Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/201/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Zemaníkovej a členiek Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej v právnej veci žalobcov

v 1. rade: Ing. A.B., bytom B., X., v 2. rade: Mgr. O.B., bytom B., X., v 3. rade: M., bytom

S., X., v 4. rade: Ing. K.K., bytom M., X., v 5. rade: J., bytom S., X., v 6. rade:

M., bytom S., X., v 7. rade: J., bytom T., X., v 8. rade: K., bytom T., X., v 9. rade: V., bytom

T., X., žalovaní v 5. až 9. rade zastúpení Ing. K.K., bytom M., Ž., proti žalovaným v 1. rade:

JUDr. M.F. - správca konkurznej podstaty úpadcu V. v likvidácii, ul. S., Š., IČO: X.,

v 2. rade: Ing. J.H.., bytom K., X., v 3. rade: J., K., X., všetci zastúpení: JUDr. F., advokátka,

Ž., X., o určenie neplatnosti predaja a neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcov

v 1.až 9. rade proti rozsudku Krajský súd v Bratislave zo dňa 12.apríla 2007 č.k. 6 Cbi

108/05-387, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa

12. apríla 2007 č.k. -387 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. až 3. rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovaným v 1/, 2/

a 3/ rade priznal náhradu trov konania 11 560,– Sk po 1 286,-- Sk.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobcovia ako podieloví spoluvlastníci

sa domáhali určenia neplatnosti predaja nehnuteľností zapísaných na LV č. X., č. X.,

č. X., č. X. v katastrálnom území Š., LV č. X., č. X., č. X. v katastrálnom území N., LV č. X.

v katastrálnom území K. na základe predaja mimo dražby zo dňa 17. 12. 2002, ako aj určenia

neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17. 12. 2002 medzi žalovaným v 1. rade ako

predávajúcim a žalovanými v 2. a 3. rade ako kupujúcimi.

Žalovaní v 1. až 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedli, že Krajský súd

v Bratislave uznesením sp.zn. Z-2-1K 222/94 z 20. 02. 1997, zmenenom uznesením zo dňa

18. 07. 1997 súhlasil s predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí predajom mimo dražby

podľa , v platnom znení (ďalej len „“). Žalovaný

v 1. rade bol výlučným vlastníkom spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach

uvedených v žalobe.

Dňa 07. 01. 2002 si U. Š. uplatnil na Krajskom súde v Bratislave predkupné právo na

zvyšné podiely, ktoré boli vo vlastníctve úpadcu, pričom bolo zistené, že občianske združenie

M. U. Š. nebol registrovaný v registri pozemkových spoločenstiev. Neexistujúci subjekt si

teda nemohol uplatniť predkupné právo.

Súd vo veci pojednával za účasti všetkých účastníkov konania a dokazovanie vykonal

ich výsluchom, ako aj listinnými dôkazmi a následne mal za preukázané, že úpadca bol

spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na listoch vlastníctva číslo X., X., X.

nachádzajúcich sa v katastrálnom území Š., na listoch vlastníctva číslo: X., X., X.

nachádzajúcich sa v Katastrálnom území N. a na liste vlastníctva číslo X. nachádzajúcich sa

v katastrálnom území K.. Dňa 17. 12. 2002 uzatvoril správca konkurznej podstaty úpadcu –

žalovaný v 1. rade (ustanovený v konkurze vedenom na Krajskom sude v Bratislave pod

spisovou značkou Z-2-1 K 222/96), ako predávajúci kúpnu zmluvu so žalovanými v 2. a v 3.

rade, ako kupujúcimi, na základe ktorej bol vykonaný prevod spoluvlastníckych podielov

úpadcu na nehnuteľnostiach zapísaných na listoch vlastníctva uvedených v žalobe. Vklad

vlastníckeho práva bol povolený S. pod č. V X. dňa 28. 01. 2003. Žalobcovia tvrdiac, že sú

podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, preto sa domáhali vyslovenia jednak neplatnosti

predaja, ako aj neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia ich predkupného práva

vyplývajúceho im z ustanovenia , predávajúcim – správcom

konkurznej podstaty.

Súd mal za preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti

zmluvy v potrebe poskytnutia procesnej ochrany, pretože inak by sa právne vzťahy medzi

účastníkmi stali neistými a tým ohrozenými. Stačilo pritom tvrdenie o existencii ich práv. Súd

naopak nemal za preukázaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predaja, pretože

predaj je len právny dôsledok kúpnej zmluvy, ku ktorému nastáva v prípade nehnuteľností

až vkladom do katastra nehnuteľností. Preto sa súd ďalej zaoberal platnosťou kúpnej zmluvy

označenej v petite žaloby.

Žalobcovia v žalobe sa domáhali relatívnej neplatnosti zmluvy v dôsledku opomenutia

predkupného práva spoluvlastníkov – žalobcov u spoluvlastníckych podielov nehnuteľností

uvedených v žalobe. Spornou bola skutočnosť, či na predkupné právo pri speňažovaní

konkurznej podstaty predajom mimo dražby v konkurze na majetok úpadcu treba aplikovať

ustanovenia alebo ustanovenia , zákona

o konkurze a vyrovnaní číslo , ako aj to, či správca dodržal ustanovenie plánu

speňažovania o oznámení predaja v regionálnom denníku.

Podľa (ďalej len ) sa právna úprava platná

od 01. 08. 2000 vzťahuje aj na konania začaté pred 1. augustom 2000, pokiaľ v týchto

konaniach nebolo skončené prieskumné pojednávanie.

Konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Krajského súdu v Bratislave

spisovej značky Z-2-1 K 222/94 zo dňa 20. 02. 1997 – t.j. pred 01. 08. 2000. Prieskumné

pojednávanie sa uskutočnilo až dňa 17. 01. 2002. V danej veci sa preto vzťahuje

v znení noviel podľa odseku 1, ktorého predkupné právo

zaniká, ak ho spoluvlastník neuplatnil do speňaženia majetku.

Podľa odseku 2 § 27d, spoluvlastník môže zabrániť predaju draženého majetku

patriaceho do podielového spoluvlastníctva, ak najneskôr do začiatku dražby alebo speňaženia

mimo dražby zloží u správcu v hotovosti alebo na účet správcu sumu vo výške podielu

určeného v súpise podstaty, ktorý sa má vydražiť alebo speňažiť. Ak tak vykoná, správca

s touto sumou, naloží ako s výsledkom speňaženia majetku. Podľa odseku 3 § 27d,

ak spoluvlastník konal podľa odseku 2, správca o tom vyhotoví zápisnicu, ktorá musí

obsahovať údaje potrebné na vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností a spolu s potvrdením

súdu slúži ako doklad na vykonanie zápisu zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností.

Návrh na zápis zmeny vlastníctva do katastra nehnuteľností podáva správca v lehote

ustanovenej v § 27c ods. 26.

Zákon o konkurze a vyrovnaní však na rozdiel nerieši

prípad, ak sa spoluvlastníci nedohodnú na spôsobe vykúpenia spoluvlastníckeho podielu.

Hmotnoprávnym predpokladom k tomu, aby spoluvlastník draženej alebo speňažovanej veci

zabránil jej predaju, je skutočnosť, že najskôr do začiatku dražby alebo speňažovania zloží

u správcu alebo na účet správcu sumu určenú v súpise podstaty. Zákon k zamedzeniu predaja

žiadnu inú skutočnosť nevyžaduje. Splnením tohto predpokladu dochádza priamo zo zákona

k znemožneniu predaja veci. Okamih, ktorým dochádza k zamedzeniu predaja veci, nastáva

teda dňom zloženia sumy zodpovedajúcej podielu určeného v súpise konkurznej podstaty

Zákon k zamedzeniu predaja, žiadnu inú skutočnosť nevyžaduje. Splnením tohto predpokladu

dochádza priamo zo zákona k znemožneniu predaja veci. Okamih, ktorým dochádza

k zamedzeniu predaja veci, nastáva teda dňom zloženia sumy zodpovedajúcej podielu

určeného v súpise konkurznej podstaty.

V danom prípade správca konkurznej podstaty vykonal oznámenie o zamýšľanom

B predaji poľnohospodárskej pôdy v realitnom periodiku – časopise „Spravodaj“

vychádzajúcom v N.. Žalobcovia však ani sami nedeklarovali, ani nepreukázali zloženie

podielu určeného v súpise konkurznej podstaty. Tento bol uvedený v súpise ako ocenenie

vykonané súdnym znalcom a jeho hodnota bola 898 581,-- Sk. Aj na pojednávaní konanom

dňa 12. 04. 2007 žalobcovia prejavovali záujem o odkúpenie predávaných spoluvlastníckych

podielov iba za cenu 130 000,-- Sk, resp. za cenu, za ktorú mali nadobudnúť spoluvlastnícke

podiely kupujúci – žalovaní v 1. a v 3. rade napadnutou kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 17.

12. 2002. Za riadne uplatnenie predkupného práva, považovali žalobcovia list M. Š. zo dňa

07. 01. 2002. Uvedený U. však ku dňu vyhotovenia tohto listu, a ani neskôr nemal právnu

subjektivitu – t.j. nemohol byť nositeľom práva, a ani konať s právnymi dôsledkami. Išlo teda

o nulitný právny úkon. Nebol a nemohol byť ani spoluvlastníkom nehnuteľností, ktorých

spoluvlastnícke podiely boli predmetom predaja, ani nemohol konať menom spoluvlastníkov.

Súd konštatuje, že k uplatneniu predkupného práva podľa , žalobcami pred začatím

speňažovania majetku v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod spisovou

značkou Z-2-1 K 222/94, nedošlo.

