Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
d73/375595.bfc63b.pdf
PDF · 97.37 KB
No categories available
6Obo/32/2008
Najvyšší súd 6 Obo 32/2008
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci žalobcu: J., U., S. proti žalovanému: JUDr. J.M., advokát, správca
konkurznej podstaty A., s.r.o., Š., K., IČO: X., Š., K., o určenie pravosti pohľadávky vo
výške 400 000,-- Sk, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 14.
mája 2007, č.k. 14 Cbi 123/2005-40, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 14. mája 2007,
č.k. 14 Cbi 123/2005-40 sa p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14. mája 2007, č.k. 14 Cbi 123/2005-40 žalobu
žalobcu zamietol a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou žiadal,
aby súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 400 000,-- Sk, ktorú si ako konkurzný veriteľ
prihlásil v konkurznom konaní proti úpadcovi A., s.r.o., Š., K. a ktorú správca konkurznej
podstaty na prieskumnom pojednávaní poprel, je oprávnená čo do dôvodu a výšky.
Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že prihláška žalobcu bola
preskúmaná na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004.
Žalobca sa tohto prieskumného pojednávania nezúčastnil, a preto mu súd oznámil
popretie pohľadávky 28. februára 2004 s tým, že ho súd poučil o možnosti podať určovaciu
žalobu proti správcovi konkurznej podstaty v lehote 31 dní od obdržania upovedomenia.
Preto 31-dňová lehota žalobcovi začala plynúť nasledujúci deň po obdržaní oznámenia
súdu, t.j. 29. februára 2004, pričom posledný deň lehoty na uplatnenie incidenčnej žaloby bol
30. marca 2004. Žaloba žalobcu o určenie pravosti pohľadávky bola súdu prvého stupňa
doručená až 19. septembra 2005, teda po uplynutí 31-dňovej lehoty.
Súd prvého stupňa preto žalobu žalobcu podľa § 583 Občianskeho zákonníka
zamietol, keďže došlo k zániku uplatneného práva žalobcu v dôsledku preklúzie.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keďže
žalobca úspešný nebol a žalovaný náhradu trov konania nežiadal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca
a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného uznať oprávnenosť pohľadávky žalobcu.
Ďalej uviedol, aby súd vzal do úvahy výsledky vyšetrovania Krajskej prokuratúry
v Košiciach, ktorý proti bývalému konateľovi A., s.r.o. K. Mgr. M.G. vedie trestné stíhanie za
trestný čin podvodu. Žalobca preukázateľne vložil finančné prostriedky do A., s.r.o. K. a bol
podvedený bezcennými akciami.
Žalovaný sa písomne k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie žalobcu v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust.
§ 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k názoru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
Je nesporné, že žalobca si prihláškou došlou na Krajský súd v Košiciach 31. decembra
2002 uplatnil pohľadávku vo výške 400 000,-- Sk proti úpadcovi A., s.r.o. K., sp.zn. 3K 45/02
a bol evidovaný pod č. 117.
Správca konkurznej podstaty na prieskumnom pojednávaní 20. januára 2004 žalobcovi
poprel jeho pohľadávku v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach písomne upovedomil žalobcu o výsledku prieskumného
pojednávania a zároveň ho v zmysle ust. § 23 ZKV poučil, že si môže uplatniť svoj nárok
určovacou žalobou do 31 dní od doručenia výzvy na súde, ktorý vyhlásil konkurz s tým,
že inak sa na popretý nárok nevezme zreteľ.
Žalobca upovedomenie súdu prevzal 28. februára 2004.
Žalobca podal žalobu o určenie pravosti pohľadávky osobne na súde prvého stupňa
19. septembra 2005.
Je nesporné, že žalobca nepodal žalobu o určenie pravosti pohľadávky v stanovenej
lehote, a preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobu zamietol.
Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu, že tým došlo k zániku uplatneného
práva žalobcu v dôsledku preklúzie, lebo nejde o procesnú, ale hmotnoprávnu lehotu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky je názoru, že nepodanie určovacej (incidenčnej)
žaloby v 31-dňovej lehote, nemá za následok zánik hmotného práva (pohľadávky), ale iba má
procesné dôsledky vylúčenia tejto pohľadávky z konkurzného konania (resp. neúčasti v ňom)
a tým zmenšenia pravdepodobnosti jej uspokojenia.
Hmotné právo (pohľadávka) trvá však ďalej a môže byť naplnené i mimo
konkurzného konania (ako ultima ratio, po uplynutí premlčacej lehoty, i ako právo naturálne).
Odvolací súd pritom poukazuje na ust. § 23 ods. 5 ZKV, podľa ktorého pri zmeškaní
31-dňovej lehoty podľa § 23 ods. 2 ZKV nemožno na také pohľadávky prihliadať.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, však odvolací súd trovy odvolacieho
konania nepriznal, keďže žiadne nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 19. februára 2009
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: M.