Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
16b/368328.6a823e.pdf
PDF · 129.34 KB
No categories available
4Obdo/20/2008
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 4 Obdo 20/2008
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany
Zemaníkovej a členov senátu JUDr. Evy Hudobovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej v právnej
veci žalobcu: A., spol. s.r.o. so sídlom B., P., IČO: X., zast. advokátkou J. so sídlom H., P.,
proti žalovanému: S., so sídlom P., P., IČO: X., zast. advokátkou J., so sídlom P., P., o
zaplatenie 175.120,– Sk s prísl., na dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove č.k.
4 Cob 88/2007-118 zo dňa 30. januára 2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu z a m i e t a .
Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd v Prešove rozsudkom č.k. 21 Cb 150/2006–994 zo dňa 03.04.2007
rozhodol tak, že žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť istinu 176.120,-- Sk s 13% ročným
úrokom z omeškania od 15.10.2006 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške
66.562,-- Sk.
O odvolaní žalovaného proti tomuto rozsudku ako súd odvolací rozhodol Krajský súd
v Prešove rozsudkom č.k. 4 Cob 88/2007–118 zo dňa 30. januára 2008 tak, že zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Žalovanému náhradu trov konania
v prvostupňovom, a ani v odvolacom konaní nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol,
že medzi spoločnosťou A. S., s.r.o. ako zhotoviteľom
a objednávateľom S, došlo dňa 27.11.2006 k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve, na základe
ktorej sa budúci objednávateľ
a budúci zhotoviteľ zaväzujú, že uzavrú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bude projektová
dokumentácia uvedená v objednávke č. 2003/138 zo dňa 27.11.2003. Uviedol, že podľa
článku II. bodu 4 zmluvy podmienkou k uzavretiu zmluvy o dielo je schválenie projektu.
Konštatoval, že prvostupňový súd takúto zmluvu označil za neplatnú, nakoľko podľa § 289
ods. 1 Obchodného zákonníka, chýba jej podstatná náležitosť a to určenie doby, do ktorej
sa zmluvné strany zaviažu uzavrieť budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený
aspoň všeobecným spôsobom, a že podľa prvostupňového súdu ide podľa § 39 Občianskeho
zákonníka o neplatnú zmluvu. Uviedol, že prvostupňový súd vychádzal z toho, že ak nie je
zmluva o budúcej zmluve platne uzavretá, potom došlo ku konkludentne uzavretej zmluve
medzi účastníkmi konania na dodávku projektovej dokumentácie, kde objednávka
žalovaného objednávateľa bola akceptovaná dodaním projektovej dokumentácie, a že spor
medzi účastníkmi bol iba v lehote splatnosti diela. Uviedol, že žalobca popieral dohodu
o odklade splatnosti ceny dodanej projektovej dokumentácie na moment pridelenia
finančných prostriedkov z grantov európskeho spoločenstva, z dôvodu, že zo strany riaditeľa
školy – žalovaného bol ubezpečovaný o úspechu vo výberovom konaní pri podávaní
projektov, respektíve, že budú nájdené finančné prostriedky na zaplatenie projektovej
dokumentácie. Citoval svedecké výpovede a s poukazom na ustanovenie § 342 ods. 1
Obchodného zákonníka konštatoval, že ak zo zmluvy, alebo ustanovení tohto zákona
nevyplýva niečo iné, je rozhodujúci úmysel strán prejavený pri uzavieraní zmluvy, alebo
povaha plnenia pri určení, či čas plnenia je určený v prospech oboch strán, alebo len
v prospech jednej z nich. S odkazom na odsek 2 uviedol, že ak čas plnenia určený v prospech
dlžníka, pred týmto časom nie je veriteľ oprávnený požadovať plnenie, ale je dlžník
oprávnený plniť svoj záväzok. S odvolaním sa na § 36 ods. 1 Obchodného zákonníka
uviedol, že vznik, zmenu alebo zánik záväzku, možno viazať na splnenie podmienky, a teda
že na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva, alebo povinnosti viazaný, sa neprihliada.
