Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sžf/9/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. arch. P. P., U.,

zastúpený: JUDr. Ľ. S., advokát, Š., proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava I,

Radlinského č. 37, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného

sp.zn. zo dňa 10.12.2002, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Bratislave č.k. -50 zo dňa 22.10.2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č.k. -50 zo dňa 22.10.2008 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zo dňa 22.10.2008 zastavil konanie

o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia – dodatočného platobného výmeru

č. zo dňa 10.12.2002, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov

fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1998 podľa § 44 ods.6 písm. b/ bod 1 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ), v sume

9 416 157,-- Sk. Dôvodom na zastavenie konania podľa prvostupňového súdu je, že podaná

žaloba napáda rozhodnutie, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom a navyše

-

žaloba bola podaná oneskorene ( , ďalej

len ), teda po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby ( ).

Zásielka s rozhodnutím správcu dane bola žalobcovi riadne doručovaná a bola doručená

uložením na pošte dňa 13.12.2002 a následne bola vrátená späť správcovi dane z dôvodu,

že nebola v úložnej dobe vyžiadaná adresátom.

Krajský súd zdôraznil, že žalobca svoje tvrdenie o tom, že sa dlhodobo nezdržiaval

v mieste podnikania, resp. trvalého pobytu v skutočnosti nijako a ničím nepreukázal,

pričom aj v žalobe žalobca uviedol tú istú adresu. Tvrdenie žalobcu o tom, že nemal žiadnu

vedomosť o vydaní napadnutého rozhodnutia, je podľa prvostupňového súdu zavádzajúce,

pretože z obsahu spisu nesporne vyplýva, že sa dňa 10.12.2002 osobne zúčastnil

na prerokovaní a podpísaní protokolu o daňovej kontrole zo dňa 15.11.2002,

pričom v protokole je uvedené, že bude vydaný dodatočný platobný výmer na daň z príjmov

fyzických osôb za rok 1998 na rozdiel dane z príjmov fyzických osôb vo výške

9 416 157,-- Sk a z tohto prerokovania protokolu bola spísaná zápisnica o ústnom

pojednávaní, ktorú žalobca podpísal. Navyše podľa platí,

že ak si nevyzdvihne adresát písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň

tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel. Je pravdou, že žalobca

sa dňa 26.04.2004 dostavil pred správcu dane a vyžiadal si kópiu dodatočného platobného

výmeru, pričom s ním bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom bola

prerokovaná možnosť zaplatenia dane. V závere zápisnice je uvedené, že žalobca ako daňový

dlžník, v lehote do dvoch mesiacov odo dňa spísania zápisnice oznámi, či využije možné

opravné prostriedky, prípadne žalobu na súd. Žalovaný teda nezaviazal žalobcu, aby podal

opravné prostriedky, resp. žalobu na súd, ale zo zápisnice iba vyplýva, že žalobca uvedené

skutočnosti oznámi, ak nastanú. Na podklade uvedeného dospel krajský súd k záveru,

že dodatočný platobný výmer bol žalobcovi riadne doručený a tento nepodal voči nemu

v zákonnej lehote odvolanie a ani žalobu.

Proti uzneseniu krajského súdu podal odvolanie žalobca uvádzajúc, že v prípade

dodatočného platobného výmeru je možné podať odvolanie len proti vyrubenému rozdielu

dane, podľa , nie je možné odvolať sa voči dodatočnému

platobnému výmeru ako takému. Toto sa uvádza aj v poučení dodatočného platobného

výmeru, kde sa výslovne uvádza, že „v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru

možno podľa ust. § 44 ods. 7 citovaného zákona napadnúť len vyrubený rozdiel dane“.

-

Žalobca vo svojej žalobe zo dňa 25.06.2004 nenamietal len čiastku uvedenú

v dodatočnom platobnom výmere, žalobca namietal zákonnosť dodatočného platobného

výmeru ako takého, proti ktorému zákon neumožňuje podať odvolanie, preto má odvolateľ

za to, že dôvod zastavenia konania spočívajúci v nevyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, nemá oporu v zákone.

Súd sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že v konaní č. k. pred Krajským

súdom v Bratislave dňa 05.02.2008 bol žalobca oslobodený podľa § 285 písm. a/ Trestného

poriadku spod obžaloby pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako trestný čin skrátenia

dane podľa 148 ods. 1, ods. 5 účinného v čase spáchania skutku,

nakoľko tento skutok sa nestal.

Žalovaný teda vydal podľa názoru odvolateľa nulitný právny akt, pretože uložil

žalobcovi povinnosť, ktorého realizácia je vzhľadom na uvedené skutočnosti právne nemožná

– zakladá protiprávne konanie. Žalovaný uložil žalobcovi povinnosť, ktorá zakladá

protiprávne konanie z toho dôvodu, že nezisťoval skutkový stav dostačujúco pre posúdenie

veci. Súd musí pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia prihliadať na nulitu

takéhoto aktu z úradnej povinnosti, pričom súd v čase vydania uznesenia, proti ktorému smeruje

toto odvolanie, vedel na základe podania žalobcu zo dňa 16.10.2008, že skutok, pre ktorý bol

Ing. arch. P. P. stíhaný, sa nestal, nakoľko nebolo preukázané, že skrátil daň vo veľkom

rozsahu (uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.02.2008 č.k.

v spojitosti s rozsudkom zo dňa 21.02.2007, č.k. ).

Žalobca ďalej v odvolaní namietal, že súd sa nedostatočne zaoberal skutočnosťou,

či sa adresát v mieste doručenia zdržoval a tiež sa nezaoberal skutočnosťou, či bol adresát

vhodným spôsobom upovedomený, že písomnosť bude doručovaná znovu v určitý deň

a hodinu.

S poukazom na uvedené odvolateľ požiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

Krajského súdu v Bratislave zrušil v súlade s ustanovením v celom

rozsahu a vrátil vec na prvostupňový súd na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 22.12.2008 vyjadril žalovaný uvádzajúc,

že správca dane pri kontrole preveroval údaje a uvedenú daň v ním podanom daňovom

-

priznaní a keďže daň zistená po kontrole sa odlišovala od dane uvedenej v daňovom priznaní,

správca dane vyčíslil rozdiel dane dodatočným platobným výmerom (§ 44 ods. 6 písm. b/

bod 1 v znení neskorších predpisov). Keď žalobca nesúhlasil

s dodatočným platobným výmerom „ako takým“, ktorý nadväzoval na prerokovaný protokol,

mal možnosť a aj povinnosť v odvolaní voči nemu uplatniť svoje dôkazy nielen voči rozdielu

dane, ale aj poukázať, v čom vidí nezákonnosť dodatočného platobného výmeru

„ako takého“ ( v znení neskorších predpisov).

Žalobca mal vedomosť o vydaní predmetného dodatočného platobného výmeru a bol

mu riadne doručený, tento nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2003. Dňa 26.04.2004

žalobcovi, na základe písomnej požiadavky, žalovaný vyhotovil a odovzdal kópiu

dodatočného platobného výmeru.

Daňový úrad Bratislava I ako žalovaný, čo sa týka merita veci sa vyjadril vo vyjadrení

k žalobe zo dňa 13.12.2004 a na skutočnostiach uvedených v predmetnom vyjadrení trvá.

Žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu

č. -50 zo dňa 22.10.2008 ako vecne správne potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnuté uznesenie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní ( )

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a preto je potrebné napadnuté

uznesenie Krajského súdu v Bratislave potvrdiť (, ), keďže sa odvolací súd

v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219

ods. 2 ), pretože žalobca podal žalobu na poštovú prepravu oneskorene.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je ovládané

dispozičnou a koncentračnou zásadou, v zmysle ktorých je žalobca povinný v súlade s § 249

ods. 2 v žalobe uviesť okrem všeobecných náležitostí aj osobitné náležitosti,

za ktoré v zmysle je potrebné považovať konkrétne tvrdenia žalobcu, že bol

ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu. Absencia takýchto

tvrdení žalobcu, že vydaním napadnutého rozhodnutia bol porušený konkrétny zákon, je

vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu. Podstatou koncentračnej zásady je,

-

že konkrétne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia uplatní žalobca v lehote

upravenej v .

Z obsahu žaloby nevyplýva, že by v nej žalobca namietol vady doručovania

napadnutého dodatočného platobného výmeru, ktorý bol žalobcovi doručený uložením

na pošte dňa 13.12.2002, rovnako neuviedol a ani nepreukázal, že by sa v rozhodujúcom

období nezdržiaval na adrese U.. Na podklade uvedeného sa odvolací súd stotožnil v plnom

rozsahu s názorom krajského súdu a na dôvody uvedené v súvislosti s doručovaním

predmetného rozhodnutia žalovaného v odvolaní už nemohol prihliadnuť, keďže neboli

uplatnené v žalobe. Žaloba bola v tomto prípade podaná po uplynutí zákonnej lehoty (§ 250b

ods. 1 ) a preto odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie krajského súdu.

Senát Najvyššieho súdu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého uznesenia aj v tej časti,

kde prvostupňový súd uvádza, že ak by bol preukázaný iný dátum doručenia napadnutého

rozhodnutia žalobcovi, tento mohol a mal využiť riadne opravné prostriedky, t.j. podať

odvolanie voči dodatočnému platobnému výmeru a následne vec riešiť žalobou na súd.

Žalobca teda v každom prípade nevyužil a teda nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky,

ktoré sa pre rozhodnutie pripúšťajú a preto súd nemohol postupovať podľa druhej hlavy

piatej časti a rozhodnúť o žalobe proti správnemu rozhodnutiu, lebo predpokladom

takéhoto postupu je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Argumentácia odvolateľa

obsiahnutá v bode II. odvolania, poukazujúca na ,

podľa odvolacieho súdu neobstojí, keďže citovaný právny predpis v § 46 ods.1 (v znení

účinnom v rozhodujúcom období) uvádza, že proti určeniu dane správcom dane a proti

iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa účastník konania môže

odvolať, ak sa odvolania nevzdal pisomne alebo ústne do zápisnice. Odvolací súd rozhodol

o uvedených dôvodoch odvolania aj podľa § 46 ods. 10 citovaného zákona, podľa

ktorého odvolanie je neprípustné, ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia, bez toho,

aby súčasne bol napadnutý jeho výrok.

Odvolacie dôvody žalobcu obsiahnuté v časti III. odvolania posúdil odvolací súd

ako nedôvodné pretože zákon o dani z príjmov, ani neobsahujú ustanovenia,

podľa ktorých by mali daňové orgány resp. správne súdy povinnosť v prípade, ak súd

v trestnom konaní svojim uznesením oslobodí obžalovaného spod obžaloby vo veci skrátenia

-

dane s odôvodnením, že nebolo preukázané, že sa skutok stal, predpísanú daňovú povinnosť

zrušiť resp. zrušiť rozhodnutie daňových orgánov z dôvodu ich nezákonnosti. Trestné konanie

je samostatným konaním, nezávislým od iných konaní a teda je aj nezávislé od konania

v daňových veciach. Pokiaľ mal žalobca výhrady k rozhodnutiu, ktorým mu bola vyrubená

daň, mohol využiť všetky opravné prostriedky na preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia.

S poukazom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil uznesenie

vydané Krajským súdom v Bratislave č.k. -50 zo dňa 22.10.2008.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s

ods. 1 a .

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 23. februára 2009

JUDr. Ivan R U M A N A , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Alena Augustiňáková