Súd neakceptoval ani tvrdenie žalobcov o nejasnosti resp. neurčitosti zmluvy zo dňa

17. 12. 2002, pretože v čl. I napadnutej zmluvy, boli výšky predávaných spoluvlastníckych

podielov na pozemkoch presne špecifikované a označené jednak výškou podielu, číslom

parcely, druhom pozemku, celkovou výmerou pozemku, ako aj výmerou spoluvlastníckeho

podielu a uvedením príslušného čísla listu vlastníctva, ako aj katastrálneho územia.

Na základe uvedeného súd žalobu zamietol a žalovaným priznal náhradu trov konania.

Žalobcovia podali proti rozsudku odvolanie, podaním zo dňa 01. júna 2007, ktoré

doplnili dôvodmi podaním zo dňa 18. júna 2007.

V odôvodnení odvolania k meritu veci uviedli, že sporné nehnuteľnosti, ktoré boli

predmetom predaja, boli žalobcom odňaté podľa a ich vlastníkom

sa následne stalo bývalé J., keďže išlo o pasienky. Následne boli nehnuteľnosti vrátené

oprávneným osobám podľa V odvolaní tvrdili, že správca konkurznej

podstaty úpadcu nebol vlastníkom nehnuteľností predaných žalovaným v 2. a 3. rade. Taktiež

správcovi neprislúchalo právo robiť závery v otázke, či U. spĺňa podmienky o jeho vzniku

podľa zákona o pozemkových spoločenstvách.

Taktiež sa nestotožnili so záverom súdu o tom, že list M. Š. zo dňa 07. 01. 2002 je

nulitným právnym aktom z dôvodu, že spolok nemal právnu subjektivitu. Takáto

argumentácia, podľa odvolateľov, nemá oporu v zákone, lebo uvedený U. bol založený podľa

a vznikol v zmysle a bol registrovaný MV

SR pod názvom „M. U. v Š.“, pričom tiež uviedol, že bolo podľa ods. 2 zákona potrebné

opätovne podať nový návrh na zápis do registra pozemkových spoločenstiev, čo urobili, ale

o návrhu kompetentný orgán nerozhodol.

Ďalej v odvolaní poukázal na to, že v čase uzatvárania napadnutej zmluvy správca

konkurznej podstaty vedel, že ide o reštitučný nárok a úpadca bol len nájomníkom sporných

nehnuteľností. Navrhli odvolaniu vyhovieť.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal ako súd odvolací (§ 10 ods. 2) v rozsahu

podľa a bez nariadenia pojednávania podľa v znení platnom

od 15. 10. 2008 (ďalej len „“), nakoľko neboli splnené predpoklady pre postup podľa

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol

správne, keď žalobu zamietol.

Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali tiež určenia neplatnosti kúpnej zmluvy

zo dňa 17. decembra 2002 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. a 3. rade.

Z textu žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcovia sa označili za podielových

spoluvlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v žalobe na vyšpecifikovaných listoch

vlastníctva. Poukázali na to, že si dňa 07. januára 2002 uplatnili predkupné právo

na zostávajúci majetok, nakoľko žalovaný v 1. rade bol podielovým spoluvlastníkom

predmetných nehnuteľností, ktorý na základe kúpnej zmluvy svoje spoluvlastnícke podiely

odpredal žalovaným v 2. a 3. rade.

Odvolací súd z predložených listinných dôkazov v spise zistil, že úpadca (žalovaný

v 1. rade) bol podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, čím je vyvrátený názor

odvolateľov, že bol len nájomcom.

Ďalej z vykonaného dokazovania v prvostupňovom konaní vyplynulo, že M. U.

zastúpený predsedom Ing. B. si uplatnil v konkurznom konaní predkupné právo podľa § 140

Obč.Z. na zostávajúci majetok podaním zo dňa 07. januára 2002 (na l.č. 12). Podľa výpisov

z registra občianskych združení, M. U. Š., ktorý vznikol 18. 12. 1992, zanikol dňa 10. mája

1997 (ako i ďalšie dva spolky – Š. – K., Š. – N.), teda predkupné právo si uplatnil

non subjekt, čo vyplýva i z oznámenia Okresného úradu v Nových Zámkoch zo dňa

02. apríla 2002 (na l.č. 68), ako i písomného vyrozumenia MV SR, sekcia verejnej správy

o vyradení občianskeho združenia M. U. Š. z evidencie občianskych združení.

Z uvedeného je teda potrebné vyvodiť, že predkupné právo môže uplatniť len

oprávnená osoba, ktorá je vlastníkom zvyšného spoluvlastníckeho podielu, pričom si

ho v konkurznom konaní môže uplatniť v zmysle v platnom znení

(ďalej len „ZKV“).

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci vychádzal zo , teda podmienok

vyplývajúcich z tohto predpisu v súvislosti s nárokom na predkupné právo. Nakoľko však M.

U. Š., v čase uplatnenia predkupného práva nemal právnu subjektivitu, preto nemohol byť

takýto úkon právne účinný. Týmto nastala situácia, že oprávnení spoluvlastníci si právne

relevantným spôsobom neuplatnili svoje predkupné práva podľa .

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa

, ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 3. rade, trovy

odvolacieho konania nepriznal, pretože im žiadne nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 24. februára 2009

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková