Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5f9/372697.d6f249.pdf
PDF · 126.38 KB
No categories available
2Cdo/324/2008
Najvyšší súd 2 Cdo 324/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej S., a. s., so sídlom v B.,
proti povinnému J. K., bývajúcemu v M., o vymoženie 5.718,- Sk s príslušenstvom, vedenej
na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 21 Er 588/2007, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 31. decembra 2007 sp. zn. 6 CoE 104/2007, takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Žiline z 31. decembra 2007 sp. zn. 6 CoE 104/2007 a
uznesenie Okresného súdu Martin z 19. septembra 2007 č.k. 21 Er 588/2007-22 z r u š u j e
a vec vracia Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie.
Uznesenie Okresného súdu Martin zo 14. mája 2008 č.k. 21 Er 588/2007-71
z r u š u j e .
O d ô v o d n e n i e
Podaním doručeným súdu 11. mája 2007 požiadal súdny exekútor Okresný súd Martin
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vymožením 5.718,- Sk istiny a trov exekúcie na
základe návrhu oprávnenej a exekučného titulu – platobného výmeru S. zo 04.11.2004 č. X.,
ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť na účet tejto poisťovne nedoplatok poistného
5.718,- Sk. K žiadosti pripojil návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, úradne overenú
fotokópiu plnomocenstva udeleného vtedajšej zástupkyni oprávnenej, fotokópiu zmluvy
o postúpení pohľadávok a dohodu o započítaní z 30. novembra 2005 uzavretej medzi S., a. s.
a V., a. s., fotokópiu zmluvy o postúpení pohľadávok z 30. decembra 2005 uzavretou medzi
V., a.s. a S., a. s.
Okresný súd Martin uznesením z 19. septembra 2007 č. k. 21 Er 588/2007 - 22 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na jeho exekučnom
úrade pod sp. zn. EX 1559/2007 zamietol. Zamietnutie žiadosti odôvodnil tým, že oprávnená
nepreukázala spôsobom, ktorý vyžaduje Exekučný poriadok, že na ňu prešlo právo vyplývajúce
z rozhodnutia súdu, v dôsledku čoho nie je možné exekúciu v jej prospech vykonať. Fotokópie
oboch zmlúv o postúpení pohľadávok, ktoré oprávnená predložila, nebolo možné akceptovať
preukázaním prechodu pohľadávok, pretože ich predmet, t. j. špecifikácia jednotlivých
postupovaných pohľadávok sa nachádza v prílohe č. 1, ktoré súdu vôbec neboli predložené a
ktoré aj napriek tomu, že zmluvy ich označujú za svoju nedeliteľnú súčasť, nie sú so zmluvou
pevne spojené spôsobom ako to predpokladá ustanovenie § 44 ods. 3 Notárskeho poriadku.
Jednotlivé pohľadávky uvedené v takomto výtlačku je teda možné kedykoľvek meniť a dopĺňať.
Z tohto dôvodu považoval súd dohodu o postúpení pohľadávky v časti jej predmetu nejasnou
a neurčitou.
Krajský súd v Žiline o odvolaní oprávnenej rozhodol uznesením z 31. decembra 2007
sp. zn. 6 CoE 104/2007, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými zisteniami
súdu prvého stupňa a aj s jeho právnym názorom, že oprávnená nepreukázala prechod
v exekučnom konaní uplatneného práva na svoju osobu. Uviedol, že oprávnená bola povinná
predložiť v návrhu na vykonanie exekúcie originál zmlúv o postúpení predmetnej pohľadávky,
prípadne ich overené fotokópie, keďže iba tieto listiny možno považovať za listiny verejné,
neoverená fotokópia zmlúv o postúpení pohľadávky, ku ktorým nebola pripojená príloha č. 1 (len
jej nekompletný výpis), nespĺňa potrebu preukázania prechodu práv a povinností z exekučného
titulu.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie oprávnená, ktorého prípustnosť
odôvodňovala ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p. z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu jej
bola odňatá možnosť konať pred súdom. Postupom súdov jej bolo odopreté právo na súdnu
ochranu. Súdy v konaní spochybnili jej procesné postavenie oprávnenej z takých dôvodov, ktoré
nemajú zákonný podklad. Zákon číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), ani žiadny iný zákon neukladajú
v exekučnom konaní povinnosť preukázať prevod (prechod) práva originálom alebo overenou
kópiou listiny. Takýto prevod (prechod) môže byť preukázaný aj inak, než len originálom listiny
alebo jej úradne overenou kópiou. Z uvedených dôvodov žiadala, aby dovolací súd napadnuté
uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinný sa k dovolaniu oprávnenej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, že
dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p. a nasledujúcich).
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť právoplatné
rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho
súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O. s. p.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 ods. 1 O. s. p.
platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak : a) je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu a b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (ak odvolací súd
odmietol odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/, dovolanie prípustné nie je). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je
dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie
súdu prvého stupňa, ak a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je
dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b) ide o
uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu nemá znaky vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd svojim uznesením
potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu
uvedenému v § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Dovolanie preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O. s. p.
prípustné nie je.
Vzhľadom k tomu by prípustnosť dovolania oprávnenej prichádzala do úvahy len vtedy,
ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako
účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú
spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej
istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet
konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p.,
možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné.
Oprávnená procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. netvrdila
a existencia vád v dovolacom konaní nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto
ustanovení nevyplýva.
Dovolateľka namietala, že konanie je v danom prípade postihnuté závažnou procesnou
vadou, lebo v konaní jej bola odňatá možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa
účastníkovi odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať (realizovať) procesné práva
priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.
Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní súdov nižších stupňov
k odňatiu možnosti oprávnenej konať, vzal dovolací súd zreteľ na to, že vada konania vymedzená
v citovanom ustanovení § 237 písm. f/ O. s. p. je vo svojej podstate porušením základného práva
účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho
poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR číslo 209/1992 Zb.). Právo na súdnu ochranu, ako súčasť práva na
spravodlivý proces, zahŕňa aj právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, teda aj možnosť
núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú
vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 5/2000 z 13. júla 2000). Za porušenie tohto práva treba
považovať aj rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené
podmienky, lebo takýmto rozhodnutím sa oprávnenému v exekučnom konaní odopiera právo na
výkon vykonateľného rozhodnutia.
Zo spisu v danej veci vyplýva, že v predmetnom konaní došlo k odvolateľkou namietanej
procesnej vade.
Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží
tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád
návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1
Exekučného poriadku). Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na
vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo
exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Podľa § 37 ods. 3 prvá až tretia veta
Exekučného poriadku proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo
v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa
§ 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv
a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného
odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou
preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Podľa § 38 ods. 1 Exekučného
poriadku exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže,
že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku).
V zmysle citovaného ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po podaní žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd preskúmava žiadosť
o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so
zákonom. V súvislosti s tým najmä skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti
(§ 39 ods. 1 Exekučného poriadku), či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením
(doložkou) o vykonateľnosti (§ 42 Exekučného poriadku), či je exekučný titul materiálne
vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule, či oprávnený
v prípade, ak nie je totožný s osobou, ktorej bolo priznané právo exekučným titulom, alebo ak
označil za povinného inú osobu, než ktorej bola uložená povinnosť v exekučnom titule, tvrdil
v návrhu na vykonanie exekúcie prechod (prevod) práva alebo povinnosti a či na preukázanie
svojho tvrdenia predkladá alebo navrhuje dôkaz, či oprávnený pripojil k exekučnému titulu
listinu vydanú alebo overenú oprávneným orgánom, z ktorej je zjavné, že sa splnila podmienka
alebo že oprávnený splnil, prípadne zabezpečil splnenie vzájomnej povinnosti, a ďalej, či sú
splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.
Exekučný poriadok v znení do účinnosti novely vykonanej zákonom číslo 341/2005 Z. z.,
t. j. do 31. augusta 2005, v § 37 ods. 4 výslovne stanovil, že prechod povinnosti alebo práva
možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva
priamo z právneho predpisu. Za daného právneho stavu bolo pripojenie takejto listiny procesným
predpokladom riadneho návrhu na vykonanie exekúcie. Od účinnosti tejto novely Exekučný
poriadok od tejto požiadavky upustil. Len v prípadoch, ak nastali skutočnosti, na základe ktorých
dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu po
začatí exekučného konania, stanovil požiadavku doložiť prevod alebo prechod práv a povinností
originálom alebo osvedčenou fotokópiou listiny (§ 37 ods. 3 tretia veta v spojení s § 37 ods. 4
Exekučného poriadku v znení do 30. novembra 2006); od účinnosti novely vykonanej zákonom
číslo 585/2006 Z. z., t. j. od 1. decembra 2006 už nevyžaduje predloženie takejto listiny
v origináli alebo osvedčenej fotokópie. To znamená, že od 1. septembra 2005 oprávnený nie je
povinný preukazovať prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, ku ktorému malo dôjsť pred
začatím exekučného konania, predložením listiny vydanej alebo overenej oprávneným orgánom,
ani predložením jej originálu alebo osvedčenej fotokópie.
Zo systematiky a jednotlivých ustanovení Exekučného poriadku vyplýva, že tento zákon
rozlišuje viaceré štádiá exekučného konania. V štádiu, pri ktorom súd skúma, či žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza
z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. Účastník
exekučného konania tvrdí, že došlo k prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu, súd
neskúma, či prechod skutočne nastal; v tomto štádiu je postačujúce, ak je prechod dostatočne
osvedčený okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených (aj len
neoverených) fotokópií listín a časti ich príloh. Tým prirodzene nie je dotknutá otázka prípadne
neskôr nastolenej potreby dôsledného skúmania (verifikácie pravosti tvrdeného) prechodu
práva alebo povinnosti v neskorších štádiách exekučného konania (napr. pri posudzovaní
opodstatnenosti prípadných námietok povinného proti exekúcii alebo pri posudzovaní dôvodov
pre zastavenie exekúcie).
V prejednávanej veci oprávnená v návrhu na vykonanie exekúcie tvrdila prechod práva
z exekučného titulu právnym úkonom a to postúpením pohľadávky zo S., a. s. na V., a. s.,
a napokon na S., a. s. Oprávnená na preukázanie svojho tvrdenia označila dôkazy - predložila
kópie zmlúv o postúpení pohľadávok (vrátane časti prílohy). Pokiaľ sa súdy v danej procesnej
situácii, napriek vyššie uvedenému, pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
neobmedzili len na to, čo v tomto štádiu exekučného konania mali (a mohli) skúmať ale sa (už)
v ňom neprípustne a bez zákonného podkladu zaoberali tým, čo mohli skúmať (až) v neskorších
štádiách tohto konania, mal ich procesný postup znaky odopretia spravodlivosti (denegatio
iustitiae) oprávnenej a viedol k odňatiu jej možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/
Uvedená procesná vada zakladá vždy prípustnosť dovolania a zároveň je dôvodom,
pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, lebo rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Najvyšší súd
Slovenskej republiky preto zrušil potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu ako aj ním potvrdené
uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b
ods. 1 a 3 O. s. p.). Ako od zrušovaného rozhodnutia závislé (§ 242 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) zrušil
tiež uznesenie, ktorým bolo v danej veci zastavené exekučné konanie.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2009
JUDr. Martin V l a d i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: