Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
3fd/368149.70a5f8.pdf
PDF · 145.55 KB
No categories available
4Obo/113/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4Obo/113/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy
Hudobovej v právnej veci žalobcu: JUDr. F.H.., správca konkurznej podstaty úpadcu B.,
s. r. o., K., zast. JUDr. Š.S., advokátom, K., K., proti žalovanému: A., s. r. o., R., B.,
zast. JUDr. A.Š., advokátkou, M., K., o určenie neúčinnosti právneho úkonu
a zaplatenie 694.084,84 eur (20.910.000,– Sk), o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23. apríla 2008 č.k.19Cbi/57/2003-65, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa
23. apríla 2008 č. k. 19 Cbi/57/2003-65 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom žalobu vyslovil, že Zmluva
o vypracovaní analýzy a podnikateľského plánu zo dňa 07. 06. 2001 uzavretá medzi B., s. r.
o., K. a A., s. r. o., B., je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Žalovanému uložil
povinnosť vrátiť žalobcovi 20.910.000,– Sk (694.084,84 eur) a nahradiť žalobcovi trovy
konania 215.070,90 Sk.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa domáhal, aby súd určil, že zmluva
o vypracovaní analýzy a podnikateľského plánu zo dňa 07. 06. 2001 medzi B., s. r. o., K.
a A., s. r. o., B., je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Súčasne žiadal zaviazať
žalovaného na vrátenie 20.910.000.-- Sk do konkurznej podstaty úpadcu B., s. r. o., K.
a nahradiť mu trovy konania. Materiál podľa zmluvy bol žalobcovi odovzdaný na základe
výzvy správcu až dňa 6. mája 2003. Úpadca zaplatil žalovanému cenu za dielo.
Je nepochybné, že uzavretá zmluva bola len právnym úkonom, ktorý vytváral právny
rámec pre predstierané plnenie, ktoré cieľom bolo odčerpanie finančných prostriedkov
úpadcu ako objednávateľa a ich prevedenie na zhotoviteľa s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu.
Úpadca tak naplnil ust. § 15 ods. 2 a § 15 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní. Vedomostná
stránka ich úmyslu a zakrytie tejto skutočnosti, predstieraným plnením vyplýva z viacerých
skutočností, a to z nízkej úrovne vypracovanej zmluvy, ktorá nezodpovedá výške zmluvnej
ceny, nerovnosti dojednaných zmluvných podmienok, dohodnutej zálohy, z nestanovenia
kvalitatívnych a kvantitatívnych požiadaviek na dielo, z nepomeru medzi hodnotou plnenia,
ktoré poskytol žalovaný a zaplatenou cenou, čo potvrdzuje znalecký posudok I. pod č.
12/2003. Zo znaleckého posudku vyplýva, že o predloženom materiáli nemožno hovoriť
o analýze a podnikateľskom pláne, pretože toto materiál neobsahuje. Chýbajú akékoľvek
konkrétne návrhy, týkajúce sa spoločnosti, má len charakter učebnicových textov.
Keďže úpadca aj žalovaný poskytovali podnikateľské poradenstvo, bolo im
nepochybne známe, čo majú obsahovať takéto analýzy, a aké sú obvyklé ceny analýz
s obdobným obsahom a rozsahom.
Žalovaný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že podľa § 15 ods. 2 zákona o konkurze
a vyrovnaní odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch pred začatím konkurzu, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Toto
ustanovenie vyžaduje úmysel ukrátiť konkurzného veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto
úmysle. Znaleckým posudkom, ktorý dal vyhotoviť žalobca tento úmysel, nie je možné
preukazovať, bez skúmania ďalších okolností. V čase uzavretia zmluvy nemohlo ísť o úmysel
ukrátiť veriteľa a o vedomosti o tomto úmysle u žalovaného. K podnikateľskému plánu
a skutočnostiam s tým súvisiacim navrhol vypočuť RNDr.T.. Vzniesol i námietku premlčania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav. Uznesením
Krajského súdu v Košiciach 5K 12/02 zo dňa 03. 09. 2002 bol vyhlásený konkurz na majetok
úpadcu B., s. r. o., K., J., ICO: X. a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený
JUDr.F.H.. Žalovaný a úpadca uzavreli dňa 07. 06. 2001 zmluvu o dielo – zmluvu
o vypracovaní analýzy a podnikateľského plánu. Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného
vypracovať pre úpadcu analýzu v oblasti jeho podnikania a podnikateľský plán týkajúci sa
zmeny činnosti v B.. Cena bola dohodnutá vo výške 24.000.000,– Sk + DPH. Odovzdávacím
protokolom zo dňa 03. 10. 2001 úpadca ako preberajúci potvrdil, že prevzal 2 kusy analýzy
a podnikateľského plánu v rozsahu podľa zmluvy zo dňa 07. 06. 2001.