Citoval ustanovenie § 266 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, prejavy vôle sa vykladajú
podľa úmyslu konajúcich strán, pričom pri výklade vôle je potrebné zobrať zreteľ na všetky
okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretie zmluvy a praxe, ktorú
strany medzi sebou zaviedli. Podľa odvolacieho súdu v tomto prípade bolo potrebné skúmať,
aká bola vôľa účastníkov pri uzatváraní zmluvy o dodávke projektovej dokumentácie. Sporné
bolo, či má žalobca právo na zaplatenie ceny za dodanú projektovú dokumentáciu, keďže
podľa žalovaného splatnosť ceny na zaplatenie ceny, bola viazaná na poskytnutie finančných
prostriedkov európskeho spoločenstva. Odvolací súd konštatoval, že ak prejav vôle
sa vykladá podľa úmyslu konajúcich strán, pričom sa zoberie zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy, na ktorom štatutárny
zástupca právneho predchodcu žalobcu bol upozornený na to, že dodávka projektovej
dokumentácie, má riziko v zaplatení ceny projektovej dokumentácie, a fakt, že škola zaplatí
momentom poskytnutia finančného grantu európskeho spoločenstva na projekt budovania
a rozvoja školstva infraštruktúry, ktorý predkladá Prešovský samosprávny kraj. Fakt, že
o schválení grantu nebolo rozhodnuté, označil za dôvod, prečo nenastala splatnosť ceny
za dodanú projektovú dokumentáciu. Uviedol, že aj podľa svedeckých výpovedí bola
dohodnutá odkladacia podmienka, a že aj dodávka projektovej dokumentácie vychádzala
z ústnej dohody, na základe ktorej odvolací súd dospel k záveru, že úmysel zmluvných strán
o čase plnenia, čas povinnosti platiť projektovú dokumentáciu, bol viazaný na poskytnutie
finančných prostriedkov, a nie na odovzdanie projektovej dokumentácie. Podľa odvolacieho
súdu nenastala skutočnosť, ktorá podmieňovala splnenie podmienky splatnosti ceny, keďže
projekt schvaľovania grantu nie je ukončený, a preto nie je možné skonštatovať, že žalovaná
škola je v omeškaní s povinnosťou platiť za zaplatenie ceny za dodanú projektovú
dokumentáciu. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Prešove zmenil napadnutý rozsudok,
žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 150 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku s vyznačenou právoplatnosťou 17.03.2008 podaním doručeným
11.04.2008 podal dovolanie žalobca a napadnuté rozhodnutie označil za nesprávne,
na základe čoho navrhol, aby prvostupňový rozsudok bol potvrdený.
Uviedol, že pohľadávku získal postúpením, že ide o pohľadávku titulom
vyfakturovaných projektových prác, ktoré boli použité v stavebnom konaní. Dohodu, na ktorú
poukazoval žalovaný o odložení lehoty splatnosti ceny v budúcej zmluve, ktorá bola neplatná,
označil za neplatnú od počiatku z dôvodu, že svedeckými výpoveďami štatutárnych
zástupcov, nemohlo byť preukázané, že k dohode o odložení splatnosti ceny došlo. Namietal,
že žalovaný faktúry nevrátil a po ich doručení nenamietal lehotu splatnosti, a že taktiež výzva
na predloženie cenovej ponuky neobsahovala podmienku odloženia lehoty splatnosti.
Odkladaciu podmienku, ktorá mala byť na zaplatenie ceny, označil za nejasne formulovanú
nezrozumiteľnú, ktorá dohoda o odkladacej podmienke nevyplýva ani zo zmluvy o budúcej
zmluve, a ani z výpovedi účastníkov, čomu nasvedčuje aj fakt, že žalovaný faktúry nevrátil.
Žalobca má za to, že hlavnú podmienku odloženie vykonateľnosti ako kritérium pri výbere
účastníka, ale práve naopak základná podmienka, bola najnižšia cena dohodnutá
pri uzatváraní zmluvy a uviedol, že túto podmienku žalovaný zámerne doplnil bez vedomia
žalobcu, a preto podľa § 36 ods. 4 Občianskeho zákonníka sa na takúto podmienku nemôže
prihliadať. S poukazom na ustanovenie § 37 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, označil tento
úkon za neplatný. Odkladaciu podmienku na dobu neurčitú, to jest schválenie projektu
v konečnom dôsledku označil za úkon, ktorý by bol v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 242 ods. 1
O.s.p. ako podané v zákonnej lehote (§ 240 O.s.p.) s tým, že prípustnosť dovolania je daná
ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. Ide o dovolanie proti právoplatnému rozsudku odvolacieho
súdu, ktorým odvolací súd prvostupňový rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietol. Základnou
otázkou dôvodnosti dovolania je, či odvolací súd dospel k správnemu záveru, že žalobca
nemá právo na zaplatenie ceny za dodané projektové práce, keďže splatnosť ceny za dodaný
projekt ešte nenastala, z dôvodu odkladacej podmienky, ktorou malo byť odloženie splatnosti
ceny, až do momentu, kedy bude projekt schválený. Z dokladu založeného na č. listu
4./ označeného ako zmluva o budúcej zmluve z bodu 2./ článku II. vyplýva, že podmienkou
