Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/120/2009

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Aleny

Priecelovej a členov JUDr. Viery Pepelovej a JUDr. Štefana Šatku, v právnej veci žalobcu: I.,

spol. s r.o., N., zastúpeného JUDr. D. K. advokátom so sídlom v Ž., S., proti žalovanému v I.

rade: Ing. M. L., N., N., žalovanému v II. rade: L., s.r.o., N., DL., obidvaja zastúpení JUDr.

T. Č., advokátkou so sídlom v B., N., o zaplatenie 16 577 Eur (497 327 Sk), na odvolanie

žalovaného v I. rade proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 53 Cb

232 zo dňa 20. novembra 2008, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -232 zo dňa

20. novembra 2008 v znení opravného uznesenia zo dňa 26. novembra 2009

p o t v r d z u j e.

Žalovaný v I. rade je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy

odvolacieho konania vo výške 326 Eur.

O d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v I. rade povinnosť

zaplatiť žalobcovi 497 327 Sk s 12% úrokom z omeškania ročne od 6. decembra 2001

do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 214 150 Sk.

V odôvodnení uviedol, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 497 327 Sk

s 12% úrokom z omeškania od 6. decembra 2001 do zaplatenia z titulu náhrady škody

spôsobenej žalovaným v I. rade ako konateľom spoločnosti žalobcu, a to tým, že žalovaný

v I. rade previedol na základe Dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy osobné

motorové vozidlo značky Š., ktoré mal žalobca v prenájme na základe leasingovej zmluvy, na

žalovaného v II. rade. V zmysle platných ustanovení v čase

podpísania Dohody o postúpení práv a povinností zo zmluvy, t. j. 6. decembra 2001 nie je

možné vyvodiť zodpovednosť konateľa pre porušenie jeho povinnosti podľa ustanovenia §

135a Obch. zák., podľa ktorého je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou

starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov, a to z dôvodu, že

uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa 1. januára 2002.

Vzhľadom na platné ustanovenie § 66 ods. 2 Obch. zák., na vzťah medzi spoločnosťou

a konateľom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa primerane použijú ustanovenia

o mandátnej zmluve. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločenská zmluva neupravovala vzťah

konateľa spoločnosti so spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, je potrebné

primerane aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve.

Spoločenská zmluva žalobcu v čl. 22 upravuje zodpovednosť v prípade vzniku škody, ktorú

spôsobí konateľ spoločnosti pri výkone svojej funkcie v rozsahu ako zodpovedá mandatár

svojmu mandantovi podľa . V danom prípade je nepochybné,

že žalobca si na základe Zmluvy o finančnom leasingu ojazdeného vozidla vzal do prenájmu

motorové vozidlo Š. s právom kúpy. V deň podpisu zmluvy zaplatil žalobca v hotovosti

predávajúcemu zálohu na nájomnom (akontáciu) a následne mesačné (leasingové) splátky.

Vklad žalovaného v I. rade do spoločnosti v danom prípade nemožno považovať

za uhradenie splátky za vozidlo vzhľadom na skutočnosť, že z príjmového pokladničného

dokladu č. P-27 jednoznačne vyplýva, že ide o vklad majiteľa do spoločnosti. Žalovaný

v I. rade ako štatutárny zástupca žalobcu a žalovaného v II. rade previedol predmet nájmu,

t. j. motorové vozidlo bezodplatne a bez predchádzajúceho súhlasu ostatných spoločníkov

žalobcu zo spoločnosti žalobcu na spoločnosť žalovaného v II. rade, v ktorej má väčšinový

majetkový podiel, jeho konanie je preto potrebné považovať za konanie v rozpore

s dobrými mravmi, ako aj záujmami spoločnosti. Súd preto medzitýmnym rozsudkom zo dňa

15. júna 2007 rozhodol tak, že základ nároku je opodstatnený. Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 27. marca 2008 medzitýmny rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že v danom

prípade žalovaný v I. rade nepreukázal porušenie povinností poškodeného v zmysle § 384

ods. 1 . Žalobcovi preto vzniklo právo na náhradu škody, spočívajúcej

zo strany žalovaného v I. rade v znemožnení výkonu majetkových práv žalobcu (právo

užívania zo zmluvy o finančnom nájme motorového vozidla), čím žalobcovi vznikla škoda

pozostávajúca zo zbytočne vynaložených nákladov.

Žalobca výšku škody vyúčtoval za 26 mesiacov po 13 762,60 Sk leasingové splátky,

čo predstavuje 357 827,60 Sk a akontáciu v sume 139 500 Sk, celkove si preto uplatnil

náhradu škody vo výške 497 327,60 Sk.

Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že výška uplatnenej náhrady škody v sume

497 327,60 Sk je oprávnená, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu,

a to výpisov z účtu žalobcu, ktorými preukázal úhradu leasingových splátok v sume

13 762,60 Sk za mesiace 12/1999 až 11/2001, ako aj z pokladničného výdavkového dokladu

zo dňa 13. novembra 1999, ktorými bola realizovaná úhrada akontácie, ako aj leasingovej

splátky za 11/1999. Keďže výška škody je vyčíslená správne, súd uplatnenému nároku

žalobcu vyhovel.

Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie 12% úroku z omeškania ročne

od 6. decembra 2001, t. j. od nasledujúceho mesiaca po ukončení leasingu do zaplatenia.

Vzhľadom na dôvodnosť uplatneného nároku je dôvodný aj nárok na uplatnený úrok

z omeškania, súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Proti rozsudku podal žalovaný v I. rade odvolanie.

Uviedol, že žalobca nemá nárok na náhradu škody, pretože nesplnenie povinnosti

žalovaného v I. rade ako povinnej strany bolo spôsobené tiež konaním poškodenej strany

(žalobcu) alebo nedostatkom jeho súčinnosti, na ktorú bol žalobca ako poškodená strana

povinný, pričom pod súčinnosťou rozumie žalovaný v I. rade povinnosť konať v záujme

predchádzania vzniku škody, ktorá vyplýva zo záväzkového právneho vzťahu. Tento

nedostatok súčinnosti má za následok oslobodenie žalovaného od povinnosti nahradiť škodu.

Spoluspôsobenie škody žalobcom považuje žalovaný v I. rade za liberačný dôvod. Správanie

žalobcu vidí žalovaný v I. rade v konaní alebo opomenutí konania, prípadne kombinácii

obidvoch. Žalobca nesplnil svoju povinnosť na odvrátenie škody alebo jej zmenšenie. V tejto

súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalobca už pred uzavretím Dohody o postúpení práv

a povinností z leasingovej zmluvy (6. decembra 2001) vedel o úmysle žalovaného v I. rade

uzavrieť takúto dohodu, pričom osobného rozhovoru medzi žalobcom, zastúpeným

Ing. K. P. a žalovaným v I. rade sa zúčastnil svedok L. M., ktorého výpoveď je

zaprotokolovaná v zápisnici z pojednávania, konaného dňa 7. novembra 2005.

Pokiaľ teda žalobca od začiatku považoval konanie žalovaného v I. rade za konanie

protiprávne, ktoré zakladá jeho nárok na náhradu škody, potom mal veľa možností, ako škode

zabrániť, resp. zmierniť jej výšku. Žalobca mal povinnosť prostredníctvom konateľa zvolať

valné zhromaždenie spoločnosti, ktoré malo všetky prostriedky na to, aby zamietlo návrh

žalovaného v I. rade na prevod majetku spoločnosti. Žalovaný v I. rade poukazuje na to,

že keby tak bol žalobca urobil v decembri 2001, resp. v januári 2002, bol by mohol účinne

odvrátiť celú škodu, prípadne jej podstatnú časť. Pokiaľ pri uzatvorení dohody o postúpení

práv a povinností postupoval žalovaný v I. rade protiprávne – v rozpore so záujmami

spoločnosti a dobrými mravmi, potom sa žalobca podieľal na tomto konaní a podieľal

sa aj na vzniku škody. Podľa názoru žalovaného v I. rade, preto žalobca nemá v zmysle

, a nárok na náhradu škody uplatnenej v konaní.

Navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v I. rade uviedol, že Najvyšší súd

Slovenskej republiky rozsudkom, vydaným pod sp. zn. potvrdil medzitýmny

rozsudok súdu prvého stupňa, podľa ktorého základ žalobného nároku je opodstatnený.

V intenciách takéhoto záveru súd rozhodoval už iba o výške spôsobenej škody. Pokiaľ ide

o namietané liberačné dôvody, žalovaný v I. rade ich začal uplatňovať až po tom, čo bolo

právoplatne rozhodnuté o základe nároku a súd sa s nimi v rozsudku vysporiadal.

Napadnutý rozsudok navrhuje potvrdiť a žalovaného v I. rade zaviazať na náhradu

trov odvolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v I. rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa rozhodol o opodstatnenosti základu žalobcom uplatneného práva

na náhradu škody, ktorej sa žalobca domáha vo výške 497 327 Sk voči žalovanému v I. rade

ako bývalému konateľovi žalobcu, medzitýmnym rozsudkom č. k. -135 zo dňa

15. júna 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12. mája 2008.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, dňa 6. decembra 2001 uzavrel žalobca,

za ktorého konal žalovaný v I. rade ako postupca so spoločnosťou L., s.r.o. ako postupníkom

a leasingovou spoločnosťou V. F., s.r.o., Dohodu o postúpení práv a povinností zmluvy,

podľa č. II ktorej postupca previedol na postupníka všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo

zmluvy o finančnom leasingu vozidla Škoda Octavia ŠPZ AD č. karosérie

TMBZZZ1U9W2091916. Zmluva o finančnom leasingu ojazdeného vozidla bola medzi

žalobcom a leasingovou spoločnosťou uzavretá dňa 3. novembra 1999. V čase uzavretia

zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy bol žalovaný v I. rade s vkladom

vo výške 120 000 Sk spoločníkom spoločnosti L., s.r.o., ktorej základné imanie bolo vo výške

200 000 Sk.

Podľa § 66 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2001, vzťah medzi

spoločnosťou a členom štatutárneho alebo iného orgánu spoločnosti, alebo spoločníkom

pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej

zmluve, pokiaľ z iných dojednaní so spoločnosťou alebo iných ustanovení zákona

upravujúcich ich povinnosti nevyplýva iné určenie práv a povinností.

Podľa čl. 18 bod 5 spoločenskej zmluvy žalobcu, upravujúceho oprávnenia konateľov,

konateľ je povinný konať vo všetkých záležitostiach so starostlivosťou riadneho obchodníka.

Je povinný postupovať v súlade so spoločenskou zmluvou a rozhodnutiami valného

zhromaždenia. Ak má byť určitá majetková dispozícia vopred alebo dodatočne schválená

valným zhromaždením, je povinný vyžiadať si takéto schválenie. Inak sa vzťah medzi

konateľom spoločnosti a spoločnosťou riadi primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve

v zmysle .

V zmysle ustanovení § 566 a nasl. Obch. zák., ktorými sa vzťah medzi žalobcom

a žalovaným podľa § 66 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom v čase uzavretia dohody

o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy spravoval, bolo povinnosťou žalovaného

v I. rade ako konateľa spoločnosti postupovať pri zariaďovaní záležitostí s odbornou

starostlivosťou.

Aj keď pojem odbornej starostlivosti zákon nedefinuje, je zrejmé, že povinnosťou

konateľa je prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy spoločnosti a jej spoločníkov,

pričom nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor záujmov spoločnosti.

V danom prípade žalovaný v I. rade ako konateľ žalobcu previedol na spoločnosť,

v ktorej bol väčšinovým spoločníkom práva a povinnosti z leasingovej zmluvy po zaplatení

časti leasingových splátok zo strany žalobcu. Keďže uvedeným konaním žalovaného v I. rade

došlo k zmenšeniu majetku žalobcu, možno dospieť k záveru, že v danom prípade

nepostupoval s odbornou starostlivosťou a uprednostnil svoje záujmy pred záujmami

spoločnosti, za ktorú konal. Možno preto konštatovať, že porušením povinnosti žalovaného

v I. rade došlo na strane žalobcu k vzniku škody.

Vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia, ktorým sa vyslovila opodstatnenosť

žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, nemožno považovať žalovaným v I. rade

namietané liberačné dôvody za právne relevantné.

Výšku uplatnenej pohľadávky, ohľadom ktorej súd prvého stupňa vykonal

dokazovanie v priebehu konania po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku, žalovaný

v I. rade v odvolaní nespochybnil. Keďže v odvolacom konaní nebola zistená existencia

žalovaným v I. rade uvádzaného odvolacieho dôvodu podľa ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok v znení opravného uznesenia zo dňa

26. novembra 2009 ako vecne správny podľa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ,

Žalovaný v I. rade je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania

vo výške 326 Eur (jeden úkon právnej služby právneho zástupcu žalobcu – vyjadrenie

k odvolaniu zo dňa 12. januára 2009, podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3

vyhl. č. ).

Konanie voči žalovanému v II. rade bolo zastavené uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici č. k. -133 zo dňa 14. júna 2007, právoplatným dňa

9. júla 2007.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Alena P r i e c e l o v á, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: M. B.