Na základe zálohovej faktúry č. 20110 zo dňa 07. 06. 2001 poskytol úpadca
žalovanému zálohu vo výške l0.000.000,– Sk. Žalovaný predmet zmluvy vyfakturoval
faktúrou č. 03. 10. 2001 vo výške 29.520.000,– Sk a po odpočítaní zálohy k úhrade ostalo
19.520.000,– Sk. Úpadca uhradil žalovanému spolu 20.910.000,– Sk. Podľa daňového
dokladu – dobropisu zo dňa 20. 12. 2001, na základe reklamačného konania, ktoré
sa uskutočnilo dňa 19. 12. 2001, na ktorom sa konštatovalo, že predmet zmluvy zo dňa
07. 06. 2001, nebol dodaný v požadovanej kvalite a rozsahu, sa strany dohodli na znížení
dohodnutej ceny na sumu 17.000.000,– Sk, a na základe toho žalovaný dobropisoval sumu
8.610.000,– Sk. Tým sa upravila hodnota plnenia na sumu 20.910.000,– Sk, ktorá bola
úpadcom zaplatená.
Po vyhlásení konkurzu správca konkurznej podstaty zistil, že predmet diela –
vypracovaná analýza a podnikateľský plán, sa v priestoroch úpadcu nenachádza, preto vyzval
dňa 06. 05. 2003 žalovaného o jeho zaslanie. Žalovaný v odpovedi na výzvu zo dňa 26. 05.
2003 oznámil, že kolega, ktorý má väčšinu požadovaných dokumentov, je momentálne mimo
spoločnosť, a tak požadované dokumenty po ich skompletizovaní, bude môcť zaslať až
v priebehu mesiaca jún 2003. Následne listom zo dňa 18. 06. 2003, zaslal materiál „Analýza
a podnikateľský plán na rok 2002“, ktorý bol vypracovaný pre B., s. r. o.
Predložené dielo dal správca konkurznej podstaty E. a z predloženého znaleckého
posudku č. 12/2003 vyplýva, že „Analýza a podnikateľský plán na rok 2002“, z hľadiska
obsahu, nezodpovedá názvu. Neobsahuje žiadne konkrétne návrhy týkajúce sa spoločnosti B.,
s. r. o., nevychádza z analýzy minulého obdobia a nepracuje so žiadnymi číselnými údajmi,
pritom podľa zmluvy sa mal podnikateľský plán týkať zmeny činnosti spoločnosti. Prílohy
majú charakter učebnicových textov, resp. výskumných štúdií, bez bezprostrednej väzby na
podnikateľský plán. Vypracovaný produkt nemôže byť považovaný za podnikateľský plán
a nosná časť finančný plán úplne absentuje. Využiteľnosť dokumentuje minimálna.
Z uvedených skutočností vyplýva, že tak, ako to uviedol žalobca, uzavretá zmluva
bola len právnym úkonom na vytvorenie rámca pre predstierané plnenie, s cieľom odčerpať
finančné prostriedky úpadcu a previesť ich žalovanému s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o konkurze a vyrovnaní konkurzný veriteľ, alebo správca
sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6,
ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči
konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ, alebo správca
aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu
už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní, odporovať možno právnemu
úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť
svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy.
Súd posúdil obsah zmluvy zo dňa 07. 06. 2001, uzavretej medzi žalovaným
a úpadcom, obsah predloženej analýzy so znaleckým posudkom a dospel k záveru, že zmluva
bola a uzatvorená účelovo s úmyslom vytvoriť právne priestor pre presun finančných
prostriedkov úpadcu na žalovaného, s cieľom ukrátiť veriteľov úpadcu. Žalovanému, ktorý
dielo podľa zmluvy zo dňa 07. 06. 2001 zaslal správcovi konkurznej podstaty, ako sám
uviedol po jeho skompletizovaní až dňa 18. 06. 2003, pritom odovzdávací protokol podpísal
dňa 03. 10. 2001 a cenu fakturoval zálohovo dňa 07. 06. 2001 a následne faktúrou zo dňa
03. 10. 2001, musel byť tento úmysel známy.
Žalobca odporoval právnemu úkonu v lehote podľa § 15 ods. 1 zákona o konkurze
a vyrovnaní, preto námietka žalovaného, že žaloba nebola uplatnená včas, nie je dôvodná,
ako aj poukaz žalovaného na ust. § 15 ods. b/ zákona o konkurze a vyrovnaní.
Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
dôvodná, preto jej vyhovel a určil, že zmluva o vypracovaní analýzy z podnikateľského plánu
zo dňa 07. 06. 2001 medzi úpadcom a žalovaným, je voči konkurzným veriteľom právne
neúčinná. Žalovaného zaviazal vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu sumu 20.910.000,– Sk
a nahradiť žalobcovi trovy konania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal
v konaní úspech, priznal ich náhradu. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia
za 3 úkony, náhrada hotových výdavkov a náhrada súdneho poplatku 3.000,– Sk.
Žalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
11. júna 2008.
V odôvodnení odvolania uviedol, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
podľa § 205 ods. 2 písm. c/ OSP. Za rozhodujúcu skutočnosť, ktorú žalovaný ako dôkaz
v konaní navrhol, bolo vypočutie RNDr. M.T., konateľa spoločnosti A., s. r. o., ktorého
výpoveď mohla mať rozhodujúci vplyv na preukazovanie znalosti úmyslu ukrátiť
konkurzného veriteľa spoločnosťou B., s. r. o., ako aj k samotnej analýze a podnikateľskému
plánu, k ich využitiu, hodnote a kvalite. Dokazovanie v tejto veci bolo neúplné a súd
v odôvodnení rozsudku posúdil znalosť úmyslu žalovaného na základe toho, že žalovaný
zaslal dňa 18. 06. 2003 správcovi konkurznej podstaty na jeho výzvu skompletizované
dokumenty diela, čo súd posúdil ako zaslanie diela správcovi konkurznej podstaty, čo je
nesprávne, pretože predmet zmluvy o dielo, „Analýza a podnikateľský plán“ bol riadne
prevzatý konateľom spoločnosti B., s. r. o., čo potvrdzuje odovzdávací protokol zo dňa 03.
10. 2001, poukazujúc aj na prvú časť odpovede žalovaného, „že kolega, ktorý má väčšinu
požadovaných dokumentov, je momentálne mimo spoločnosť...“. To, že predmetná analýza
sa v priestoroch úpadcu spoločnosti B., s. r. o. nenašla, nemá žiadny vzťah k preukázaniu
znalosti úmyslu na strane žalovaného. Z uvedeného listu vyplýva, že u žalovaného sa
v uvedenom čase nachádzali rovnopisy už odovzdaných dokumentov, v súlade
s odovzdávacím protokolom. Následná subsumácia tejto skutočnosti pod ustanovenie § 15
ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní viedla k rozhodnutiu súdu, ktoré vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 1 písm. f/ OSP. Na základe
poznania doterajšieho skutkového stavu pred súdom nie je možné, podľa názoru žalovaného,
prisúdiť mu znalosť skutočnosti o úmysle spoločnosti B., s. r. o. ukrátiť svojho konkurzného
veriteľa.
Žalobca sa v priebehu konania pokúšal preukázať, že daná „analýza a podnikateľský
plán“. Nemajú hodnotu akú úpadca poskytol žalovanej strane, a to na základe predloženého
znaleckého posudku č. 12/2003, ktorý vypracovala E.. S týmto tvrdením sa stotožnil aj súd.
Táto skutočnosť však sama o sebe nepreukazuje, že 07. 06 2001 vedel o úmysle úpadcu,
ukrátiť svojho konkurzného veriteľa. Žalovaný nesúhlasil s vyhotoveným znaleckým
posudkom, nebolo možné ohodnotiť, resp. oceniť analýzu, resp. niektoré jej súčasti a metódy
takýmto posudkom a takýmto spôsobom.
Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby súd zrušil
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a vrátil vec na ďalšie konanie, alebo zmenil
rozhodnutie súdu tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov.
Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo preukázané,
že jediným úmyslom úpadcu pri objednaní „analýz a podnikateľského plánu“ bolo presunúť
finančné prostriedky úpadcu na žalovaného, pričom o tomto úmysle musel žalovaný vedieť.
Úpadca uzavrel so žalovaným dve zmluvy, na základe ktorých mu bolo vyplatených viac ako
33.000.000,– Sk za analýzy, z ktorých sa ani jedna nenašla v účtovníctve úpadcu a dodatočne
museli byť vyžiadané od žalovaného.
Žalovaný, obdobne ako úpadca sa zaoberal podnikateľským poradenstvom, preto
si musel byť vedomý skutočnosti, že ide o neštandardnú obchodnú transakciu a značne
predraženú objednávku, ktorej účelom nemohlo byť nič iné, len ukrátenie veriteľov úpadcu.
Ani konateľ žalovaného, podľa názoru žalobcu, nie je schopný presvedčiť akýmikoľvek
argumentmi súd o tom, že tento obchod bol štandardný a obojstranne výhodný, zvlášť, ak
poskytol ako plnenie v hodnote 20.910.000,– Sk úpadcovi prekopírované vysokoškolské
skriptá. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi trovy odvolacieho konania
(nevyčíslené).
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) podľa
§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. v znení platnom a účinnom od 15. 10. 2008 (ďalej len
„O.s.p.“) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď vyslovil, že zmluva o vypracovaní analýzy a podnikateľského plánu zo dňa 7. júna 2001
uzavretá medzi B., s. r. o., K. a A., s. r. o., B. je neúčinná, ako i uloženie povinnosti vrátiť
žalovaným do konkurznej podstaty 20.910.000,- Sk.
Podľa § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca, sa môže domáhať, aby súd
určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 6, ak ukracujú uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne
neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného úkonu už vymáhaný alebo ak už bol uspokojený.
Právo vyplývajúce z citovaného ustanovenia uplatnil správca konkurznej podstaty
svojou žalobou doručenou súdu dňa 26. novembra 2003.
Odporovateľnosť ako inštitút konkurzného práva, zakladá nárok žalobcu domáhať
sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca (predtým dlžník) ukrátil svoj majetok
patriaci do konkurznej podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu
k podstate, nie však o vyslovenie jeho neplatnosti.
Podľa § 15 ods. 2, 3 ZKV odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil
v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného
veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Odporovať tiež možno právnemu
úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch
rokoch pred začatím konkurzu medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou, medzi dlžníkom
a právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená pod písm. a/ majetkovú účasť
aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, medzi dlžníkom a právnickou
osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v prísmene a/ štatutárnym orgánom alebo
členom štatutrárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, medzi dlžníkom a právnickou
osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď
sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech tejto
osoby, to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti
poznať úmysel dlžníka ukrátiť konkurzného veriteľa.
Odporovateľné sú teda tie úkony, ktoré úpadca ešte ako dlžník vykonal v posledných
troch rokoch pred začatím konkurzu za podmienky, že ide o preukázateľný úmysel ukrátiť
veriteľov, a že tento úmysel bol známy tomu, kto mal prospech z úpadcovho odporovateľného
úkonu, teda podstatou je úmysel ukrátiť veriteľa, ako i za podmienky, že ide o ukrátenie
úpadcovho majetku v prospech osôb blízkych úpadcovi (predtým dlžníkovi). Základnými
predpokladmi úspešnosti takéhoto nároku (odporovacia žaloba), je včasné uplatnenie a úmysel
ukrátiť majetok úpadcu tak, ako je vyššie uvedené.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania ktoré mu predchádzalo
sa stotožnil s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa, ako i výsledkami
dokazovania z skutkového stavu v prvostupňovom konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa
§ 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešný žalobca, má nárok na náhradu trov konania, ktoré však podľa § 151
ods. 1 O.s.p. v stanovenej lehote nevyčíslil, preto ich odvolací súd nemohol podľa § 151 ods. 2
O.s.p. priznať (trovy právneho zastúpenia). Iné trovy, na náhradu ktorých by mal nárok
v odvolacom konaní, žalobcovi nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
V Bratislave 24. februára 2009
JUDr. Jana Zemníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková