správca konkurznej

podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel, je oprávnená čo do dôvodu a výšky.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že prihláška žalobcu bola

preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004.

Žalobca sa tohto prieskumného pojednávania nezúčastnil, a preto mu súd oznámil

popretie pohľadávky 28. februára 2004 s tým, že ho súd poučil o možnosti podať určovaciu

žalobu proti správcovi konkurznej podstaty v lehote 31 dní od obdržania upovedomenia.

Preto 31-dňová lehota žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň po obdržaní oznámenia

súdu, t.j. 29. februára 2004, pričom posledný deň lehoty na uplatnenie incidenčnej žaloby bol

30. marca 2004. Žaloba žalobcu o určenie pravosti pohľadávky bola súdu prvého stupňa

doručená až 19. septembra 2005, teda po uplynutí 31-dňovej lehoty.

Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu podľa

zamietol, keďže došlo k zániku uplatneného práva žalobcu v dôsledku preklúzie.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. , keďže

žalobca úspešný nebol a žalovaný náhradu trov konania nežiadal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca

a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného uznať oprávnenosť pohľadávky žalobcu.

Ďalej uviedol, aby súd vzal do úvahy výsledky vyšetrovania Krajskej prokuratúry

v Košiciach, ktorý proti bývalému konateľovi A., s.r.o. K. Mgr. M.G. vedie trestné stíhanie za

trestný čin podvodu. Žalobca preukázateľne vložil finančné prostriedky do A., s.r.o. K. a bol

podvedený bezcennými akciami.

Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie žalobcu v zmysle ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust.

a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

Je nesporné, že žalobca si prihláškou došlou na Krajský súd v Košiciach 31. decembra

2002 uplatnil pohľadávku vo výške 400 000,-- Sk proti úpadcovi A., s.r.o. K., sp.zn.

a bol evidovaný pod č. 117.

Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004 žalobcovi

poprel jeho pohľadávku v celom rozsahu.

Krajský súd v Košiciach písomne upovedomil žalobcu o výsledku prieskumného

pojednávania a zároveň ho v zmysle ust. § 23 ZKV poučil, že si môže uplatniť svoj nárok

určovacou žalobou do 31 dní od doručenia výzvy na súde, ktorý vyhlásil konkurz s tým,

že inak sa na popretý nárok nevezme zreteľ.

Žalobca upovedomenie súdu prevzal 28. februára 2004.

Žalobca podal žalobu o určenie pravosti pohľadávky osobne na súde prvého stupňa

19. septembra 2005.

Je nesporné, že žalobca nepodal žalobu o určenie pravosti pohľadávky v stanovenej

lehote, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu zamietol.

Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu, že tým došlo k zániku uplatneného

práva žalobcu v dôsledku preklúzie, lebo nejde o procesnú, ale hmotnoprávnu lehotu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že nepodanie určovacej (incidenčnej)

žaloby v 31-dňovej lehote, nemá za následok zánik hmotného práva (pohľadávky), ale iba má

procesné dôsledky vylúčenia tejto pohľadávky z konkurzného konania (resp. neúčasti v ňom)

a tým zmenšenia pravdepodobnosti jej uspokojenia.

Hmotné právo (pohľadávka) trvá však ďalej a môže byť naplnené i mimo

konkurzného konania (ako ultima ratio, po uplynutí premlčacej lehoty, i ako právo naturálne).

Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 23 ods. 5 ZKV, podľa ktorého pri zmeškaní

31-dňovej lehoty podľa § 23 ods. 2 ZKV nemožno na také pohľadávky prihliadať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny podľa ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ust. , a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.

Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, však odvolací súd trovy odvolacieho

konania nepriznal, keďže žiadne nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 19. februára 2009

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M.