uzavretia budúcej zmluvy o diele, je schválenie projektu. Podľa zmluvy o budúcej zmluve
zo dňa 17.11.2003, sa zhotoviteľ ako žalovaný a objednávateľ ako žalobca zaviazali,
že v budúcnosti uzavrú zmluvu o dielo, a že projektová dokumentácia, bude využitá
na zlepšenie kvality výchovy a vzdelávania v SPŠE financovaných z predvstupovaných
štrukturálnych fondov EÚ. Z bodu 4 citovanej zmluvy je zrejmé, že podmienkou uzavretia
budúcej zmluvy o dielo je schválenie projektu. Z článku III. vyplýva, že budúci objednávateľ
sa zaväzuje uhradiť po úspešnom schválení projektu výšku finančných prostriedkov
za uvedenú projektovú dokumentáciu a v zmluve o budúcej zmluve sa zhotoviteľ zaviazal
predložiť budúcemu objednávateľovi projektovú dokumentáciu ako súčasť projektu
na schválenie. Z dokladu založeného na č. listu 7./ je zrejmé, že predmetom sporu
je zaplatenie faktúry s určeným dátumom splatnosti 14.10.2005 s tým, že plnenie bolo
realizované 01.10.2005 na základe objednávky č. 2003/138 zo dňa 21.11.2003, založenej
na č. listu 8/. Aktívna legitimácia žalobcu sporná nie je, čomu nasvedčuje doklad založený
na č. listu 9./, z ktorého je zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu
na označeného žalobcu v návrhu na začatie konania. Fakt, že žalovaný projektovú
dokumentáciu dodanú na základe objednávky prevzal a nevrátil, vyvrátený nebol. Žalovaný
žiadnym dokladom nespochybnil, že projektovú dokumentáciu, ktorej právo na zaplatenie
ceny je predmetom sporu, prevzal a nevrátil. Sporná nie je ani skutočnosť, že dodávateľ
projektových prác plnil na základe objednávky objednávateľa (žalovaného), ako aj to, že
faktúru dodávateľa nevrátil a spochybňoval ju iba z dôvodu, že nenastala jej splatnosť.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu je,
či dospel k správnemu záveru, že splatnosť ceny za dodanú projektovú dokumentáciu, zatiaľ
nenastala, keďže projekt ešte nebol schválený, ale ani odmietnutý, a teda proces schvaľovania
projektu nie je uzavretý z dôvodu, že splatnosť ceny projektu bola viazaná na poskytnutie
grantu z európskeho spoločenstva. Fakt, že o schválení, či zamietnutí grantu, nebolo doposiaľ
rozhodnuté, spochybnený nebol.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že odvolací súd pri posudzovaní, či už
nastala splatnosť spornej faktúry, vychádzal s odkazom na ustanovenie § 266 Obchodného
zákonníka na prejavy vôle strán pri dojednávaní podmienok pre dodanie projektu a zároveň
z jednoznačnej dohody medzi účastníkmi, že predmetný projekt bude zaplatený
z prostriedkov poskytnutých európskym spoločenstvom. Žalobca žiadnym hodnoverným
dôkazom nevyvrátil skutočnosť, že medzi účastníkmi sporu prebiehali jednania ohľadne
spôsobu zaplatenia ceny za projektovú dokumentáciu a svoj nárok odvodzoval, že jeho právo
vyplýva z postúpenej pohľadávky týkajúcej sa faktúry 21/2005, ktorou fakturované
projektové práce, boli jednoznačne dodané na základe objednávky žalobcu 2003/138 zo dňa
27.11.2003. Z predložených dôkazov nie je sporné, že táto objednávka bola vystavená
na základe cenovej ponuky spracovateľa projektových prác, a ako aj fakt, že ten istý deň ako
bola vystavená objednávka, bola medzi účastníkmi uzatváraná zmluva o budúcej zmluve,
z ktorej obsahu je jednoznačný a zrejmý úmysel budúceho objednávateľa uhradiť finančné
prostriedky za dodanú projektovú dokumentáciu po úspešnom schválení projektu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) z uvedených dôvodov
sa stotožnil s vysloveným právnym záverom odvolacieho súdu, že nenastala skutočnosť, ktorá
by podmieňovala splnenie podmienky splatnosti ceny za dodanú projektovú dokumentáciu,
a teda, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením. Touto podmienkou bolo poskytnutie
finančných prostriedkov európskeho spoločenstva na projekty budovania rozvoja školskej
infraštruktúry, o čom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Zároveň nebola splnená podmienka
podmieňujúca splnenie záväzkov zmluvných strán zakotvená v článku III. Zmluvy o budúcej
zmluve, konkrétne budúceho objednávateľa, záväzok cenu uhradiť po úspešnom schválení
projektu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) z uvedených dôvodov
rozsudok odvolacieho súdu (Krajského súdu v Prešove č.k. 4 Cob 88/2007–118 zo dňa
30. januára 2008) označil za vecne správne a dovolanie žalobcu ako právne nedôvodné podľa
§ 243b ods. 1 O.s.p., zamietol.
Účastníkom dovolacieho konania trovy dovolacieho konania nepriznal, nakoľko
im žiadne dôvodne vynaložené trovy v dovolacom konaní nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.
V Bratislave 24. februára 2009
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková